Vítanie ocka je u nás doma slávnostným okamihom pre mňa i pre deti. Celý deň sa na neho tešíme, nevieme sa dočkať, kedy už večer konečne príde ku nám domov. Ja možno preto, aby ma na chvíľu odbremenil od detí a deti preto, že ocko má vždy také zábavné hry…
Dnes, keď v rodinách chýba často prítomnosť otca, ktorý buď odišiel za prácou do zahraničia alebo pracuje od vidím do nevidím, je príchod ocka priam obletovaný deťmi a aj manželkou, ktorá si jeho čas strávený spoločne v kruhu rodiny stále viac a viac váži(tak isto aj ocko).
Rady z 50.rokov 20. storočia, ako vítať manžela po príchode z práce, ma najprv celkom rozosmiali a pobavili, ale potom som si, (po šesť a polročnej materskej) uvedomila, že vítať manžela každý deň v teplákoch s rozcuchanými vlasmi, uvrešťanými deťmi a neporiadkom naokolo, nie je práve ideálny stav. Rovnako aj predstava, že keď ocko príde, už vo dverách mu strčím naše ratolesti na starosť a pôjdem si trochu oddýchnuť nie je úplne ok, ak si uvedomím, že aj on je unavený z práce, nielen ja z tých domácich a z detí. Je teda na nás oboch, aby sme jeho večerné príchody do rodiny zvládli v pokoji a v pohode, aby sme ich naplno využili, a to každú spoločnú minútu…
Ponajprv som sa teda smiala,veď je to riadne pritiahnuté za vlasy, ale keď sa tak nad tým zamýšľam, nie je v tom predsa len kus pravdy? Čítajte…
Zo stredoškolskej učebnice hospodárenia v domácnosti z 50. rokov
(2 hlasov, priemerne: 3,00 z 5)
Loading...
Piata choroba
Tehotenské. Kto má nárok, kedy požiadať, aká je výška dávky
Som neschopná, tučná, blbá. Patria tieto hlasy skutočne nám?
Rodičovský príspevok 2024
Zápis do škôlky - kedy a ako sa podáva prihláška
Rodičovský príspevok do 6 rokov veku dieťaťa: predĺžený rodičovský
Tak mna najviac pobavila rada „na panast minu si odpocinte“ ako? Ako????
Naozaj zábavné čítanie…inak závidím mamičkám, ktorým ockovia pomáhajú po príchode domov s deťmi…ja pracujem denne tak dlho ako môj muž, chodíme z práce domov spolu a prvé čo urobím ja, že vyložím nákup a uvarím večeru, kým sa varí umyjem riad a rozprávam sa s dcérou, ako bolo v škole…prvé čo urobí môj muž po „ťažkom“ dni v práci je, že vyloží nohy a zapne program a v tomto stave vytrvá, až keď ho nájdem chrápajúceho pred TV…medzitým ja obriadim dcéru, seba, domácnosť…vtedy si uvedomujem, akí sú niektorí chlapi slabí
Clanok sa da zhrnut par slovami: zena (na materskej) = chlapova sluzka
A tento pristup vedie k vychove presne toho typu chlapov, ako opisuje Deni…
….a sme o 100 rokov spat
Tak toto dúfam, že bolo písané z recesie, lebo ak to myslel autor/ka vážne, tak potom som presvedčená o tom, že to písal chlap…
Ale, baby! Lepšie to funguje ked ho vítate vo vyťahaných teplákoch, fľakatom tričku, s kuchyňou kde sa povaľuje riad od obeda, v celom dome smrdia plienky? Vás takýto stav naplní optimizmom?
Nečudujte sa že začne hľadať mimo domu to pekné
A ja sama som zúrivá ked som hladná, tak sa snažím vždy, aj tých čo k nám prídu hned napojiť a pohostiť…
Neviem, podkladať sa nemienim, ale myslím že autorka to myslela opravdivo a má pravdu. Samozrejme netreba to brať odslova-doslova.
Samozrejme že čakám že druhá stránka to ocení….
Deni, presne viem o com hovoris. Ale, skusala si s tym nieco robit? Baby ale co je najhorsie, mate syna? Ja mam a odkedy som o muzoch stratila vsetky iluzie, uz par krat som sa zdesila pri predstave, ze raz z neho vyrastie „len dalsi chlap“. Ja mojho maleho strasne lubim, ale ked si predstavim, ze ked vyrastie, bude len „vred na zadku“ nejakej dalsej zene, tak ma chytila riadna depka.
Kat, peken si to napisala…
Raz som v dobrej knizke citala zhruba toto: jeden poradca (autor knihy) bol na navsteve u svojej znamej. Ta upratovala izbu svojho pubertalneho syna a on sa jej pyta: „co robis?“ a ona: „akoze co? upratujem detsku izbu?“…a on jej na to: „myslim na to, ze mi je luto jeho buducej manzelky, pretoze sa nenauci, ze po sebe si musi odpratat sam a zrejme mu bude musiet cely zivot sluzit ona, pretoze ty si ho to naucila…“
ps: nie je to len o pohlavi, su aj dievcata ktore ich mamy naucia, ze vsetko sa urobi samo…a ine zlozvyky
suhlasim s clankomtak spolovice…urvcite je pravda ze pripravit svojim blizkym pekne chvile a byt k nim prijemna je sposob ako konkretne nieco robit pre to aby rodina fungovalaa vztahy boli silne…
otazne je, ci toto (navod v clanku) je ten spravny sposob, pretoze moze vytvorit vela kontraproduktivnych veci…a sice kulturu kde domace prace a starost o deti patria vylucne zenam… a muzom patri len nas prijemny usmev. toto nie, neprosim…
problem je ze doma mame muzov vychovanych v tomto duchu a mna ide rozhodit ked mi domov pride svokra a obsluhuje svojho synacika a na mna zazera preco nemam naskrobene periny a vylestene okna…a ani ju nenapadne ze domace prace si mam deli s nim a nie s nou!!!
Dopriala by som chlapom polovicu povinností ako majú ženy. Potom by možno chlapi pochopili, že z toho „nič robenia“ môžu byť aj unavené aj ženy. Tak ako píše Deni.
Váš komentár
tento text sa mi uz dostal do ruk nejakym forwardom asi pred cca rokom, rok a pol.. Ked som si ho precitala tak som sa strasne rehotala a prislo mi to uplne uletene a jednostranne napisane.. Robila som si z toho srandu.. ci to je vytrhnute z reality…No po case som zistia, kolko vela pravdy v tom naozaj je.. ci uz si to pripustame, alebo nie. 
Mam dvojrocneho synceka a ten sa samozrejme tiez vzdy sialene tesi, ked ma prist tacino.. hned sa na neho vrhne, nech ho vyhadzuje po strop.. 
.. No k clanku – ja som zistila, ze i ked doma je stale kopec nahanacky.. nestihacky a ked je vsetko hore nohami, vtedy ma najviac drobec vola sa s nim hrat.. je naozaj dobre aspon 10 min. pred predpokladanym prichodom manzela velmi zhruba poupratovat…. ked len v rychlosti poschovavam riady a zhruba pozbieram hracky, manzel pride a je uuuuplne ina atmosfera, vidim to na nom, pochvali pekny poriadok (i ked je to taky 10-minutovy) a vidim, ze ho tu uplne ukludni..A potom sa v cistej kuchyni s radostou vrhne do pripravy palaciniek, ktore zboznuje, (inac varievam samozrejme ja) alebo s chutou pobeha s handrou po byte, alebo ide na dvorcek a nieco kuti.. Ked je vsak nahodou byt hore nohami, vidim na nom nespokojnost a neklud.. A tiez je ine, ked ho privitam v osulkovanych teplakoch, alebo v nejakych „stylovejsich“ 
.. v osulkovanych mi da pusu, usmeje sa a venuje sa malemu alebo inym veciam..Ked som vsak lepsie upravena, .. hned viac citim jeho oci na mne, usmevy a dokonca mi pochvali aj sem tam oblecko.. (keby vsetko bolo presne na opak, on na materskej a ja prichadzam domov, tiez by som to asi tak vnimala..)
No je pravda, že chlapi su proti nam ženam padavky… a že silnejšie pokolenie,
Ale bud si ho budeme doma „obskakovať“ alebo to nebude fungovať a odíde…. 
Ale samozrejme odtial potial…nie sme služky…
Neviem ale ked nie je manzel doma tak mam vzdy cistucko, navarene a akonahle pride tak je vsade binec kopec riadu maleho mi pobudi a ja neviem kde co skor a maly beha za nami, ze kto sa mu bude venovat a ked odide do prace tak mame zase klud
. Po narocnom vikende sa vzdy tesim na pracovny tyzden a uzivam si ho co najviac 🙂
No suhlasim s autorom ale nie tak doslova ako to bolo napísané. je pravda, že dobre padne pripravené a ustlané na ružiach. ale to asi každému človeku a nie len chlapom. nemôžem sa sťažovať lebo mám dobrého chlapa doma. pomáha mi s malým ako len môže. a je pravda že mi ženy to tiež z času na čas vieme využívať.
no však aj mi sme len ľudia. tiež sme unavené častokrát, ale muž ked je v práci je zaťažený inými problémami, ktoré taktiež musí riešiť a ak sa nedarí tak nehovorím že sa ztuti svet, len taknejak on je tým čo zarába na živobitie. nie ? 
Naozaj pekne nazory.Tiež by som niektorým mamičkám doporučil dvanást hodin v praci vonku.K tomu cestu do prace a z prace.Zeny na materskej obdivujem ako všetko zvládajú,ale živit rodinu nie je len z vyloženými nohami pri telke.!!