ŽenaVzťahy

Naoko spokojná rodinka

 Mama a ja   10.07.2006   12

Srdce rozbite

Ona okolo štyridsať, pred ním nemala nikoho. On tiež štyridsiatnik, mal pred ňou aj iné. Spolu majú dve deti.

Nažívali si v relatívnom pokoji a kľude už zopár rôčkov ako vzorná rodinka. Možno až v priveľkom kľude, ktorý miestami prerastal do stereotypu. A ako to býva, keď jeden nenachádza žiadne stimuly, žiadne vzrušenie, hľadá ho inde.

Všetko rozbehla jedna „náhodou“ prečítaná esemeska – „Bolo mi s tebou úžasne, nemôžem zabudnúť...“

„Manžel už večer odfukoval, keď mu zapípal mobil a prišla mu nejaká správa. Najprv som to nechala tak, ale potom... Veď viete, šiesty zmysel vám takéto veci napovie... Potichu som vzala jeho telefón a v kuchyni som si prečítala to, čo malo patriť pôvodne iba jemu. Myslela som, že snívam, točila sa mi hlava a srdce mi búchalo ako zvon. Roztrasenými rukami som zvierala telefón a hľadala rýchlo odpoveď na otázku, či priznať, že to viem, či sa tváriť, že to neviem, či dávať ultimátum, alebo či... Jednoducho môj rozum nestačil spracovávať pretlak informácií, možností, kombinácií a otázok...“

Manžel sa o chvíľu začal prehadzovať z boka na bok, a tak to využila. Po otázke, čo to má znamenať, po prečítaní správy, nasledovala asi najotrepanejšia odpoveď: „To si niekto zo mňa strieľa, asi kamaráti...“

Ale jej bolo jasné, že ani sám neverí tomu, čo vraví. Vedela, že je to jednoducho tak, ako tušila. Jej manžel má milenku!

Čo nasledovalo potom, bol jeden neskutočný, bolestný a neznesiteľný kolotoč. On sa ospravedlňoval, ona sa vyhrážala. On sa vyhrážal, ona plakala. On sa nerozprával, ona rozprávala príliš veľa. On rozprával, ona mlčala. Spory boli na dennom poriadku a to sa muselo, samozrejme, odraziť aj na správaní detí. Nechápali, čo sa doma vlastne deje, nevedeli, ako si majú vysvetliť, že prídu domov zo školy a mama sedí uplakaná v kuchyni. Netušili, prečo otec ani nepozdraví, keď odchádza preč. Nemali ani potuchy, či niečo vyviedli ony alebo niekto iný. Jasné im bolo iba to, že to už nie je také isté ako predtým.

Vo vzduchu bolo cítiť napätie, miestami dokonca také vysoké, že lietali iskričky. Ona si nevedela vysvetliť, prečo sa to vlastne muselo stať, veď bola vždy vzornou manželkou, denne navarené, upratané, čisté košele vyžehlené, deti poslušné a bezproblémové... Nikdy nedávala iným chlapom možnosť, aby si mysleli, že by mohla byť neverná svojmu manželovi, že by to urobila...

A on to urobil za ňu. Podliak, surový a necitlivý egoista, obyčajný úbohý gauner! Denne ho v duchu častovala všelijakými, nevyberanými menami. Cítila sa ponížená, potupená, cítila, akoby všetko, čo doteraz robila, hodil za hlavu a ešte sa jej za to vysmial do tváre. Cítila, že si ho už nemôže vážiť tak ako doteraz, cítila, že toto je prvý raz, odkedy sú spolu, kedy nevie, či s ním vôbec bude vedieť normálne komunikovať...

On sa necítil oveľa lepšie. Pre neho ten vzťah veľa neznamenal. Vraj išlo len o sex, o nič viac. Žiadne city, žiadne sľuby a nádeje do budúcnosti, žiadne plány sa nekonali. Jasné, túžba uniknúť a hľadať niečo nové nevznikla len tak z ničoho nič. Vždy sú vo vzťahu dvaja. Ale obviniť jedného z toho, že pôvodný vzťah nefungoval, by bolo asi príliš jednoduché...

Bolo mu jasné, že hlúpe napádanie, účtovanie z minulosti alebo sľuby do budúcnosti situáciu nevyriešia. Navrhol jej teda takéto riešenie:

Ak s ním bude vedieť po tom všetkom žiť aj naďalej, bude veľmi rád a bude dúfať, že opäť nájdu spoločnú reč. Ak vie, že to nedokáže, ak mu nedokáže odpustiť a zabudnúť, odíde. Odíde od rodiny, ale nie veľmi ďaleko, aby videl, ako sa darí deťom. Bez detí si svoj život totiž nevie predstaviť!

Rozhodovanie jej trvalo asi dve minúty. Život s ním pokladala až doteraz za celkom pohodový, nemala v pláne to meniť, nechcela ostať sama a premýšľať nad tým, ktorý chlap z jej okolia by bol vhodným adeptom na „náhradného“ otca pre ich deti. Napriek hnevu a smútku na duši akoby cítila, že s iným mužom nebude vedieť žiť.

Začala sa pre oboch najťažšia etapa boja za „znovuzaradenie“ do normálneho rodinného života. On prestrihol akékoľvek kontakty s milenkou, domov začal chodiť načas, volal denne aj tri razy, aby si bola istá, že je tam, kde má byť... Snažil sa svoje správanie nijako nemeniť, nechcel sa hrať na niekoho iného. Svoju chybu priznal, ospravedlnil sa za ňu a tým pokladal záležitosť za vybavenú. Chcel začať odznova budovať stratený vzťah.

U nej to také jednoduché nebolo. Nevedela zabudnúť, nevedela sa povzniesť nad poznámky, stále hľadala, čo by mu vytkla. Okrem toho sa jej denne vracali myšlienky na to, ako sa jej manžel dotýka inej ženy, ako ju bozkáva, ako sa milujú... a to ju ničilo natoľko, že sa zmenila na nervóznu, vychudnutú a neurotickú trosku. Návšteva odborníka bola nevyhnutná. Naordinoval jej lieky na upokojenie, vypočul, poradil... Chcela sa správať podľa jeho pokynov, chcela sa zmeniť, chcela byť opäť veselá, milá, zábavná, no nešlo to.

„Denne som si hovorila, že na všetko zabudnem, aby som obom uľahčila situáciu. Presne som vedela, ako sa mám zachovať, ako sa s ním rozprávať, no keď som prišla domov, všetko bolo po starom. Ja som kričala, plakala, vyčítala a ťala do živého. Veď, nech si to pamätá!!! On je ten, čo ublížil, nie ja...“

Situácia sa vyhrotila vtedy, keď ho začala psychicky vydierať. Vyžadovala neustále prejavy pozornosti, keď sa dlhšie zdržal v práci, odišla z domu a nikomu sa neozvala. Až do noci, niekedy do rána... Bolo jej celkom jedno, čo bude s deťmi, že sa o ňu príšerne strachujú, že nechápu, kam mama večer chodí, kde asi spí... Chcela manžela vytrestať, chcela ho donútiť, aby sa o ňu bál, aby si robil starosti, aby sa zaujímal...

Celé to však malo presne opačný účinok. On sa akoby stiahol do svojej ulity. Rezignoval. Unavovalo ho riešiť jej neustále nálady, nešiel ju hľadať, keď prišla až ráno, na nič sa nepýtal...

Čas ubiehal a situácia sa pomaly ukľudňovala.

Ona: „Nevravím, že sa milujeme ako kedysi. Jednoducho vedľa seba žijeme aj naďalej. Ja som sa ešte s minulosťou nevyrovnala, bolo to pre mňa až priveľmi bolestné. Manžel sa venuje deťom, žijeme taký obyčajný rodinný život. Ale nič extra.“

On: „Po tom probléme s mojou neverou sme prežívali ťažké obdobie. Manželka sa s tým dlho nevedela vysporiadať, stále mi to pripomínala a stále sa o tom chcela rozprávať. Neviem, my chlapi sme asi iní. Pre mňa sa to skončilo tým, že sa na to prišlo. Uvedomil som si, čo by som mohol stratiť, keby sa manželka rozhodla odo mňa odísť. Urobil som chybu a veľmi som ju oľutoval. Chcel som jednoducho zatvoriť dvere a na všetko najradšej rýchlo zabudnúť. Manželkino správanie mi to však ešte dnes nedovoľuje.“

Tí dvaja dnes dokážu vedľa seba existovať. Neprejavujú si náklonnosť, neprejavujú si city. Deti vedia, že sa stalo medzi nimi čosi, prečo sa jeden druhému odcudzili. Sú už dosť veľké na to, aby pochopili, že vzťah prechádza určitými etapami, lepšími aj horšími.

Ona má málo cez štyridsať a je veľmi nešťastná. Stratila pevnú pôdu pod nohami, stratila vieru v bezchybnú rodinu a vzťahy bez škvŕn. Je z nej nešťastná, mrzutá a miestami depresívna žena.

On má niečo cez štyridsať, má svoju prácu, svoje záujmy, má priateľov a známych, s ktorými si dokáže povedať oveľa viac ako s ňou. Domov chodí predovšetkým kvôli deťom.

Tušia, že to už nikdy nebude také ako kedysi a čoraz viac premýšľajú o tom, či rozhodnutie zostať po tom všetkom spolu, bolo správne...

So psychologičkou Mgr. Brigit Trimajovou sme sa porozprávali o tom, ako nevera jedného z partnerov ovplyvní partnerský vzťah, ako sa s ňou vysporiadať a či je možné mať po jej odhalení kvalitný partnerský vzťah...

Je to naozaj tak, že nevera znamená niečo iné pre mužov a iné pre ženy?

To, že je nevera pre mužov iná ako pre ženy je klišé. V tejto racionalizácii ide skôr o to, že u mužov je spoločensky tolerovaná. Korene to má v patriarchálnom spoločenskom poriadku a svete, ktorý sa ešte stále zväčša snaží o riadenie cez „mužský princíp“.

Buďme dnešní a povedzme si rovno, že tak ako muži, aj ženy môžu byť monogamné alebo zamerané na viacerých partnerov. Sex s iným ako stálym partnerom je, extrémne povedané, pre niektorých ľudí hoby. Toto pravdepodobne nikdy nebudú ideálni partneri pre rodinný život. Takže ak vezmeme do úvahy spoločenský stred a bavíme sa o „nás bežných smrteľníkoch“, medzi mužom a ženou až taký rozdiel nie je. Ten sme pripisovali motivácii a tá u mužov predpokladala nezáväznosť a povrchnosť a u žien zamilovanie sa. Dnešný svet však pripúšťa, že aj žena môže mať záujem len o mimomanželský sex a chlap sa môže zamilovať a opustiť rodinu. Fakt teda je, že v nevere môže ísť len o sex, a to ako u muža, tak aj u ženy.

Čo býva najčastejšou príčinou nevery partnera?

Nie je nevera ako nevera. Všetci určite cítime, že je rozdiel medzi dlhšie udržiavaným mimopartnerským vzťahom a príležitostnou jednorazovou epizódkou. Obidva póly možností nevery, či tak, či onak, naznačujú, že niektorému z partnerov vo vzťahu niečo chýba, poukazuje na krízu vzťahu. Príčiny sú naozaj najrôznejšie a ich škála začína u veľmi zjavných, ako je napríklad to, že partneri si prestali byť intímne blízki, že ich sexuálny život je neuspokojivý, nuda, málo spoločných záujmov... až po riešenie si rôznych osobných problémom v mimomanželskom zväzku. Dodávanie si sebavedomia, životný štýl...

Myslíte si, že dvojica z nášho príbehu má ešte šancu? A čo treba urobiť preto, aby tá šanca bola reálna? Je možné, aby vzťah po takejto vyhrotenej situácii fungoval aj naďalej rovnako ako predtým?

Manželia z nášho príbehu majú veľkú nádej, že sa ich vzťah obnoví a znovu k sebe nájdu cestu. Nasvedčuje o tom niekoľko signálov. Presvedčivá snaha otca rodiny o znovuzískanie si priazne manželky, snaha o obnovenie rodinného života, prerušenie kontaktu s milenkou. Pre manželku z nášho príbehu je on tiež najdôležitejší muž jej života. Majú veľa spoločného aj smerom do budúcnosti: záujmy, deti, vôľu ostať spolu. A majú na čo nadviazať z minulosti: dobrý pohodový život, poväčšine uspokojujúci pre oboch. Nevera je pre ich vzťah tzv. hraničná situácia, križovatka, na ktorej sa rozhoduje ako ďalej. Je to signál, že nastáva potreba zmeny. Prichádza, či ju vpustia, alebo nie. Po rozhodnutí, že zostanú spolu, nastáva fáza, v ktorej je tak trochu jedno, kto bol neverný. Ak na obnove vzťahu nebudú obaja vedome pracovať, znovu sa k nim vlúdi nejaká nevera, nejaká forma úniku. Obnova vzťahu nestojí len na tom, kto „chybil“. Chýbajúce vzrušenie a utlačujúci stereotyp by mali riešiť spoločne. Stráviť spolu dovolenku alebo len víkend mimo „všedných dní“. Vystúpiť na ten krátky čas z rolí otca a mamy a znovu sa stať milencami, ktorí si tajné chvíle ukradnú pred svetom len pre seba. (Pre rodičov toto zrealizovať nikdy nie je ľahké, aj deti treba niekomu zveriť, aj sa treba odhodlať...). Ale sprostredkovať si vzájomne dobrý zážitok je ich dlh voči vzťahu. Ak sa im to podarí, časom obnovia aj dôveru a intimitu vzťahu.

Ako môže manželský pár opäť nadviazať na minulosť, na spoločné spomienky a zážitky, ak majú záujem o to, že zostanú spolu aj naďalej?

Prečo to teda nešlo hneď, ako sa rozhodli zostať spolu? Motivácia, že zostávajú spolu kvôli deťom, nestačí na udržanie fungujúceho partnerstva. To treba budovať nezávisle na deťoch a majetku. Taktiež zranenia z obdobia nevery musia dostať priestor a čas sa „vyliečiť, zahojiť“. Preto toľká agresia a nevľúdnosť na strane manželky. Jedného dňa však treba povedať dosť a rozhodnúť sa. A následne do svojho partnerského života zodpovedne vniesť to, čo tam chýbalo. Rozprávať sa o svojich predstavách, potrebách, skúsiť byť vzájomne otvorení, budovať si spoločnú identitu. Pokračovať ako „predtým“ nemá zmysel, viedlo by to zas len do niektorej slepej uličky. Nevera, ako silný zážitok vzťahu, partnerov zmení. Treba nadviazať na minulosť, to je to, čo ich udrží spolu. Zároveň je potrebné vniesť do vzťahu to, čo v ňom chýbalo a čo bolo príčinou nevery. A za to budú niesť zodpovednosť obaja.

Paradoxne je v živote časté, že ak manželia podobnú situáciu spoločne prekonali, posilnilo, dokonca obohatilo to ich vzájomný vzťah, príťažlivosť, pozitívne napätie. A nevera sa už viac medzi nich nevlúdila.

Ako čo najrozumnejšie (ak sa to vôbec dá) reagovať potom, čo zistíme neveru u partnera?

Aj pri riešení partnerskej nevery je dôležitý svetonázor. Keď mám jasno v tom, že neveru netolerujem a že s ňou nemôžem žiť, jediné rozumné riešenie je rozísť sa. Ak chceme spolu zostať, cesta bude zložitejšia. Spolu bojujú rôzne sily: je partner na odchode, alebo má vôľu zostať a pôvodný vzťah obnoviť?

Ak sa jeden z partnerov dopustí nevery a ten druhý sa to nedozvie, alebo je veľká pravdepodobnosť, že sa to nedozvie, je najlepšie pochovať ju v minulosti. Zdôveriť sa partnerovi býva väčšinou bolestná chyba. Nechajme neverníka, nech sa s tým vysporiada sám, pokiaľ chce naďalej úprimne zostať vo vzťahu a nevera bola pre neho len „zlou“ zhodou okolností.

Ak je však jeden z partnerov hlboko angažovaný inde, situácia sa mení. Kto bude atraktívnejší? Minulosť, alebo nová skutočnosť? Aj tu sa znovu dá uplatniť zvádzanie, stavanie na spoločných hodnotách, priateľstve. Len čas ukáže, čo prevládne. Väčšinou je však na dennom programe hádka a vyhrážky a vydieranie. A to skôr odoženie. Zas je dôležité, čo je kto z partnerov ochotný tolerovať a čo nie a či ešte existuje spoločná pôda.

Riešenie, ktoré v podobnej situácii uskutočnila jedna dáma, je tiež možnosť: milenke svojho manžela zavolala a apelovala na jej zodpovednosť voči milencovej rodine. Milenka spomínaného manžela opustila a on sa s nadšením vrátil do rodinného hniezda. Spomínaná dáma však mala ohromný nadhľad a veľkú sebadisciplínu a udržala svoje pocity zúrivosti a snahu o odplatu na uzde.

Je možné, že sa so situáciou partneri dokážu vyrovnať aj sami, alebo odporúčate kontaktovať odborníka, aby pomohol, nasmeroval...?

Záleží na formátoch osobností, ale prítomnosť odborníka, prípadne pohľadu tretej strany, vie vždy pomôcť, podporiť. Vo vypätých situáciách je ťažké mať nadhľad a udržať pod kontrolou svoje rácio. Podobne ako pani z príbehu aj vieme, čo máme robiť a ako zareagovať, len keď to už chceme spraviť, urobíme niečo úplne iné. Namiesto pochvaly a pozitívneho prístupu sme agresívni a pod. Preto môže niekto nezaujatý byť užitočný.

Je rozumné zostávať spolu „len kvôli deťom“, tak, ako sa to veľakrát robí?

Zostať spolu kvôli deťom môže partnerov na úvod inšpirovať k „druhému pokusu“. Avšak zostať spolu len kvôli deťom prináša do vzťahu viac smútku a stresu ako radosti. Asi každý mal možnosť pozorovať vo svojom okolí podobný pár. Koľko tam bolo lásky? Ako funkčná bola táto rodina? Akú atmosféru okolo seba šírili? Na jednej strane treba oceniť snahu o zodpovednosť voči rodine a o jej zachovanie, na druhej strane sa každý zodpovedne sám za seba musí rozhodnúť, pokiaľ má zájsť a koľko obetovať, keď je nešťastný a v partnerskom živote neuspokojený. Aby sa vzťah funkčne obnovil, zodpovedne ho musia budovať obaja. Deti ich môžu spájať a napĺňať spoločný život, musí tam však byť aj „čosi“ navyše.

Ako vnímajú neveru v rodine deti (asi v závislosti od veku, ale dajme tomu, že školopovinné)? Je reálne situáciu zatajovať, hrať sa na fungujúcu rodinu? Alebo navrhujete citlivo vtiahnuť do problematiky aj deti, aby vedeli, že sa čosi deje?

Už malé deti vnímajú, že rodičia majú nezhody a okolo 8. roku sú v stave pochopiť aj dôsledky, ktoré to pre rodinu prináša. Určite vedia pochopiť, čo to znamená a že pre rodinu je to ohrozujúca skutočnosť. Ak sa rodičia rozhodnú ostať spolu, na jednej strane sú deti šťastné, že rodičia svoj problém vyriešili, je však len otázkou času, kedy prídu na to, že nie celkom. Vzťah rodičov, v ktorom chýba vzájomná láska, je neuspokojivý nielen pre rodičov, ale aj pre deti. Časom má predpoklad byť zdrojom rôznych problémov a zážitku, že sa nám život nevydaril, rezignácie. A toto určite nevytvára ovzdušie milujúcej atmosféry. Deti podvedome cítia, že čosi nie je o. k. Ich reakcia je často taká, že sa cítia zodpovedné, vinné za danú situáciu. Toto má dopad na ich momentálne rozpoloženie (stavy úzkosti, možný regres vo vývoji, zhoršený prospech sú len niektoré príklady, ako môžu deti zareagovať na podobnú frustráciu) a ešte aj dáva nie práve najšťastnejší model partnerského spolužitia do budúcnosti.

Otvorenej komunikácie s deťmi sa netreba báť. Samozrejme, primerane ich veku im vysvetlíme, ako sa veci majú. Netreba zachádzať do detailov a hovoriť o nevere, pokiaľ o nej nevedia, ale vysvetliť im, že mali nezhody a ako sa ich snažia riešiť. Je potrebné hovoriť o tom, čo sa deje a byť trpezlivý pri opakovanom vysvetľovaní situácie. A nie raz, ale počas toho, ako sa situácia vyvíja.

Autor: Gabina Weissová

 

Článok bol uverejnený v časopise Mama a ja, 7/2006.

Z júlového čísla vyberáme: * Rh inkompatibilita matky a dieťaťa * Slovenky v zahraničí: Rodiť v Írsku? Prečo nie... * Extrémne nezrelí novorodenci * S kočíkom vstup zakázaný * Mamy radia mamám: Ako „prežiť“ obdobie vzdoru? * Naše dieťa je hotová „múví stár“ * Hry na letné dni * Prinesme si domov kúsok z dovolenky * Dvojčatá idú do škôlky * Ako rodí chlap * Otecko pri pôrode – áno či nie? * Zaostrené na očká * Letné zažívacie „nepríjemnosti“ Čo by ste pri druhom dieťati robili úplne inak? * Karin Cíleková Habšudová: Na prvom mieste je Laura * Pilates pre budúce mamičky: II. trimester * Recepty inšpirované Stredomorím * Zamestnanec a pracovné voľno

Časopis si môžete predplatiť aj prostredníctvom internetu tu.

Získajte predplatné i super darček z MAMA a ja!

Objednajte si v priebehu júla (od 1. do 28. 7. 2006) na jeden rok predplatné časopisu MAMA a ja a získajte automaticky super darček pre vaše zlatíčko: Športová fľaša Canpol babies je určená pre deti, ktoré už vedia samé piť. Obsahuje slamku, ktorá sa zasúva do vrchnáka. Výborný praktický výrobok pre aktívne dieťa.

Odosielam Váš hlas...
Hodnotenie: 3.0 z 5. Celkom 2 hlas(ov).
Kliknite na hviezdičky pre ohodnotenie článku.
Najčítanejšie
Recept týždňa
EUROVOĽBY
Komentáre k článku
zuzana napísané 30.01.2007 10:20

Som vydata 24 rokov, relativne kludne manzelstvo. V poslednom case bol moj manzel velmi zaneprazdneny, zalozil si tretiu firmu. O svojich pracovnych aktivitach nikdy doma nerozpraval, celkovo od zaciatku manzelstva sa u nas malo komunikovalo. Zdalo sa mi, ze to obom vyhovuje. Kazdy sme mali svoje aktivity, ale dovolenky sme vzdy travili spolu, s detmi, obcas so znamymi. Dokonca ked uz boli deti velke mali smevzdy spolocny jesenny vikend v Tatrach. Neboli sme manzelstvo, ktore sa oslovovalo Mucko alebo milacik, boli sme skor racionalny. Mala som pocit, ze obom nam to takto vyhovuje. Ale posledne mesiace zacal byt velmi nervozny. Chodil sa domov iba vyspat. Potom som zistila, ze v case ked pracuje chodi po sportovych aktivitach - korcule, bicykel so svojimi kolegynami /niektore vydate, niektore slobodne starsie/ Ked ho pri jednej akcii oslovili zdrobnelinkou, na ktoru predtym nepocuval, ked sa vybral na dovolenku s kolegynami sam, ked mi nevedel prist na meno na Novy rok tusila som ze sa nieco deje. Ze sa po takom case tak rychlo rozhodne pre rozvod som netusila. A tvrdi, ze za tym nie je ziadne zena. Ja sa trapim, stale citim ze ho mam rada, ale som bezmocna. Nic sa uz neda robit. Bojovat nema vyznam. Viem, ze si ma a moju lasku nezasluzi. Musim sa s tym vysporiadat, viem to. Nik mi nepomoze. Chce sa mi stale plakat ale nema to vyznam. Je uz inde, inak naladeny. Dcery, hoci dospele to urcite poznaci.......... Musim dufat v lepsie dni...:-)))

jessica napísané 09.09.2006 17:46

Den, co den to prezivam. Nieje to zivot, je to peklo.

Som vydata 16rokov. Ja ho milujem a on mna nie. Mame dve deti, kvoli ktorim to vsetko tajim a trpim. Boli dni ked tvrdil, ze sa zmeni, ze chce iba mna, pretoze ma lubi a k ziadnej inej zene nic neciti, ale podvadza ma vzdy znova a znova. Som z toho smutna a bez zivota. Cakam, ze ked deti vyrastu budem mat moznost volby. Zostat alebo odist.

Citim s Tebou a prajem zlepsenie Tvojeho manzelskeho vstahu aj ked tomu velmi neverim.

Hanka napísané 25.07.2006 21:05

Evči, uz som zacala zit svoj zivot, nevsimam si ho, snazim sa byt medzi ludmi, kamaratmi, ktori ma podrzia, ked mi je najhorsie. Mam krasnu, dobru dcerku, je moje slnko zivota. A dufam, ze ma raz postretne velke stastie. smile)) HAnka

Daniela napísané 25.07.2006 09:35

nie je nad to keď manželstvo klapne... zažila som niečo podobné... ja som bola tým človekom , ktorému vo vzťahu niečo chýbalo. S bývalým manželom sme nemali vôbec žiadne spoločné záujmy, nenašli sme spoločnú reč... okrem našich dvoch spoločných detí sme nemali spoločné nič. Roky som si tento problém riešila po svojom... mala som vždy po ruke nejakého priateľa, ale to večné klamstvo samej seba ma ubíjalo a psychicky ničilo. Pri jednej hádke (u nás bolo dosť problémov spojených s alkoholom, nadávkami a výčitkami z manželovej strany) som mu povedala, že s ním končím... odvtedy som sa cítila slobodná, voľná a neťažilo ma to dlhoročné klamstvo... myslím si, že kvôli deťom je hlúposť zostávať v manželstve... strašne to človeka ničí psychicky aj fyzicky... ja mám už dva roky jedneho partnera a chcem ho aj do konca svojho života... môj bývalý má už prinajlepšom štvrtú priateľku a stále je mu alkohol a kamaráti prednejší ...

Evča>>Hanka napísané 24.07.2006 18:18

Ked sa moja mama rozvádzala, tiež nevidela chybu v sebe - o všetko bolo postarané, ešte aj o dvor pri dome, otec mal pri mame naozaj všetko. Na súde to okmentoval tak, že prítomní skoro spadli zo stoličiek. Vraj mala byť naňho prísnejšia, nemala mu všetko dovoliť, mala ho tvrdšie viesť, ... Ale nevydržal ani v dalšom manželstve.

Opustené kočky, netrápte sa kvôli mužom, ktorí vás majú na háku. Nežite pre zadosťučinenie, ani pre pomstu, ale žite pre svoje deti. Ja si otca nepoznám, je mi to jednu. Ale mamu mám skvelú a za všetko jej dakujem a viem, že to nikdy nebude dosť.

Hanka napísané 23.07.2006 13:26

PRE little willow, - moja zlata, vidim, ze mame s casti spolocny osud, len ten moj sa konci odchodom a rozvodom otca od nas.Jednoducho chce zit svoj vlastny zivot.

Viem, co prezivas, tiez sa trapim, a niekedy si hovorim, ci to za to stoji, trapit sa kvoli niekomu, kto si to nezasluzi.

JA len pevne verim, ze porekadla starych mam a otcov nevyjdu nazmar a vratia sa mu ako bumerang. Casom. Chce to len cas, i ked bolavy, ale chce....

Drzim palceky, nech ta strestne len to dobre uz v zivote.

Hanka napísané 23.07.2006 13:20

Evca, hovoris, ze na rozchod su dvaja, tak ako na manzelstvo. Dobre, suhlasim, ale nemozem najst to moje zaporne k tomu, preco ma manzel opustil. A ani on mi to nevie povedat tiez.

Sme spolu 8 krasnych rokov, bez hadok, vztah plny tolerancie, porozumenia. Prisli sme o babatko v 3. mesiaci tehotenstva. To nas znovu utuzilo.Mala som problemy so zdravim. Starali sme sa o seba. Otehotnela som, teraz mame krasnu 4 mesacnu dcerku.Jeneho krasneho dna som mu nasla sms (nieco som citila uz 2 mesiace, ze sa nieco deje, ale zatlkal). Nakoniec z neho vyslo, ze niekoho ma. A mal uz od 7.mesiaca tehotenstva, ked som lezala v nemocnici so strachom, ze pridem o nase dietatko. 1/2 roka dokonaleho pretvarovania z jeho strany. Tomu nemozem uverit. Na moju odpoved preco??, povedal len "ja som sa zamiloval,teba uz nie". Nehladi vpravo, vlavo, nehaldi na nasu dcerku, nic. Ide si svojou cestou, mna by najradsej zakopal pd ciernu zem. Dokonca navrhol rozvod a predanie bytu. A kam ja pojdem s dcerkou?

Bola som milujuca manzela, starala som sa o vsetko, tolerovala som mu vela veci, robili sme kompromisy.A naco to vsetko bolo,ked kvoli jednej "zenskej" zahodi vstko to krasne, co sme spolu prezili? Vraj ja za to nemozem. A ked sa spytal, preco by som ho este chcela spet som mu povedala. "Lebo ta stale milujem, nedokazem 8 rokov zahodit za hlavu". A on mi na to "ty ma nemozes milovat, ty sa len bojis, ze budes uz sama".

Nebola to pravda, ale tato veta mi otvorila oci. Nelub ho viac. povedala som si

Evča napísané 20.07.2006 10:31

Na každé manželstvo sú vždy dvaja a je úplne scestné tvrdiť, že chybu urobil len jeden. Ja žijem vo vzťahu len 11 rokov, ale stojí to nemálo úsilia na každej strane. Zaspať na vavrínoch a myslieť, že inak už nebude, je začiatok rozpadu aj toho najkrajšieho a najúprimnejšieho vzťahu.
Tiež zažívame v živote krízy a nedorozumenia, ale je to len na nás, ako si s tým poradíme.
Nech už s rozhodnú manželia pre pokračovanie, alebo rozchod, držím palce všetkým, aby našli svoje šťastie v živote.

Eva napísané 18.07.2006 12:23

Aj ja pridam moj pribeh, zacal hned po porode mojej dcery, kedy mi manzel povedal, ze kym som bola v nemocnici 3 tyzdne zistil, co je zivot. Po 3 rokoch fungujuceho manzelstva zistil, co je zit, v noci mu pipne sms a on musi surne odist. Pride o dve- tri hodiny, trpela som to dalsie tri roky s tym, manzel tvrdil, ze s nou uz skoncil a v podstate ani" nic" nemal, (len si u nej doma pozreli kazetu a hned isisel domov mozno sa najdu naivky co uveria , ja som rezignovala a skoncilo to tak, ze posledny rok sme uz iba byvali v jednom uzavretom priestore a medzi nami bola hlboka priepast) Uz som neverila ani slovo a on sa ma snazil presviedcit tymi svojimi bajkami, ktore sa ma uz vobec nedotykali, stratila som zaujem o to kde travi cas a s kym, pre mna bola dolezita dcera a tam to zacinalo aj koncilo.Presviedcal ma ze,uz len chodia na kavu, ved preco nemoze mat kamaratov, aj ked su ineho pohlavia. Neprijemnejsie bolo, ked mi povedal, ze ma surne pracovne stretnutie a ja ho na vlastne oci vidim, ako ide so svojou "kamaratkou" do kina, ved preco nie to kamarati robia nie. Domov prisiel akokeby uzavrel neskutocny obchod. Trvalo mi tri roky kym som pochopila, ze je to len jeden zacarovany kruch z ktoreho potrebujem von, ze zivot co zijem, ma nenaplna. A teraz sa uz polroka tahame po sudoch, ktore maju cas. Dufam, ze sa to raz skonci.

little willow napísané 17.07.2006 21:51

Mne sa to stalo po troch rokoch manzelstva - ten vztah sa vlastne zacal uz dva roky po svadbe - dost skoro, vsak :o(( - a prisla som na to v predporodnych bolestiach, ked som nemohla spat a precitala som si spravy, ktore neboli pre mna... Je to strasne tazke. Ale narodenie babatka same o sebe cloveka odnauci byt sebeckym, a tak myslim predovsetkym na drobceka (aj ked poporodne depresie spolu s tymto trapenim, to je veru (samo)vrazedna kombinacia - neskusajte to doma! :o))... Mimochodom, nas tatinko to vsetko olutoval a skoncil (zostava mi len verit). Ale boli to, strasne. Aj ked ho stale velmi milujem (a prave preto prenho lahsie hladam ospravedlnenie ako pre tu zenu). Mile zeny, ktore si hladate partnera, prosim Vas, uistite sa, ze ten, na ktoreho mate zalusk, nie je zenaty! Strasne, strasne to boli. A prave zena (pokial nie je fest necitliva) by to mala chapat...

Katka napísané 11.07.2006 14:52

smutne, drzim palce nech sa to vyvija lepsie pre vas oboch aj pre deti.

petra napísané 10.07.2006 07:54

Tak to je drsné, doufám, že takhle nedopadnem...dneska jsem našla dobrý seznam stránek pro maminky WWW.ODETECH.CZ , koukněte na to , stojí to za to smile

smile zwinker Big Grins Confused Cool Cry Eek Evil Frown Mad Mr. Green Neutral Razz Redface Rolleyes Sad Surprised





tehotenstvo
Je to dieťa moje? Potvrdiť otcovstvo môžu aj anonymné DNA testy
21.05.2019   0
Možnosť otestovať otcovstvo nemusíte len prostredníctvom odborníkov. Samotné anonymné testovanie umožňuje objednávku testu až domov. Štandardne sa používa tyčinka, ktorou sa urobí výter z ústnej dutiny. Každý test obsahuje dve vzorky, ktoré sa odošlú späť do spoločnosti, ktorá o niekoľko dní vyhodnotí testovanie. Výsledky odošle podľa vyžiadania na adresu žiadateľa, alebo na mailovú adresu.
Kvôli strachu z pôrodu som skončila u terapeuta
14.05.2019   0
Teraz viem, že prežitá skúsenosť z pôrodu je vlastne trauma, veď sa bojovalo o život môjho dieťaťa. Preto sa cítim bezmocná a mám obavy, že ak sa niečo stane, nebudem vedieť pomôcť svojmu dieťaťu.
SZČO a materská
12.05.2019   0
Má SZČO nárok na materské? Musí prerušiť alebo zrušiť živnosť, keď poberá materské? Aké sú podmienky nároku na materské? Ako sa vypočíta materské SZČO? Mám nárok na materské, ak mám podlžnosti na poistnom?
babetko
Montessori prístup: deti upratujú hračky samé od seba
21.05.2019   0
Montessori učitelia uplatňujú metódy, ktoré vedia osloviť už najmenšie deti k tomu, aby boli poriadkumilovné.
Vyhrajte detský tábor STROJ ČASU od Dôvery (03 kolo)
20.05.2019   0
Vyhrajte detský tábor na august v Námestove. Losujeme každý týždeň nového výhercu.
Mamy nepadajú učené z neba
19.05.2019   2
Asi pred rokom som v návale hnevu povedala synovi, že keď ma neľúbi a nechce so mnou žiť, nech si pobalí kufor a ide tam, kde mu bude lepšie. Akcia – reakcia, ešte len spustil spŕšku sprostostí. A ja, čo som mala byť nad vecou, som mu namiesto toho do kufra začala hádzať veci.
detské choroby
Histamínová intolerancia
20.05.2019   0
Histamínová intolerancia má rôzne príznaky, aj veľa takých, ktoré by sme automaticky liečili ako nádchu, migrénu, prípadne ako alergickú kožnú reakciu. Pokiaľ sa jedná o HIT, vyžaduje si nízkohistamínovú diétu.
Astma
14.05.2019   4
Astma postihuje 10% detí. Aké sú príčiny tejto choroby? Ako sa prejavuje? Ako ju liečiť? Dá sa astme predchádzať?
Mrľa detská
03.05.2019   0
Mrle žijú v čreve človeka, o ktoré sa prichytávajú ústnym otvorom a živia sa bunkami čreva a rôznymi baktériami. Deťom spôsobujú nemalé problémy.
zvery
Ako správne osloviť, či volať ovcu
09.05.2019   0
No jednoduché to nie je. Samica ovce domácej sa nazýva bahnica. Samec je baran a ich mláďatko sa volá jahňa. Čo je potom baránok?
Upratovači v akváriu
05.05.2019   0
Riasy, nečistoty, nánosy a zbytky potravy. Postačí niekoľko dní až týždňov a z vášho klenotu je vec blízko podobná žumpe. S podobným stavom nám dokážu pomôcť ryby, ktorých hovorovo voláme „upratovači“.
O čom mačky snívajú
27.04.2019   0
O čom zvyknú mačky a mačiatka snívať? Sú ich sny úplne iné ako tie naše? Mávajú aj zlé sny? Vraj existujú aj námesačné mačky. Je to možné?