„Aj muži majú svoje dni.“

Možno ste sa už aj vy stretli s takýmto jednoduchým vysvetlením zo strany vašej mužskej polovičky a možno aj vy ste sa nad týmto vyjadrením pousmiali tak ako ja a moja priateľka. Ale po hlbšom zamyslení a dôkladnom rozbore „mužského ja“ musím však pripomenúť, že všetko, čo napíšem, je len z pohľadu dvoch žien, takže s mužskou verziou vysvetlenia to nemusí byť absolútne totožné. To aby sa náhodou nejakí muži neurazili… A dopracovali sme sa k záveru, že aj muži majú naozaj svoje dni.

AKO ČASTO SA VYSKYTUJÚ A AKÁ JE ICH INTENZITA?

Tak ako u žien, aj u mužov sa tieto dni vyskytujú pravidelne alebo nepravidelne (u niektorých aj viac ako pravidelne), u niektorých s ľahšími sprievodnými symptómami, u iných s ťažšími… (Niektorí sú možno zrelí aj na hospitalizáciu :). Kým u jedných trvajú tieto dni veľmi krátko, u ďalších dlhšie a sú chlapi, pri ktorých sa len sem-tam sa mihne náznak normálneho stavu…

V ČOM JE TEDA ROZDIEL?

Najskôr v tom, že žena si môže pomôcť tabletkami alebo bylinkami alebo inými medicinskými pomôckami, ale mužom, tým veru medicína ešte nevynašla liek na ich „dni“. Viditeľný rozdiel je napríklad aj v tom, že ženy sú počas svojích dní unavenejšie, podráždenejšie, potrebujú viac odpočinku, majú bolesti… A muži? Tí sú počas svojich dní vo svojom živle! Oddychujú alebo sa, lepšie povedané, „ventilujú“.

O ČOM VLASTNE SÚ TIE MUŽSKÉ DNI?

Ako sa hovorí, „sto ľudí, sto chutí“. Čiže aj u mužov je to rôznorodé. Niektorí napr. majú potrebu sedieť s kamošmi pri pive a debatovať o všetkom a o ničom (väčšinou stále o tom istom), niektorým pomáha prechádzka v prírode, ďalší musia mať väčšie turistické a adreanalínové výstupy, iní sa zas povaľujú doma, poväčšinou v obývačke pred televízorom, alebo počas svojiích dní nakupujú prepotrebné veci do domácnosti(kosačky, vŕtačky, šrobovačky…). Sú chlapi, ktorí musia vymeniť auto, pretože to terajšie im akosi nevyhovuje, ďalším stačí, keď všetko, na čo sa pozrú alebo robia, ofrflú (najmä spôsob, akým žena vedie domácnosť alebo ako nevie hospodáriť s peniazmi, alebo majú pripomienky k jej výchove detí…) a veľa veľa iného.

ČO POMÁHA?

Toto je veľmi ťažká otázka. V podstate ide vlastne o to, koľko žena znesie alebo dokáže tolerovať svojej mužskej polovičke. Ak sa tieto „dni“ vyskytujú menej častejšie a sú s ľahšími sprievodnými symptómami (ako u polovičky mojej priateľky a u mojej polovičky), tak sa dajú tolerovať a môžu byť dokonca prospešné, pretože tí správni alebo lepší muži sa potom snažia svojej polovičke tento úlet vynahradiť. Ale u mužov, u ktorých sa len sem-tam mihne náznak normálneho stavu alebo u mužov, ktorí majú takéto dni veľmi často a s ťažšími sprievodnými symtómami, je určite dobré prehodnotiť celú existenciu partnerského vzťahu a nechať si poradiť odborníkmi.

AKO SME NA TOM MY DVE KONKRÉTNE?

V podstate rovnako. Obe síce „frfleme“, keď majú naši muži „svoje dni“ (menej pravidelné a s ľahším priebehom), ale v duchu sa tešíme, čo bude nasledovať potom. Väčšinou ide o nejaký dobrý nákup alebo výlet či večeru… Možno sa to niekomu bude zdať ako nesprávne, ale my v tom v rámci rozumnej miery nevidíme nič zlé a máme pocit, že je to prospešné pre obe strany. No ale samozrejme, že našim manželom v žiadnom prípade nesmieme prezradiť, že im tieto ich dni v duchu odobrujeme…