ŽenaRozhovor s osobnosťou

Slovenka, ktorá bola pri pôrodoch v Keni, Etiópii a Sudáne

 Marcela Beňová   11.09.2018   0

Alexandra Mamová (30) si ešte pred narodením dvojičiek Ninky a Elišky splnila medicínsky sen. Ako mladá lekárka sa šesťkrát zúčastnila humanitárnych projektov v Keni, Etiópii a Južnom Sudáne, kde okrem iného pomáhala privádzať na svet deti.

Ako vyzerá lekárska prax v jednej z najzaostalejších častí sveta a dajú sa pôrody na Slovensku a v Afrike porovnať? 

Alexandra Mamová

 

Ako sa mladá lekárka dostane do Afriky, aby pomáhala a zachraňovala životy?

Túto otázku som pre rôzne médiá zodpovedala už veľakrát a preto úplne neverím, že to ešte niekto chce čítať:)

Ale budiš. Na medicínu som išla už s cieľom vycestovať na misie do rozvojových krajín, preto som sa vlastne stala lekárkou. Preto som už počas štúdia na univerzite začala hľadať možnosti, ako sa tam dostať. A keďže náhodou v tom čase hľadali niekoho, kto by robil program pre podvyživené deti v Etiópii, prihlásila som sa. Treba ale povedať, že veľký podiel na mojom prvom vycestovaní mala moja škola, pretože ma bez váhania uvoľnili a umožnili mi tak plniť si sny. Bez podpory v škole aj v mojom vtedajšom zamestnaní by som to nikdy nemohla absolvovať.

Už počas školy som sa teda zúčastnila niekoľkých projektov a potom po škole to bolo len logické vyústenie celej cesty. Avšak po škole už so mnou nebol nikto skúsenejší a bol to trošku krst ohňom. Prvýkrát som sa ocitla na projekte úplne sama, vo veľmi odľahlom prostredí, bez možnosti ventilovať sa priamo. Preto aj vznikol blog, na ktorý som si zážitky pravidelne spisovala.

Alexandra Mamová

 

Riešili ste počas lekárskej praxe v Afrike aj pôrody?

Moje vzdelanie je lekár bez špecializácie. Pracovala som rok na chirurgii, a tiež na gynekológii. Gynekológii  a pôrodníctvu som sa venovala aj v Južnom Sudáne. V sudánskych nemocniciach to ale nefunguje tak, že sa venujete len niečomu. Primárne som mala na starosti pôrodnicu. Ale keď bola potreba, riešila som maláriu, vysoký krvný tlak, infekcie aj detských pacientov. Takisto som robila menšie aj väčšie chirurgické zákroky u pacientov. Na poľnej medicíne sa mi páči práve to, že je to komplexná starostlivosť a naučila som sa tam veľmi veľa zo všetkých odborov medicíny. Pôrody boli len malá časť práce.

Dá sa vôbec porovnať pôrod niekde uprostred divočiny a v štandardnej slovenskej nemocnici?

Určite sa dá. Keď ma prijímali na môj vlastný pôrod, vlastne to v tej miestnosti vyzeralo dosť podobne ako v Sudáne. Ale aby som odpovedala na otázku. Pôrod nevyzerá inak v Sudáne alebo v Bratislave. Líši sa prostredie, vybavenie, niekedy správanie sa žien pri pôrode, ale v zásade, pôrod ako dej je rovnaký tu i tam. V kontexte verejného zdravotníctva je však obrovský rozdiel medzi pôrodom a pôrodom. V Južnom Sudáne sa v nemocnici narodí len 10% detí, mnohé matky rodia doma. To so sebou samozrejme prináša veľké množstvo komplikácií, ako napríklad popôrodné krvácanie, infekcie novorodencov alebo úmrtia pri komplikovaných pôrodoch. Južný Sudán je krajina s najvyššou materskou úmrtnosťou na svete práve preto, že veľa žien pri pôrode nedostane včasnú pomoc. Slovensko naopak patrí ku krajinám s najnižšou materskou úmrtnosťou.

Je zaužívaná predstava, že ženy z prírodnejšie národov ešte vedia ako rodiť a že ich pôrody sú ľahšie, naozaj pravdivá?

Nie je. Pôrody v Južnom Sudáne sú z mnohých dôvodov oveľa komplikovanejšie ako na Slovensku. Mnoho žien nechodí na poradne, takže vlastne o nich ani o bábätku často nič nevieme. Tým pádom nevieme ani predpokladať v akom sú stave. Ženy potom trpia rôznymi infekciami, ktoré sa prenášajú aj na deti, ako je malária, brucelóza, syfilis. Tie môžu vyvolať predčasný pôrod, rovnako ako aj podvýživu, ktorá je v týchto oblastiach bežná.

Tiež je dôležitý počet detí, ktoré žena má. V Sudáne má žena často 5 až 8 detí, preto má aj viac pôrodných komplikácií ako ruptúry hrádze, popôrodné krvácanie, inkontinencie, hemeroidy a iné.

Aké sú Afričanky matky?

Na toto sa ťažko odpovedá. Nebola som vo všetkých krajinách v Afrike a niektoré africké štáty sú rovnako vyspelé ako v Európe. Južný Sudán je veľmi nerozvinutá krajina, najlepšie prirovnanie by asi bolo také 18. storočie na Slovensku. Ľudia na vidieku žijú v hlinených domoch so slamenými strechami, nemajú asfaltové cesty ani elektrinu, po vodu chodia do studne a obrábajú si políčka pri domoch. Celý ich život závisí od počasia, úrody a od toho, či sú aktuálne vo vojne alebo nie.

Deti nevyrastajú v rodinách, ale v komunitách, ktorým hovoria klany. V klanoch sa každý stará o všetky deti, pretože matky musia ísť po vodu, zháňať jedlo a navariť. To je často veľmi náročná úloha, lebo varenie v sebe zahŕňa napríklad aj mletie zrna na múku a iné veci, ktoré my dávno nerobíme. Preto sú aj deti do domácich prác zapájané veľmi skoro, niektoré pasú kozy, alebo chodia po vodu, aby mohla celá rodina prežiť.

Rieši bežná africká novopečená mamička veci ako bonding, skríning či očkovanie?

Nie nerieši. Dieťa je pri mame bežne, skríning sa v Sudáne nerobí a žena je fakt rada, ak sa k vakcíne vôbec dostane. Na očkovanie sú často dlhé rady, pretože mamy urobia čokoľvek, aby ochránili svoje deti pred infekciami, na ktoré sa tam zomiera.

Okrem pôrodov ste sa venovali aj bežnej lekárskej praxi. Ako je na tom africké zdravotníctvo?

Nuž, ani tu sa nedá jednoznačne odpovedať. V JS veľmi zle, v Etiópii takisto, v Keni nájdete súkromné nemocnice, ktoré ďaleko prevyšujú vybavením tie naše. V Južnej Afrike bola dokonca prvá transplantácia srdca na svete. Takže sa to veľmi líši od krajiny ku krajine. Ja som vždy pracovala vo veľmi chudobných regiónoch s najchudobnejšími pacientmi, ktorí by si inak zdravotnú starostlivosť nemohli dovoliť. To je podstata misijnej práce.

Ako ste zvládali prácu s chorými deťmi, starými ľuďmi či pacientmi, ktorým ste nedokázali pomôcť? Neobrala vás práca v Afrike o motiváciu?

Práve naopak. Práca v rozvojovom svete je veľmi motivujúca. Jednak je tam veľmi málo byrokracie, takže som skoro vôbec nesedela nad papiermi a robila som to, čo som vyštudovala, teda liečila ľudí. Ľudí, ktorým sme nedokázali pomôcť, bolo veľmi málo, oveľa viac bolo tých, ktorým stačili jednoduché lieky. A to je veľká motivácia. Naopak, v Európe často liečime neliečiteľné, udržiavame pri živote neudržateľné a nevieme sa zmieriť so smrťou. A to je demotivuje oveľa viac.

Ako sa líši výchova v rozvojovom svete od tej našej?

Je obrovský rozdiel v myslení a konaní u ľudí napríklad v Južnom Sudáne, alebo v Keni. V krajinách, kde sa bojuje a je občianska vojna, ľudia výchovu neriešia, lebo riešia prežitie. Nevedia, či do zajtra prežijú, nemyslia na budúcnosť a celý majetok sa im zmestí do dvoch igelitiek. V Sudáne ešte často nosia ľudia na sebe všetko oblečenie čo majú, lebo nikdy nevedia, či sa vôbec budú môcť vrátiť domov a či nebudú musieť utiecť. Keňa je prevažne civilizovaná krajina, s dobrým školským systémom, vzdelanými ľuďmi, takmer všetci hovoria plynule po anglicky. Tam sa výchova nelíši od našej, i keď chudoba je aj tam veľká a rodičia si často nemôžu mnohé veci dovoliť.

Dnes ste mamou dvoch dcér. Je niečo, čo ste sa o deťoch počas práce v jednej z najchudobnejších častí sveta naučili?

Všetko. Deti ma nikdy nejako zvlášť nezaujímali, no až keď som bola prinútená s nimi pracovať, naučila som sa o nich dosť na to, aby som to mohla aplikovať doma. Viem ako vyzerá vážne choré dieťa, kedy si už nevystačím doma s paralenom, čo robiť, ak dieťa kašle a mnohé iné veci. To sa nedá naučiť nijako inak len pozorovaním a skúsenosťou. To vás nenaučia ani v škole, musíte s deťmi pracovať nejaký čas. Preto si vážim prácu všetkých pediatrov a detských sestier, lebo je to fakt náročná práca a vyžaduje dobré oko a veľa skúseností.

Návrat späť do Afriky - viete si to ešte predstaviť? Alebo niečo také aj plánujete?

Určite plánujem návrat, už v trojici samozrejme. No neviem ešte odhadnúť kedy to bude. Momentálne všetko závisí od práce tu na Slovensku.

Odosielam Váš hlas...
Hodnotenie: 5.0 z 5. Celkom 3 hlas(ov).
Kliknite na hviezdičky pre ohodnotenie článku.
O AUTOROVI

Marcela Beňová

Vášnivo rada píšem, inšpiráciu zbieram najmä doma. V tom mi pomáhajú moje dve malé slečny. Voľné chvíle trávim najradšej pri knihách, kvalitných filmoch a na dobrodružných výpravách s rodinou. Nikdy neodmietnem kávu a dobrý rozhovor.
Najčítanejšie
Recept týždňa
TIP
Komentáre k článku

smile zwinker Big Grins Confused Cool Cry Eek Evil Frown Mad Mr. Green Neutral Razz Redface Rolleyes Sad Surprised





tehotenstvo
Toto by ste mamičke po pôrode naozaj darovať nemali
22.04.2019   0
Doma ma čakali samé úžasné darčeky ako karimatka, aby som vraj čím skôr začala zhadzovať kilá navyše, krém na bradavky a odsávačka hlienov pre syna. Manžel mi prezradil, že hľadal niečo praktické a užitočné. Tak som sa naštvala a na Vianoce som si z jeho odmeny, čo dostal v práci, kúpila zlatú retiazku a kabelku, a jemu som darovala ponožky a sprej proti poteniu nôh. Ten pohľad, keď si pred celou rodinou vybalil darček, stál za to.
Aký je rozdiel medzi prvým a druhým tehotenstvom?
18.04.2019   0
Hovorí sa, že prvé dieťa je pokusný králik. Blbosť! Prvé dieťa, to je nádej. Očakávania. Veľkolepé sny. Lekár vám na ultrazvuku ukazuje, kde má potomok ručičky a nožičky, ale vy vidíte zahraničnú univerzitu. Kurzy baletu. Voľný čas na koňoch. Nobelovú cenu a ďakovnú reč venovanú matke. Druhé dieťa? V lepšom prípade vám po ordinácii namiesto ocino nepobieha prvorodený. Pri pohľade na ultrazvuk nevidíte ručičky, nožičky ani Oxford, ale hory prádla a plienok. Veríte, že tentokrát sa to s materským mliekom podarí, ale keby nie, prežijete. Nuž, a tých rozdielov medzi prvým a druhým tehotenstvom je oveľa viac.
Pôrodnica v Trenčíne si zaslúži svoju dobrú povesť
16.04.2019   0
Nemôžem povedať, že lekár či sestry by sa z mojich požiadaviek vysmiali. Práve naopak, úplne rešpektovali moju žiadosť, aby mi nedávali lieky a neponúkali epidurál. Vedela som, že vo chvíli, keď bude pôrod prichádzať, by som sa mohla nechať zlákať na uľahčenie, a to som nechcela. Druhou vecou, ktorá bola pre mňa dôležitá, bolo: žiadne holenie, klystír.
babetko
Nenadávajme deťom kvôli deci rozliatej vody
24.04.2019   1
Niekedy v slabej chvíľke stratíme nervy a hučíme ako sirény. Kvôli deci rozliatej vody. „Ty si ale babrák, to nevieš dať pozor, čo máš ruky deravé?“
Spod plienočky – staráme sa o chlapčeka
20.04.2019   1
I vám sa narodil chlapček? A premýšľate nad špecifikami starostlivosti? Ako na to? Stolica, zapareniny, penis, predkožka, mázok, krémiky, semenníky... Strašidelné?
Spod plienočky - staráme sa o dievčatko.
19.04.2019   0
Narodilo sa vám dievčatko? Neobávajte sa, s našimi tipmi určite starostlivosť o svoju dcérku zvládnete. Ako sa teda starať o intímne partie bábätka - dievčatka?
detské choroby
Drogy - čo robiť pri podozrení, že dieťa užíva drogy
22.04.2019   0
Všímajte si indície, nedávajme si klapky na oči. Problém s drogami sa môže týkať aj vašich detí.
Ako podávať deťom lieky
15.04.2019   0
Ako podať dieťaťu kvapky do oka, "hnusnú tabletku" na prehĺtnutie, či čapík do zadočku... Tu nájdete finty, triky, zlepšováky na mnohé liekové trápenia našich najmenších.
Detská imunita dá rodičom zabrať
13.04.2019   0
Za častými horúčkami a nádchami však nemusí byť vždy len vrodená predispozícia. Neraz je na vine životný štýl, v ktorom chýba otužovanie, pohyb a zdravá strava. Mnoho detí je naviac preťažených povinnosťami, už na základných školách zažívajú stres a chýba im viac hier na čerstvom vzduchu.
zvery
Pes a mačka – priatelia
20.04.2019   2
Od dávnych čias sa traduje, že pes a mačka sú najväčší nepriatelia. Túto tézu príležitostne podporia aj zábery z rôznych filmov, reklám či úryvky z rozprávok. Je to ale naozaj tak? Skutočne pes a mačka nemôžu spolu vydržať?
Rozhodli sme sa pre hada...
11.04.2019   0
Ak máte pri pohľade na hada zmiešané pocity, mali by ste ich rešpektovať. Radšej sa týmto zvieraťom nechajte fascinovať cez sklo terária v zoo. ... ak aspoň na chvíľu zvažujete, ponúkame vám zopár informácii, ktoré vás môžu ovplyvniť.
Čo potrebujete pre zajaca?
04.04.2019   5
Ak chceme chovať zajaca doma, tak to najpodstatnejšie pre neho je klietka. Aká má byť ? Čo má byť v klietke? Z čoho zajac pije? A čo záchodík? Na nič som nezabudla?