Prečo si v manželstve navzájom odmietame sex

Pozývam vás do rozhovoru s psychologičkou, párovou terapeutkou a kaučkou, Denisou Zlevskou.

K téme, ktorá možno práve počas týchto „sviatočných dní a rodinnej pohody“, vypláva na povrch. Alebo nevypláva, iba sa bez slov ďalej v tichosti prekračuje.

S ktorými problémami sa v rámci poradenstva stretávate najčastejšie?

S nízkou angažovanosťou mužov a neochotou žien mať s nimi sex. Málokedy si to uvedomujeme, ale toto sú spojené nádoby.

Pokiaľ žena necíti angažovanosť muža ako rovnocenného partnera, tak to ovplyvňuje celý sexuálny život v manželstve. Väčšinou príde hádka, nedostatok bezpečia a žena potom nie je ochotná milovať sa s niekým, kto len sľubuje, a nič nesplní.

Muž sa cíti odmietnutý, nedôležitý a potom nie je ochotný niečo zmeniť, a sme v uzavretom kruhu.

Ako sa dá vstúpiť do takejto situácie?

Najprv si treba ujasniť otázku, či mi to za to stále stojí. Do situácie treba vstúpiť s vedomím, že zmena je potrebná zmena, a tá ma niečo bude stáť. Rozhovor sám o sebe zmenu netvorí.

Uvedomenie problému či situácie je potrebná vec, len pokiaľ sa odzrkadlí na zmene správania.

Prečo je dnes toľko pasívnych mužov?

Podľa mňa je to ešte dedičstvo komunizmu, keď boli mnohí šikovní ľudia brzdení. V spoločnosti sa usídlil zvláštny postoj, keď sú muži akoby “vykastrovaní” – prepáčte, ja to neviem ani inak povedať – akoby stratili svoj potenciál, mužskú energiu.

Mám ale pocit, že niekde v spoločnosti sa začína zmena.

Možno je to aj vďaka zaujímavým projektom, ktoré vznikli, aj že sa ľudia púšťajú do podnikania. Muž musí o niečo bojovať.

V tomto zvláštnom „korporátnom svete“, kde ste špecialista na prekladanie papiera z jednej strany na druhú, nemáte byť na čo hrdý. Niekde sa vytráca mužská hrdosť a sila, a pre zdravie rodiny je muž veľmi dôležitý.

Prečo?

Vyváženosť medzi mužom a ženou je kľúčová. Je vidieť, ktoré deti sú vychovávané v rodine s duchom prítomným otcom, a kde to chýba.

V čom je najväčší rozdiel, keď v rodine funguje otec?

Také dieťa vie lepšie prekonávať prekážky, je odolnejšie voči nepriaznivým siutáciám, odvážnejšie, má zažité hranice. Otcovia sú zábavní, dokážu priniesť dobrodružstvo, idú s deťmi do nepoznaných vôd. Deti zažívajú iný druh zážitkov, ktorý ich formuje.

Súvisí mužská pasivita s tým, že ženy sú oveľa samostatnejšie?

To je len dôsledok. Ženy dnes oveľa menej potrebujú muža na prežitie. Od muža potrebujú niečo iné než v minulosti. Ženy sa posunuli aj v očakávaniach, a niekedy mám pocit, že sa nevedia stretnúť.

Nejde im len o príjem, očakávajú muža angažovaného vo vzťahu a v rodine. Ak sme boli zvyknutí, že stačilo zarábať a byť zruční, tak to je stále výborné, ale už sme trošku ďalej.

A z druhej strany – prečo ženy odmietajú sex? Je to nedostatkom bezpečia, alebo po rokoch zistíme, že sme si nezobrali Russela Crowa?

Veľa robí už nastavenie pred manželstvom, nakoľko sme zreálnení v očakávaniach. To je známy vtip: Muži si myslia, že sa ženy nezmenia, a ony sa zmenia. Ženy si myslia, že sa muži zmenia… poznáte to.

Je potrebné uvedomiť si, že v manželstve sa meníme, nie sme rovnakí. Mení sa partner a my potrebujeme reagovať, potrebujeme byť na „pulze“ vzťahu. Nemôžeme ostať stáť ako nevesta pri oltári.

Potrebujeme zdieľať veci, byť stále na spoločnej vlne. Kľúčové je naše živé prepojenie.

Ak je problém v oblasti sexuality, kto má iniciovať zmenu?

To je jedno. My ženy by sme si mali uvedomiť jednu vec: muži sa cítia milovaní, keď sa s nimi žena miluje. Sex nie je niečo konzumné, čím môžeme toho druhého vydierať a manipulovať.

Sex je komunikačný nástroj lásky. Preto je potrebné sa naň pozerať menej zmaterializovane a dať mu inú hodnotu.

Platí teda, že pasivita jedného vyvoláva pasivitu druhého?

Áno. Alebo agresivita jedného vyvoláva agresivitu druhého.

Máme k sexualite konzumný prístup?

Zo sexu sa niekedy stáva bôžik alebo výmenný obchod. Pokiaľ by sme mali sexualitu inak uchopenú v hodnotách, začneme sa k nej aj inak správať.

Obracia sa na vás v tomto smere veľa párov?

Dosť. Veľa vecí, ktoré nám vzťahovo nefungujú, sa odráža na kvalite a frekvencii sexuality.

Niektoré páry prichádzajú s iným problémom a skončia pri sexualite. Iné prídu s tým: nefunguje nám to v posteli, a nájdeme zdroje niekde inde. Tu platí, že ako sa k sebe správame v posteli, to si prenášame aj do manželstva.

Nemajú páry rozpaky prísť? Alebo sú v tomto ženy iniciatívnejšie?

Nemám už pocit, že by chlapi hanbili prísť ku psychológovi. Skôr či neskôr však pri terapii k tejto otázke sexuality dôjdeme. Táto téma je vždy na stole. Hlavné je, aby sme sa o nej zdieľali, dávali si spätnú väzbu.

Nerobia takéto rozhovory viac škody? Nevytráca sa práve intímno?

Záleží, ako sa rozprávame. Či jeden na druhého tlačíme, aby sme niečo dosiahli. Napríklad naše sexuálne fantázie si hovoríme práve preto, aby sme si ich mohli splniť. Záleží aj od obsahu, o čom sa v rovine sexuality rozprávame.

Môžeme hovoriť, čo sa nám páčilo, čo menej. Prevencia rutiny v posteli je aj poznať túžby partnera a byť otvorení ich splniť. Rozhovor sexualitu nevyprázdňuje, pokiaľ taký nie je.

Aký je rozdiel tom, po čom túžia ženy a po čom muži?

Ženy väčšinou túžia po emocionálnom spojení, muži skôr po dobrodružnej sexuálnej skúsenosti. Ale veľakrát len po tom, aby bol sex častejšie. Jedna vec, ktorá kazí sexualitu, je pornografia.

To je veľká téma, pretože vytvára skreslené očakávania. Ak je porno norma, je to problém. Mnohé veci, ktoré v porne vyzerajú úžasne, také v realite nie sú.

S tým sa stretávate často – nie, že jeden v páre porno pozerá, ale že to ovplyvňuje jeho očakávania?

Áno. Napríklad muž túži po niečom, čo videl v porne, a manželka mu to nechce splniť. Ak sa zafixuje na nejakú predstavu, cíti sa sklamaný.

Ak sa medzi manželmi naruší intimita, pociťuje to celá rodina?

Ja si myslím, že áno. Sexualita nie je iba akt. Intimita je aj objatie, bozk, neha, jednoduché veci. Deti potrebujú vidieť pre svoj zdravý vývoj aj tieto veci, nežnosti. Nedávate ich hocikomu, vedia, že to patrí k partnerstvu.

Ako sme na tom v prejavoch nežností v našich domácnostiach?

To je veľmi individuálne. Ale sme skôr striedmi. Niekedy možno máme pocit, že objatia patria iba deťom. Je však veľmi dôležité, aby bolo aj medzi partnermi.

A vieme prejaviť lásku a dať objatia aj deťom? V tomto sme sa asi oproti minulej generácii posunuli.

V tom sme určite ďalej.

Nepociťovala naša generácia v tomto smere nedostatok?

Určite dnešní tridsiatnici a štyridsiatnici áno. Nielen prejavov, ale málo sa rozprávalo, napríklad aj o sexe.

Bolo to veľké tabu. Dnes je to naopak. Je toho niekedy až veľa, a tým sa zo sexuality vytráca to podstatné. Veľa detí v pubertálnom veku má potom problém pochopiť, že sex nerovná sa láska. Dievčatá idú do vzťahu s tým, že chcú získať lásku, a používajú na to sex.

Chlapci zase túžia po sexuálnom zážitku a tak sa míňajú v očakávaniach. Takto potom vzniká množstvo emocionálnych zranení, ktoré sa ako vzorce správania prenášajú aj do dospelého veku.

Ako sa baviť s dospievajúcimi v otázke sexuality?

Na to, aby sme sa mohli na tieto témy baviť, potrebujeme mať dôveru zo strany dieťaťa. Tú treba budovať “vopred”, aby bola báza, na ktorej sa môžeme o tejto intímnej téme otvorene rozprávať.

Základom je predstaviť sexualitu v kontexte hodnôt a naučiť ich, že láska je širší pojem ako sex. Obsahuje aj našu emocionalitu, prejavy lásky, komunikáciu a podobne.

Láske sa učí aj príkladom zo strany rodičov. Napríklad tým, že otec príde domov a dá si s mamou pusu. Alebo mama spraví s deťmi ocovi prekvapenie.

Denisa Zlevská  so svojim manželom vymysleli pre rodiny v koronovom období  výnimočný rodinný kalendár Rok plný aktivít, ktoré pomôžu vyvážiť stres a prinesú novú dynamiku do vzťahov.Viac k projektu, a nie len k nemu v rozhovore:

Nebojme sa odkryť doma karty a povedať, že tieto Vianoce budú iné