ŽenaRozhovor s osobnosťou

Petr Glogar: "Matka a otec dávajú deťom odlišný typ lásky."

 Marcela Beňová   04.06.2019   1

Rodinný terapeut Petr Glogar sa vo svojej praxi venuje manželským párom a výchove chlapcov. Jeho praktické rady a cenný náhľad do sveta mužov si už čoskoro môžete vypočuť na konferencii AKÝ OTEC, TAKÝ SYN

Niekoľko postrehov o problémoch dnešnej rodiny a výchovy prezradil aj v našom rozhovore.

shutterstock

 

Vo svojej anotácii na prednášku uvádzate, že je potrebné vytrhnúť synov z náručia matky, aby dospeli. Prečo?

Žijeme v pohodlnej dobe, nič zvláštne nám nechýba. Máme všetko, na čo si spomenieme. Ako spoločnosť stojíme pred krízou blahobytu. To sa nám ešte nikdy v novodobej histórii nestalo. Nevieme, ako na to.

Vyhýbame sa všetkému nepríjemnému, a to, že nie sme prirodzene vystavení určitému druhu strádania a nedostatku, nás zbavuje životnej odolnosti. Zdá sa, že jediná možnosť, ako túto schopnosť získať, je vystaviť sa „utrpeniu“.

To však odporuje tomu, ako muž prirodzene tiahne, a tak nezostáva nič iné, len ho vytrhnúť z matkinho náručia.

Kedy žena pozná, že je čas prestať svojho syna bezprostredne milovať a dovoliť mu, aby začal dospievať?

Dlhodobá skúsenosť predchádzajúcich generácii nás učí, že najvhodnejšie podmienky pre zdravý rast a dospievanie poskytuje rodina, kde majú matka a otec nezastupiteľnú rolu. Nič lepšie sme doteraz nevymysleli.

Matka a otec dávajú deťom odlišný typ lásky. Teda hovoria odlišným jazykom. Matka miluje bezpodmienečne, miluje nás, pretože sme sa narodili z jej tela.

Keď domov prinesieme zlé vysvedčenie, povie: „To nevadí, máme ťa radi, len sa polepši.“ Nikdy nás neprestane milovať.

 

Otcovia naopak dávajú najavo lásku najavo zištne, s podmienkou, ktorá motivuje: „Ak chceš vreckové, alebo nechceš, aby som ti vypol počítač, musíš ukázať, čo v tebe je.“

Otcovi nestačí, že má dieťa v rodnom liste jeho meno, svoju lásku smeruje na výkon, dodržanie sľubu, snahu, úsilie. Otec miluje podmienečnou láskou a učí deti, ako obstáť vo svete. Napríklad, že keď budeš kradnúť a klamať, nebudeš milovaný.

Akú úlohu pri výchove chlapca zohráva otec?

V rodine môžeme hovoriť o materskom svete ako o „forum internum“, a o otcovskom svete ako o „forum externum“. Otec je ten, ktorý syna uvádza do veľkého sveta.

Otec syna otužuje, povzbudzuje k prekonávaniu prekážok, vysiela ho do sveta a hovorí mu: „To dokážeš!“ Život predsa spočíva v zdolávaní míľnikov.

Od dosiahnutia finančnej samostatnosti, založenia rodiny, získania trvalého zamestnania, výchovy vlastných detí, až k schopnosti zostarnúť, a nakoniec sa vzdať sám seba a zomrieť. A k tomu potrebujeme otca a múdreho muža.

Ubližujú synom mäkkí, pasívni či príliš tolerantní otcovia?

Neviem, ale žiadny extrém nie je zdravý. Ja by som sám za seba mal radšej tolerantného otca. A dúfal by som, že mi do cesty vstúpi nejaký iný muž. Napríklad futbalový tréner, šéf v práci, skautský vedúci alebo aj šikovný kňaz.

Niekto, kto by mi dal jasné a pevné hranice, a ja by som tak neskončil niekde na drogách, alebo nezabil seba či niekoho iného pri autonehode.

 Prečítajte si aj: AKÝ OTEC, TAKÝ SYN. Konferencia o otcovstve, výchove a vzdelávaní chlap(c)ov

Stretávate sa s tým, že mamy bránia deti, alebo sa obávajú prísnejšej výchovy?

Je to pochopiteľné, lebo to vychádza z podstaty materskej a otcovskej lásky. Pokiaľ ale chceme mať v spoločnosti zdravých mužov a otcov, tak iná cesta ako náročnejšia a prísnejšia výchova nie je.

Život muža sa symbolicky odohráva na schodoch. Tí, ktorí boli vo vojne, tomu rozumejú.

Ako inak sa naučiť prevziať zodpovednosť za seba, svoje správanie, za ostatných. To vyžaduje námahu a odriekanie. Je celkom možné, že kvôli príliš liberálnej výchove časť Európy vymrie.

My mamy často nevieme, ako sa postaviť k chlapčenskej agresivite, ako sú bitky v škôlke, láska k nebezpečenstvu. Ako tieto výzvy riešiť?

Je otázka, v akom veku dieťa je. Učiť sa používať svoju silu, vedieť, že môžem druhému ublížiť, ale že mám aj silu druhému pomôcť. To sa treba naučiť.

My muži potrebujeme dobývať svet, okúsiť bolesť a učiť sa prekonávať utrpenie, zdolávať prekážky. Máme veľkú potrebu vyhľadávať nebezpečenstvo, skúšame riskovať, potrebujeme si siahnuť na dno svojich síl.

To sa najlepšie učí v prítomnosti otcov a mužov. Naše mamy by nás stále opatrovali, mali by strach, aby sme si neublížili, a to chlapcov nikam neposunie.

Občas sa stáva, že žena sníva o dievčatku, no narodí sa syn. Môže sa jej nesplnené očakávanie preniesť do výchovy?

V živote sa stáva, že nedôjde k naplneniu našich očakávaní. Myslím, že aj cez chvíľkové sklamanie dochádza k úžasu nad zázrakom, že prišiel na svet nový človek.

shutterstock

 

Samozrejme, pokiaľ rodičia tieto svoje nesplnené očakávania  premietajú do výchovy, budúcnosti svojho dieťaťa a toho, čím ich dieťa bude, tam mu tým pravdepodobne dosť komplikujú život.

Dieťa nemôže žiť svoj vlastný život, ale žije život nesplnených prianí svojich rodičov.

Čoraz viac žien dnes zostáva z rôznych dôvodov na výchovu samé. Vravia, že otec v rodine nechýba. Je to pravda?

Áno, to dospelí veľakrát hovoria, ale asi by sme sa mali spýtať skôr ich detí. A to hlavne v období dospievania a separácie od rodiny. Zrejme by sme boli veľmi prekvapení, čo všetko by sme sa od nich dozvedeli.

Dokáže mama zaplniť miesto po chýbajúcom otcovi? Má sa o tom vôbec pokúšať?

V živote nastane situácia, keď na výchovu zostane len jeden partner. To je vždy náročná životná situácia. Zaplniť miesto po otcovi alebo matke je nadľudský výkon.

Keď nie je kde brať, pokiaľ v blízkom okolí nie sú ďalšie otcovské figúry, tak aj mama môže zaiste synovi veľa ponúknuť.

Veď aj ona mala či má vlastného otca a matku, takže sa od nich mnohému naučila. Ale toto dopĺňanie chýbajúceho otca je pre matku pomerne vyčerpávajúce.

  Prečítajte si aj: Na rodičovskom združení vám povedia, či je vaše dieťa do výkladnej skrine 

 

Venujete sa problematike rodinných vzťahov. Ako by ste definovali dnešné mladé rodiny?

Mladé rodiny sa už toľko pozerajú späť do minulosti. Často majú osobnú skúsenosť zo zahraničia, sú viac otvorení pre budúcnosť, solidaritu, súdržnosť a preberajú zodpovednosť za spoluvytváranie verejného priestoru. A to sa nutne premieta aj do výchovy detí a ďalšej generácie.

Čím sa líšime od generácie svojich rodičov?

Žijeme v čase zmeny spoločenskej paradigmy. Etika povinnosti sa premenila na etiku zodpovednosti, ako o tom hovorí aj G. Lipovecký. Život v slobodnom svete ponúka nepreberné množstvo možností voľby.

Je na nás, ako a podľa čoho sa budeme rozhodovať. Nie je presný rámec, čo musíme urobiť, ako má človek jednať. Veľakrát vidíme mladých ľudí, ktorí sa nedokážu ani nechcú pre niekoho alebo niečo celoživotne rozhodnúť.

Tým by stratili ďalšiu možnosť voľby. A tak je paradoxne ich najväčšou istotou správne sa nerozhodnúť. Dnešná generácia žije v omnoho náročnejšom svete než generácia našich rodičov.

Deti neraz vyrastajú v rodinách, ktoré nie sú štandardné. Vychováva ich náhradný otec, majú nevlastných súrodencov, rodičia nie sú manželia. Ako ich tieto trendy ovplyvňujú?

To je veľmi dobrá otázka. Iste, pokiaľ nie sú dieťaťu k dispozícii štandardné rodinné vzťahy, môžeme siahnuť po rôznych náhradných riešeniach.

Bohužiaľ, aké to je, a či to bude mať vplyv na dieťa, poznáme až v ďalších generáciách.

shutterstock

 

Mnoho žien trápi, že dnes nedokážu nájsť partnera, lebo muži radšej zostávajú bez záväzkov. Ako táto generácia večných chlapcov vznikla?

Je otázka, či a ako mohla vzniknúť generácia mužov, ktorým chýbali otcovia. Už niekoľko desaťročí hovoríme o „neviditeľnom otcovi“, „súmraku otcov“ či „odpojenom otcovi“.

Na túto tému nájdeme veľa sociologických výskumov a odbornej literatúry. Generácia „nedospelých“ siaha až do obdobia priemyselnej revolúcie, cez dve svetové vojny až k dnešnému virtuálnemu svetu, v ktorom sa mladí muži pohybujú.

Nezostáva iné než pracovať na utváraní zdravých mužských vzorcov, vytvárať kapitál, aby ďalšie generácie mali z čoho čerpať. Dospieť sa dá len v prítomnosti zdravých mužov a žien.

Čo s partnerom, ktorý je sám ešte dieťa. Dá sa prevychovať?

Domnievam sa, že prevychovať partnera sa ešte nikomu nepodarilo. Väčšinou si to vyžaduje dlhú a poctivú prácu na sebe. Partner tu iste hrá svoju úlohu, ale skôr ako ten, ktorý toho druhého v úsilí podporuje.

Môžeme za to trochu aj my – ženy? Napríklad nízkymi očakávaniami alebo veľkou snahou?

Asi by som nehľadal nejakého vinníka, kto za čo môže. Skôr ide o to, ako každý sám za seba alebo aj spoločne pracujeme na vzťahu. Zmeniť môžeme všeličo, väčšinou to ale nejde zo dňa na deň.

Každý z nás si z pôvodnej rodiny prináša do nových partnerských vzťahov určité vzorce správania, stereotypy, ale i deficity. Nikto z nás nie je dokonalý, ani naši rodičia neboli.

 Prečítate si aj: Veľký manuál detských táborov

 

Vieme to, a predsa môžeme vstupovať do partnerského vzťahu s očakávaním, že nám rodičovský deficit partner vynahradí. Ale to nejde.

Nezostáva nám iné, len aby sme sa každý sám za seba pustili do práce. Väčšinou to úsilie prináša veľkú úľavu do partnerstva i do rodiny.

Je problémom dnešnch vzťahov to, že sa muži boja silných žien?

Silné ženy sme do istej miery vytvorili my muži. Čo ženám nakoniec zostáva, keď muži utekajú, nie sú pevní. Niekto v rodine musí byť náročnejší, „hranatejší“, kto vyžaduje a vytvára jasné hranice.

Nemyslím si, že ženám je v týchto situáciách dobre, že sú spokojné so svojou rolou. Je na nás mužoch, aby sme boli mužmi, aby tak ženy mohli byť ženami, a opačne.

Odosielam Váš hlas...
Hodnotenie: 4.5 z 5. Celkom 4 hlas(ov).
Kliknite na hviezdičky pre ohodnotenie článku.
O AUTOROVI

Marcela Beňová

Vášnivo rada píšem, inšpiráciu zbieram najmä doma. V tom mi pomáhajú moje dve malé slečny. Voľné chvíle trávim najradšej pri knihách, kvalitných filmoch a na dobrodružných výpravách s rodinou. Nikdy neodmietnem kávu a dobrý rozhovor.
Najčítanejšie
Recept týždňa
TIP
Komentáre k článku
Peter napísané 10.06.2019 13:13

Dobre napisane,

su to odvazne slova ktore by sa v zapadnej europe uz mnohi ani neodvazili povedat, tam je uz prec sanca nieco napravit, my na slovensku este tu sancu mame ...

smile zwinker Big Grins Confused Cool Cry Eek Evil Frown Mad Mr. Green Neutral Razz Redface Rolleyes Sad Surprised





tehotenstvo
Plánujete bábätko? Normálna otázka či tabu téma?
18.06.2019   0
Pýtajú sa ma na to všetci. Už mi to aj vadí, lebo by som bábätko chcela. Aj keď záleží, kto sa pýta. Ak chce niekto rýpať, je to nepríjemné. Na druhej strane rodina a kamaráti sú normálne zvedaví. Otázky o bábätku môžu niekoho nakopnúť, že už je čas. Ak ho však mať nemôžete, nie je jednoduché.“
Pôrod s epidurálkou alebo bez nej?
13.06.2019   0
Niektoré mamičky sa mi sťažovali, že po pôrode s epidurálkou mali pocit, že ich psychicky utlmila a nič neprežívali. To sa mi nestalo. Naopak, keď mi dali syna, rozplakala som sa od šťastia, ani som ho nechcela pustiť. Nebolelo ma ani šitie. Čo sa týka postupného prichádzania tela do normálu, to po epidurálke môže a nemusí byť problém.
Nemocnica Snina
12.06.2019   0
Cieľom pôrodnice je realizovať individuálny prístup k rodičke pred, počas a po pôrode na základe jej požiadaviek čím chceme vytvoriť pocit bezpečia pre matku aj dieťa.
babetko
Princezné z rozprávok, ktoré naozaj žili
17.06.2019   0
Inšpiráciou sa stal životný príbeh skutočnej šľachtičnej Margarethy von Waldeck, ktorá sa narodila v roku 1533. Ako dieťa prišla o matku, ktorú čoskoro nahradila veľmi prísna macocha. Samozrejme, spoločné vzťahy nezafungovali, možno aj preto, čo vtedajšie dokumenty zaznamenávajú: Margaretha bola známa svojou krásou. Budúca Snehulienka vyrastala na dvore Filipa III., odkiaľ sa v roku 1945 presťahovala za svojím strýkom na zámok Valkenburg v Holandsku.
Majú rituály a tradície v rodine zmysel?
14.06.2019   0
Vytvárajú spomienky a pomáhajú deťom ukotviť sa v rodinnom kruhu. Máme sa na čo tešiť. Máme čas a priestor byť s rodinou a zabávať sa. Strašne pekná myšlienka! Manželia vysvetľovali, že pre deti sú rituály a tradície niečo, čo im dáva ukotvenie, rodinnú identitu a zázemie. Rituálom a tradíciou môže byť čokoľvek – od večernej rozprávky po štedrovečernú kapustnicu. Niečo, čo vás baví a robíte to pravidelne.
Ste tiež bojovníci proti plastu?
11.06.2019   0
Autorov 3 najzaujímavejších príspevkov odmeníme domácim prístrojom na perlivú vodu SodaStream Crystal.
detské choroby
Nočné mory
16.06.2019   11
Rodičia si myslia, že za zlé sny detí sú zodpovedné nepríjemné denné zážitky, no nie je to úplne pravda. Nie je úplne jasné, kedy deti začínajú snívať, ale vieme, že už batoľatá môžu hovoriť o svojich príjemných či strašidelných snoch.
Liečba hnačky u dojčených a nedojčených detí
03.06.2019   0
Ako správne dopĺňať tekutiny a výživu dieťaťu s hnačkou. Rozvrh diéty. Ako uvariť pravý ryžový či mrkvový odvar.
Pri akých ochoreniach je účinná Vojtova metóda?
31.05.2019   0
Hoci je Vojtova metóda prevažne spájaná s deťmi, úspešne sa aplikuje u všetkých vekových kategórií, od novorodencov až po seniorov.
zvery
Čo treba vedieť o potkanoch chovaných doma
23.05.2019   1
Chov potkanov zažíva v poslednej dobe boom. Potkany sú inteligentné, vycvičiteľné a vyžadujú relatívne jednoduchú starostlivosť. Potkanov môžeme naučiť všeličo. Napríklad preskakovať, otáčať sa dokola, postaviť sa a dokonca aj podať ruku na povel.
Ako správne osloviť, či volať ovcu
09.05.2019   0
No jednoduché to nie je. Samica ovce domácej sa nazýva bahnica. Samec je baran a ich mláďatko sa volá jahňa. Čo je potom baránok?
Upratovači v akváriu
05.05.2019   0
Riasy, nečistoty, nánosy a zbytky potravy. Postačí niekoľko dní až týždňov a z vášho klenotu je vec blízko podobná žumpe. S podobným stavom nám dokážu pomôcť ryby, ktorých hovorovo voláme „upratovači“.