Kristína Tormová by poradila mamám, nech si toľko nesťažujú

Kristína Tormová, pred časom Farkašová, prežíva úspešné obdobie. Vydáva knižky, podniká, hrá v divadelnom predstavení Letná noc, moderuje. No ju aj tak naviac napĺňa mamovanie a dcéry sú pre ňu veľkou inšpiráciou.

Nedávno sa opäť vydala, dokončila natáčanie seriálu Som mama a toto hektické obdobie zvláda napriek únave s úsmevom a pohodou. A našla si čas aj na rozhovor s nami.

Práve ste dokončili natáčanie seriálu Som mama. Aké z neho máte pocity?

Myslím, že veľmi dobré. Bolo to nepríjemné, náročné obdobie a bola som naozaj šialene unavená. Ale nakoľko je spomienkový optimizmus to, na čom staviam svoju existenciu, spätne bez pochybností vyhlasujem, že to bolo zároveň krásne obdobie.

Na seriáli pracovali absolútne úžasní ľudia a boli sme skvelá partia. Netradične príjemné zoskupenie. A to nie je len môj pocit, ale aj pocit ostatných, čo sa natáčania zúčastnili.

Čo sa týka samotného seriálu, nemám nejaké pocity, a už vôbec nie objektívne. Keď sa pozerám na zostrihy, neviem sa odosobniť, a vidím, čo všetko je za tým.

Slovenské sitcomy sa stretávajú s rozporuplným prijatím. V čom je seriál Som mama iný?

Som mama nie je sitcom. Je to rodinný seriál.

Mamou ste už päť rokov. Toto obdobie ste zhodnotili ako najlepšie vo svojom živote. Čo by ste poradili mamičkám, ktoré si sťažujú na únavu, stereotyp či osamelosť?

Nech si toľko nesťažujú a nech si tieto krehké chvíle čo najviac užijú. A nech spia vždy, keď dieťa, či deti. Ja to tak robím dodnes.

Stereotyp? S deťmi? Neviem, nezažila som. Ja si práveže myslím, že materská dovoľuje žene so zdravým človiečikom zažívať veci, ktoré predtým nemala možnosť zažiť, užívať si život z úplne inej strany, objavovať nové veci.

Možno si vždy treba pomyslieť na mamy, ktoré zdravé deti nemajú, ktoré si krehkosť materstva uvedomujú možno viac. A predpokladám, že vtedy si mama uvedomí, aké má šťastie, a sťažovať sa prestane.

Momentálne ste mamou samoživiteľkou. Čo je pre vás najnáročnejšie?

Som unavená ako krava. Ale inak to nepovažujem za náročné. To sú všetky mamy a aj niektoré nemamy. Najdôležitejšie je, že sa vždy mám na koho tešiť. Uvedomujem si, že materstvo je sakra náročné. Ale tento fakt rozhodne nie je na prvých priečkach prívlastkov, ktoré si s ním spájam ja.

Občas mám jedine strach, že nebudem vedieť zarobiť toľko, aby som mala na všetko potrebné. Ale to je skôr pocit, ktorý ma núti k šetreniu, hoc aj po troškách, ako k depke.

Dcéry vediete k čítaniu, cestovaniu, tvorivosti, dokonca ich brávate na protestné pochody. Čo učia ony vás?

Že je to všetko pre ne dôležité a že treba žiť pre prítomný okamih. A niekedy neriešiť. Len byť. Lebo všetko je len obdobie.

Domácnosť Farkašovie dievčat tvoríte len vy a psík Sponka. Necítite niekedy ponorkovú chorobu?

A ešte môj manžel Peter. Nemáme ponorkovú chorobu. Nemáme veľký byt, no dievky majú svoju izbičku, a aj tak trávime väčšinu času spolu v kuchyňo-obývačke. My spolu trávime všetok čas a radi.

Dievčatá nedávame do škôlky, pokiaľ si vieme urobiť voľno. Radšej sme spolu. Síce je pravda, že po takých dňoch potom zničená večer mindžujem, ale aspoň sa učím robiť si aj chvíľky pre seba.

Naopak, keď idú dievky k taťovi, je nám za nimi smutno a je tu čudne prázdno. Ale zas sa vytešujem z toho, že poriadok vydrží aj celý deň (smiech).

Vraj nedovolíte, aby vám práca kradla čas s dievčatami. Ako trávite spoločné popoludnia a večery, keď vás netrápia iné povinnosti?

Veľa cestujeme, či len ideme cez obchod domov, vyvenčiť Sponku, navečeriame sa spolu a ideme spať. Spoločné večere sú pre nás veľmi dôležitou tradíciou. Niekedy visíme dolu hlavou, inokedy len ležíme a pozeráme rozprávky, alebo sa dievčatá hrajú s kamarátkami a rodičia vedú debaty. Závisí od okolností.

Pestujete si rodinné zvyky a tradície, alebo si radšej užívate spontánnosť a každý deň je iný?

Spontánne si užívame každý jeden deň, ale ako som spomínala, spoločné večere sú pre nás veľmi dôležitým zavŕšením dňa. Nikdy si na víkendy nedávame prácu.

Mám rada aj rána pred odchodom do škôlky a práce, ktoré boli pre mňa kedysi strašným stresom, no teraz sme už parťáčky, vytvárame účesy, vykecávame sa, počúvame hudbu.

Ste veľmi aktívna na sociálnych sieťach, nie raz ste rozpútala vášnivé diskusie, najmä pokiaľ ide o výchovu vašich dievčat. Nikdy sa vás kritika iných žien nedotkne?

Ja som žiadnu relevantnú kritiku na moju výchovu nikdy nespozorovala, čiže neviem. Skôr dostávam veľmi vzácne a krásne správy o tom, ako sa moje knižky dobre čítajú, ako v spolumamách niečo prepli do takého sranďáckejšieho módu.

Pokiaľ ma niekto kritizuje a je to opodstatnené, rada sa inšpirujem, no veľmi sa to zatiaľ nedeje. Navyše ja si myslím, že každá mama je tou najlepšou mamou, akou môže byť, a robí to najlepšie, čo dokáže. Preto je nezmysel kritizovať ju.

Ja nikdy žiadnu spolumamu nevyhodnocujem za jej výchovu, aj keď s ňou nesúhlasím. Viem, že ona to má tak, a ja takto.