Keď život chutí ako Dobrý ročník. Ria Zelisková vie, ako sa vinárči po slovensky

Ria Zelisková pochádza z vinárskej rodiny, k vinárčeniu ju však zlákal až manžel.

Dnes sa svojmu rodinnému vinárstvu Víno Zeliska venujú spoločne. Ria sa okrem starostlivosti o tri deti a práci na vinici venuje aj tomu, aby mala ich rodinná značka čo najlepšie meno.

O vinárstve sa veľa dozviete aj z jej blogových príspevkov Vinárova žena.

Ako sa darí vinárčeniu na Slovensku a ktoré víno by ste mali tento rok ochutnať? To vám už Ria prezradí v našom rozhovore.

Vinárstvu sa venujete spoločne s manželom. Kedy sa začal váš vinársky sen?

Oficiálne vinárstvo „Víno Zeliska“ vzniklo v roku 2008. Ako plynuli roky, videla som na mojom vtedy ešte priateľovi, že tejto záľuby sa nehodlá vzdať.

Keď sme sa zobrali, vinohrady začali pribúdať. Preto sme sa  po veľkom prehodnotení nášho života v roku 2017 rozhodli ísť do toho úplne naplno. Manžel ukončil pracovný pomer na manažérskej pozícii a teraz manažuje už len vinohrady.

Ako vyzerá vaše rodinné vinárstvo dnes?

Staráme sa o 9 menších vinohradov a dúfame, že ďalšiu sezónu sa ich počet navýši. Berieme si pod opateru aj spustnuté vinohrady a pomaličky ich dávame opäť „dokopy“ Je to náročná práca, ale obnovený vinohrad sa nám vždy odvďačil krásnou úrodou. Ročne vyrobíme cca 10 rôznych odrôd vína.

Sú vinice záležitosťou sezónnej starostlivosti, alebo si vyžadujú celoročnú pozornosť?

Vinice sa odvďačia iba vtedy, keď sa o ne zaujímate celý rok, nielen v čase zberu :-).

V zime sa robí rez a viazanie. Príchodom jari sa zberajú húsenice, ktoré požierajú mladučké výhonky, sadia sa nové štepy, pred zakvitnutím vinohrad ošetríme prvým postrekom, aby bol chránený pred chorobami.

Od apríla robíme tzv. zelenú robotu. To znamená, že pretrhávame vinohrad o zbytočné výhonky, presvetlujeme hrozno, aby bolo prevzdušnené. Počas leta musíme vinohrady pravidelne kontrolovať.

Na jeseň prichádza to najkrajšie voňavé obdobie zberu a zdravých burčiakov. A práve vtedy sa lúčim s mojím manželom, ktorý trávi väčšinu času v pivnici, lebo každá sekunda s pracujúcim mladučkým vínom je dôležitá.

Celoročne nám veľmi pomáhajú manželove sestry a jeho rodičia, ktorí si všetku prácu vo vinohrade odpracujú tiež, a opatrujú naše deti, keď máme ochutnávky a dni otvorených pivníc. Bez nich by sme to absolútne nezvládli, preto im z úprimného srdca ďakujeme.

Aké vyzerá vinohradníctvo v slovenskom prostredí?

V skratke- vo Svätom Jure je to trošku pech. Nedávno sa vyklčovali obrovské plochy vinohradov kvôli plánovému stavaniu obchvatu. Ďalšie veľké plochy sú veľmi spustnuté po bývalom skrachovanom družstve.

Nátlak robia samotní ľudia, ktorí by chceli spustnuté vinice prerobiť na stavebné pozemky. Preto je dôležité, aby si vinári vinohrady obrábali, aby sme o naše prírodné dedičstvo neprichádzali len kvôli ľudskej lenivosti a chamtivosti.

Každý chce mať romantické fotky z vinohradov so zapadajúcim slnkom v pozadí, ale pre nás vinárov a vinohradníkov sú to hodiny práce a zároveň živobytie.

Nechceme tu diaľnice ani prekrásne vily, chceme sa pozerať na zelené pahorky Malých Karpát, pod ktorými žiaria obrobené terasy zdravých vinohradov. Dá sa to v Taliansku, Francúzsku, Nemecku… Tu je to žiaľ trošku problém. 

Čomu sa pri  práci v rodinnom vinárstve venujete vy a čomu váš manžel?

Manžel je hlava vinárstva. Dorába úžasné vína, ktoré si ja po večeroch popíjam, keď deti zaspia. Moja práca je hlavne marketing a starostlivosť o následný predaj.

On nato nemá čas a víno sa predávať musí, inak by sme nemali z čoho žiť. Samozrejme do vinohradov chodíme spolu s našimi deťmi. Vo vinohrade človek zrelaxuje, rozmýšľa, v tichosti prírody vznikajú najlepšie nápady.

Jeden z takých nápadov bolo moje štvrté dieťa s názvom „Vinárova žena“. Je to môj malý projekt na Facebooku a Instagrame, kde odhaľujem ľuďom život vo vinárstve mojimi ženskými očami.

Okrem práce vo vinárstve vychovávate tri deti. Ako zvládate skĺbenie práce s materstvom?

Keďže počas roka pracujeme v prírode alebo doma, sme všetci spolu. Od septembra sú dve staršie deti v škôlke, tak dúfame, že práca bude efektívnejšia, aby sme mohli byť poobede výlučne s nimi.

Deti sú zatiaľ vo veku, kedy si čas v chotári veľmi užívajú a my dúfame, že im to zostane. Samotné materstvo som sa naučila brať v štýle „Take it easy“, už sa neberiem tak vážne, moje základné pravidlo je „Neverím na poriadok“ a nevadí mi, keď si dajú deti raz za čas hranolky.

S týmto vedomím sa nám žije oveľa ľahšie. Nemusím mať na seba veľké nároky zdravej stravy, neustáleho poriadku, pravidelného režimu, stačí mi, že deti sú šťastné. Oni vedia, že keď pracujem za notebookom, zarábam peniažky a tak sa zahrajú jeden s druhým.

Sú dni, keď kričíme, niekedy plačeme, ale o to intenzívnejšie sa ľúbime.

Máte doma syna a dve slečny. Začínajú aj ony prejavovať vzťah k vinárčeniu?

Najstaršia dcérka má dar skvelého čuchu. Vínko ovoniava a vraví nám, čo v ňom cíti a skutočne sa vie trafiť.

Prostredný synček si veľmi užíva čas vo vinohradoch so svojím tatom, celkovo je najradšej v prírode a zbiera palice a kamienky.

Najmladšiemu prírastku je naše vinárstvo zatiaľ šumafuk, jej stačí, že má šťastnú maminku, ktorá jej vyrába šťastné mliečko:-).

Vinárčenie a starostlivosť o rodinu sú krásne, ale vyžadujú veľa obety. Dokážete si nájsť chvíľku aj pre seba?

Keď sme nemali našu najmladšiu chrumku, zvykla som si ukrojiť čas sama pre seba. Teraz si trošku počkám, kým sa odvážim od nej niekam vybehnúť. Sme v období, že by som bola veľmi v strese, ak by  som išla na dve hodiny od nej preč.

Preto radšej chodím s ňou, keďže je plne dojčená a tak mi to vyhovuje. Ona naozaj veľa nepotrebuje, len kontakt a mliečko, takže si oddýchnem aj v jej prítomnosti.

Sezóna vinobrania je v plnom prúde. Na aké vína sa môžu tešiť vaši zákazníci?

Určite ponúkneme našu klasiku ako je Rizling rýnsky či Veltlín zelený, no nebudú chýbať ani naše špeciálne cuvée ako boli tento rok „Madame Thurgau“ či „Sémillon&Sauvignon“.

Už naša tradičná špecialita, ktorá sa teší veľkej obľube je cuvée troch červených odrôd Frankovka, André a Alibernet. Cuvée je vlastne spojenie rôznych odrôd, vlastný rukopis vinára, ako ich vie spojiť a pretvoriť ich na originálne víno, ktoré nikde inde nenájdete. 

S ktorým vínom z vašej vinice ste túto sezónu najspokojnejšia?

Veľmi to záleží od aktuálnej chuti, ale rozhodne medzi TOP tejto sezóny u mňa patrí cuvée Sémillon&Sauvignon. Bolo to polosuché ľahké vínko s citrusovou a kamilkovou vôňou, ktoré ja teda najviac obľubujem.

Vinársky trh je dnes plný rôznych produktov. Máte tip na to, ako rozpoznať kvalitné víno?

Samozrejme, základ je vôňa. Toto je u mňa priorita. Keď mi dáte k nosu víno presírené, mdlé alebo zvetralé, už ho neochutnám. Z kvalitného vína by vás nemala na druhý deň bolieť hlava, to je známka, že do vína bolo primiešanej veľa síry.

Vinobranie je pre vinára najkrajšou sezónou v roku. Čo vás čaká v najbližších dňoch?

Oberačky, oberačky a ešte raz oberačky. S tým spojené mletie, macerovanie, lisovanie a všetky dôležité procesy na výrobu vína. Toto je pre nás kľúčové obdobie. Aj keď to naoko vyzerá byť veľmi náročné.

Tento čas si veľmi užívame, lebo pri oberačkách sa stretávame s našimi blízkymi, rodinou, priateľmi, ktorí nám chodia pomáhať oberať. Pri oberaní máme čas sa v pokoji porozprávať a potom si posedíme pri dobrom jedle a voňavom burčiaku. Je to rýchly, no pokojný čas pre nás.

Ako trávi vinárska rodina čas, keď nie je na vinici?

Keď nie sme vo vinici, ani v pivnici, ani za notebookom, ani nemáme práve nejakú akciu-ochutnávku, či nerozvážame víno… vtedy sme obvykle s deťmi a riešime deti. Chodíme na výlety, alebo len tak oddychujeme na našom dvore, či dvore babkovcov a dedkovcov:-).