Dominika Cibulková: Vždy som bola nebezpečná hráčka

Najúspešnejšia slovenská tenistka, Dominika Cibulková ešte raketu pustiť z ruky nehodlá. Už teraz ale vie, čo bude nasledovať po skončení kariéry.

 

Veľa detí má obdobia, kedy chcú so športom skončiť. Stalo sa to aj vám v detstve, že ste chceli raketu zahodiť do kúta?

Nie. Taká myšlienka mi nikdy nenapadla. Tenis bol môj život a i keď sa mi nedarilo, nezapochybovala som o tom, že to je to, čo chcem. Možno v tom bolo veľa detskej naivity, ale robila som to, čo ma bavilo a posúvalo ma to vpred.

Akú úlohu zohrali vaši rodičia?

Rodičia stáli po celý čas za mnou. Tatino odišiel z práce a cestoval so mnou, neustále bol pri mne, chránil ma a viedol.

Zo strany mojich rodičov to vnímam ako veľkú obetu, ale myslím, žeby to nerobili, keby si neboli istí, že ma to veľmi baví.

Nikdy som pritom nebola veľký talent. Obaja rodičia však zaujali postoj, že keď sme sa rozhodli pre túto športovú cestu, oni do toho tiež dali 100 percent.

Išla som síce do športu, ktorý ma v prípade úspechu môže zabezpečiť, ale to nebola hlavná motivácia, iba pridaná hodnota.

Povedali vám niekedy, že „Stačí Domi, oddýchni si“?

Nie :-). Vedeli, že musia byť tvrdí a nikdy ma zbytočne neľutovali. „Keď naozaj chceš niečo dosiahnuť, musíš preto spraviť toto, toto, a toto,“ hovorievali mi.

 

Aký je to pocit, keď vyhráte?

Je to najkrajší pocit na svete. Absolútna radosť. Bojím sa, aby som to ešte niekedy zažila. Možno to bude vtedy, keď sa mi narodí dieťa.

Koľko trvá pocit víťazstva?

V tých pár prvých sekundách bezprostredne po víťazstve keď sa teším na kurte, je to najsilnejšia emócia. Následne sa teším s mojím tímom a potom prichádzajú náročné povinnosti s médiami, ktoré sú vyčerpávajúce. Tešiť sa preto opäť začínam, až po oddychu.

Hovorí sa o vás, že ste vyrovnaná hráčka a dobre zvládate stres pred turnajom. Aké je sebavedomie Dominiky Cibulkovej?

Mojou silnou zbraňou je to, že som veľký bojovník a nevzdávam sa. Na svojom „killer“ inštinkte však musím pracovať, neprichádza sám od seba. Musím to stále trénovať, na kurtoch nie som zabijak od prírody.

 

Viete si predstaviť čo budete robiť, keď s tenisovou kariérou skončíte?

Áno, viem si to predstaviť. Šport sám o sebe je veľmi náročný, únavné je aj presúvanie sa a neustále cestovanie. Keď skončím, rada by som si dala pauzu.

Mám aj normálny život, manžela a kamarátov. Viem si predstaviť, že keď skončím s tenisom, založíme si rodinu. Nerada by som však ostala doma a nerobila nič. Asi by ma nebavilo byť žienkou domácou.

Všetko je ešte otvorené, možno by som si v budúcnosti rada založila tenisovú akadémiu.

Kde sa cítite doma?

Na Slovensku som momentálne dohromady asi 50 dní v roku, ale po skončení tenisovej kariéry by som určite chcela žiť doma, čo je v Bratislave.

Druhým miestom, kde sa cítim veľmi dobre je Miami na Floride, kde si viem predstaviť stráviť nejaký čas.