ZDRAVIE.sk Šport7.sk Rodinka.sk
Internet.sk
ĽudiaĽuďom.sk Fony.sk ephoto.sk Dnes24.sk
ŽenaPríbeh ženy

Ako sme si adoptovali našu Lucku

 Katka   28.05.2017   68

Mám 30 rokov (och, o týždeň to bude už 31 :-)))), manžel 36, spolu sme 10 rokov. O dieťatko sme sa pokúšali asi 6 – 7 rokov za výdatnej pomoci našich i českých lekárov. Bezvýsledne.

Pred troma rokmi sme sa po dlhom zvažovaní (pravdu povediac, už ani neviem či bolo dlhé) rozhodli pre adopciu. 

 

Papierovačky sme zvládli

Hneď na začiatku musím povedať, že sme sa stretli s veľmi dobrým prístupom zo strany soc. pracovníčky a psychologičky.

Najprv sme vypísali tlačivá pre soc. pracovníčku, ktorá nás následne poslala k psychológovi na testy. Veľa ľudí má práve z týchto testov strach, ale je to hračka.

Testy boli veľmi zdĺhavé, zdalo sa mi to nekonečné. Chodili sme cca raz za tri týždne na hodinu. Výsledky sme mali super a tu to trochu skrátim, v rýchlosti spomeniem návštevu v kojeneckom ústave (zabudla som napísať, že sme mali záujem o kojenca) a obvolávanie mimobratislavských ústavov. Všetko bezvýsledne.

"Máme voľné dieťa"

Testy sme skončili myslím niekedy v auguste a v novembri nám zazvonil telefón, kde nám soc. pracovníčka oznamovala, že je "voľné" dieťa.

Boli pred nami ešte dva páry, z ktorých  ten prvý ju nechcel (nepáčila sa im) a ten druhý pár už adoptované dievčatko mal a chceli chlapca, ale mohli si to rozmyslieť do druhého dňa.

Že som tú noc nespala, to je asi každému jasné. Hneď ráno som volala, ako sa rozhodli. Nechceli ju.

Hneď sme sa na ňu išli pozrieť.

Musím povedať, že nás zarazil prístup pani primárky, ktorá sa nás začala pýtať na veci, ktoré sme už dávno prebrali so soc. pracovníčkou (napr. zamestnanie, výška príjmu...).

Boli sme ale tak "nažhavení", že sme jej radšej rýchlo odpovedali, len nech nám ukáže toho drobca. Bola úžasná. Chodili sme za ňou 4 dni (za ten čas sme museli nakúpiť kompletne celú výbavu, ufff, prvý účet mám dokonca odložený, stál za to), stále len spinkala.

Nič závažné, ale predsa len, infekcia, inkubátor, kyslík... 

Keď sme s ňou odchádzali domov, z pani primárky odrazu začali vyliezať veci, tykajúce sa zdrav. stavu, ktoré predtým ani nespomenula. Nič závažné, ale predsa len, infekcia, inkubátor, kyslík... A vraj je veľmi dráždivá. To sme sa len smiali, veď stále iba spinkala.

Prvý deň doma bol super,

akoby sme ju ani nemali. Ovšem počnúc ďalším dňom až do cca 4 mesiaca to bolo skutočne "dráždivé" dieťa :-)).

Ani som netušila, že tak spokojne spávala preto, že jej dávali tabletky na ukľudnenie, čiže spočiatku mala "absťák". Plakala stále, cez deň, v noci, spala len vonku v kočíku, aj to len "za jazdy ", nedajbože zastaviť.

Ak som zavolala pani primárke o radu, odporučila ma na obvodnú lekárku, vraj pod ňu už nespadám. Dobré, nie?? Obvodná lekárka mi povedala, že má epileptické záchvaty, čo na neurológii vylúčili.

Tak sme ju vymenili

Tak sme ju vymenili .Lekárku samozrejme :-))). Ale tie nervy, keď tak suverénne oznámila, že nevyzerá normálne, určite má epilepsiu!!! Na neurológii mi povedali, že je v poriadku, akurát matka bola silná fajčiarka, nejedla, takže sa z toho musí Lucka akurát dostať. Dostala, až príliš. Je to úžasne živé, bystré dieťa, ktoré zamestnáva celú rodinu, teda hlavne maminu.

Ak si milá biologická mamička zmyslí, že to tak nemyslela....

Negatívum celej adopcie je akurát to, že to dieťa vypiplete z najhoršieho, zamilujete si ho, ale až v roku je oficiálne Vaše, takže ak si deň pred súdnym pojednávaním milá biologická mamička zmyslí, že ho chce, že to ľutuje a že ona to tak nemyslela, tak Vám neostáva nič iné, len jej dieťa odovzdať.

Aj keď ten čas letí tak rýchlo, že ani na to človek nemyslí, predsa len ho to občas napadne. Našťastie toto obdobie je už dávno za nami.

Naozaj zvážte

Na záver by som len chcela dodať, že počiatočné obdobie bolo veľmi ťažké, ale som šťastná, že sme to vydržali a teraz sa môžeme tešiť z takej krásnej dcérky.

Ak sa rozhodujete pre adopciu, treba to skutočne veľmi zvážiť (dieťa nie je tovar, ktorý keď sa Vám nepáči, môžete vrátiť ), ale je to úžasné. Tiež si myslím, že by sa o adopcii malo viac hovoriť, nie je to žiadna hanba adoptovať si dieťa, skôr si myslím, že je to skutočne obrovský čin!

Ak ste to dočítali až sem, klobúk dole, nechcela som sa až tak rozpísať :-)).

Srdečne všetkých zdraví

Katarína

Odosielam Váš hlas...
Hodnotenie: 4.8 z 5. Celkom 8 hlas(ov).
Kliknite na hviezdičky pre ohodnotenie článku.
Najčítanejšie
Recept týždňa
TIP
Komentáre k článku
maros napísané 29.05.2017 10:35

adopcia je predovsetkym o uspokojeni potrieb dietata, nie adoptivnych rodicov, to je princip. Ze adoptivni rodicia uspokoja svoju potrebu mat dieta sa berie ako vedlajsia suvislost. Hladi sa teda na dobro dietata, vela parov totiz najma riesi svoju 'potrebu' a potom, niekedy aj po rokoch, dochadza ku kognitivnej dizonancii az frustracii, lebo genetika nepusti.

Zdenula napísané 29.05.2017 12:12

Samozrejme, veľa rodičov si adopciou napĺňa potrebu mať dieťa. Ale veď to predsa nie je zlé, či áno? A myslím, že je prirodzené, že dospelí ľudia sa ujmú opustených detí. Keby to tak robili všetci, mali by sme šťastnejší svet.

 

Treba si uvedomiť, že človek, ktorý si na seba naloží adopciu aj s celým tým legislatívnym a emocionálne zaťažkávajúcim procesom, je zraniteľný a miestami nechránený. Naozaj si skúste predstaviť, že si to bábätko vypiplete, pripútate sa k nemu, konečne sa usmieva, konečne plače, konečne v polroku dvíha hlavičku, konečne reaguje ako normálne dieťa...do ohňa by ste pre neho skočili a už ani nemyslíte na to, že nie je biologicky vaše. A potom vám ho vezmú. A vôbec to nie je o tom, že to dieťa beriete ako tovar. Ide len o to, že už sa stalo vaším bez ohľadu na pôvod a jeho stratu by ste niesli ťažko.

maros napísané 29.05.2017 00:09

a ak by sa bio matka rozhodla posledny den lehoty pre to dieta tak co ? vsetko bolo zbytocne ??? Tak nejak to vyplyva z Vasho textu. ..pisete ze dieta nie je tovar a sami tak uvazujete. Motivacia by mala byt spravit nieco pre to dieta a nie pre seba.

Zdenula napísané 29.05.2017 08:41

To je čo za hlúpu reakciu?! Nie, nebolo by to "zbytočné", ale bola by to pre rodičov obrovská tragédia. Asi ako keď im zomrie dieťa, ktoré milovali a pre ktoré by urobili všetko. Ibaže by nezomrelo, ale šlo by žiť so ženou, ktorá ho odvrhla, svojim nezodpovedným správaním mu zdravotne poškodila, rok sa o neho nezaujímala a rozsvietilo sa jej v hlave až keď bolo dieťatko z najhoršieho vonku práve vďaka adoptívnym rodičom.

Prežívali sme veľmi podobný, OBROVSKÝ stres a strach. Keď sme mali konečne v rukách papiere, že dieťa je už navždy naše a nikto nám ho nikdy nevezme, plakali sme od šťastia a úľavy.

smile zwinker Big Grins Confused Cool Cry Eek Evil Frown Mad Mr. Green Neutral Razz Redface Rolleyes Sad Surprised





tehotenstvo
Oco pozerá futbal, bábo plače, mama má baby blues
21.02.2019   0
Hormonálna nerovnováha, množstvo pocitov, únava a nové povinnosti zvyčajne prispejú k tomu, že sa žena niekoľko týždňov po pôrode, keď prvotné dojmy opadnú, začína cítiť vyčerpane a nervózne. Lekári toto obdobie nazývajú baby blues a radia mamám zvoľniť zo svojich očakávaní, požiadať o pomoc okolie, a počkať, kým nahromadené emócie odznejú samé. Mamička Linda pozná baby blues dôverne a vie, ako si s ním poradiť.
Menštruačný kalíšok používajú ženy aj na to, aby skôr otehotneli. Funguje to?
20.02.2019   0
Každým dňom populárnejší menštruačný kalíšok, ako ekologická alternatíva k tampónom a vložkám, môže mať aj iný účel.
Odkedy som tehotná, nič nesmiem!
19.02.2019   0
Jedna z vecí, ktoré ma na prvom tehotenstve (ne)príjemne prekvapili, bola kvapku prehnaná starostlivosť môjho muža. On, racionálny chlap, sa pri pohľade na svoju manželku – budúcu matku zmenil na nepoznanie. Skrátka, prvé dieťa je prvé dieťa, a keď sa z muža stáva oco, zo ženy je na chvíľu kráľovná. Toto vás, milé prvorodičky, čaká pri prvom tehotenstve, tak si to užite.
babetko
12 tipov na rozvíjanie reči
22.02.2019   0
Rozprávajte sa s bábätkom. Ak neviete, čo by ste mu hovorili, opisujte, čo práve robíte. Nemusíte si pripadať ako blázon, že sa opakujete neustále dokola. Deti všeobecne milujú opakovanie, predstavuje pre ne istotu. Komentujte taktiež vaše pocity a dojmy.
Kedy dať dieťaťu do ruky prvú farbičku
21.02.2019   1
Deti, ak majú príležitosť a vhodné materiály, tak začínajú „kresliť“ – teda pracovať s týmto materiálom zhruba okolo prvých narodenín.
8 vecí, ktoré musí počuť každá mama, ktorá má malé deti
20.02.2019   1
Bude ti ťažko ešte niekoľko rokov. Naozaj veľmi ťažko. Neklesaj na duchu. Toto je pravá rodičovská cesta, jednoducho vydrž.
detské choroby
Medzinárodný deň detskej rakoviny. Ochorie nám viac ako 200 detí ročne
14.02.2019   0
Dnes sú detské onkológie okrem Banskej Bystrice aj v Bratislave a Košiciach, ktoré spolu ročne diagnostikujú vyše 200 prípadov onkologických ochorení u detí od 0 do 19 rokov.
17 tipov na domácu liečbu laryngitídy
12.02.2019   0
Pri laryngitíde ide o to, že krk zvnútra opuchne. A to je dôvod, prečo toto ochorenie netreba podceňovať. Rodičia by vždy mali dieťa zobrať k lekárovi. Liečbu, ktorú pri laryngitíde nariadi dieťaťu lekár, môžete podporiť týmito domácimi prostriedkami.
Antibiotiká. Áno, či nie ?
08.02.2019   2
Ako liečia choroby antibiotiká? Deťom sa najčastejšie predpisujú ATB, ktoré obsahujú ampicilín, amoxycilín, erytromycín a penicilín.
zvery
Aj malé zvieratko potrebuje starostlivosť
15.02.2019   0
Medzi malé domáce zvieratká zaraďujeme všetky menšie od psa či mačky. Najznámejší domáci mini miláčikovia sú králiky, škrečky, morčatá, či laboratórne myši. Pre svoj spokojný a šťastný život však aj oni potrebujú pravidelnú starostlivosť.
Stratil sa mi pes
06.02.2019   0
Čo robiť, keď sa nám stratí pes? Ako si zachovať chladnú hlavu a nepodľahnúť zbytočne panike? Kto nám pomôže nájsť ho? Ako sa efektívne zapojiť do hľadania?
Flat coated retríver alebo Hladkosrstý retríver, FCR
30.01.2019   0
Poznáte krásneho a inteligentného psa - Flat coated retrievera? Odkiaľ pochádza toto originálne plemeno a aké má vlastnosti? Je vhodné do rodiny s deťmi? Čo má spoločné s inými druhmi retrieverov?