Na otázku „Ako sa máte?“ odpovie väčšina ľudí zo zdvorilosti „Ďakujem, dobre.“ Väčšinou nechceme obťažovať známych svojimi problémami.
Aj osamelé matky zväčša odpovedajú na túto otázku krátkou odpoveďou a tak ako aj ostatní, v závislosti od toho, ako sa majú ich blízki. Náš subjektívny pocit šťastia vo veľkej miere závisí od toho, ako sa majú naši najbližší, v prípade matiek - ich deti.
matky nevydaté, rozvedené alebo ovdovené, ktoré sa starajú o dieťa/deti. Pritom prívlastok „osamelé“ znamená, že žijú s deťmi v jednej domácnosti bez partnera.
Okrem detí môžu mať priateľov a príbuzných, ktorí im pomáhajú. Napriek tomu situácia osamelých matiek je v mnohom ťažšia, než situácia v rodine, kde sa o deti starajú obaja rodičia a sami rodičia sú jeden druhému oporou.
Či už otec dieťaťa na jeho starostlivosť prispieva, alebo nie, jeden „plnohodnotný“ plat (pokiaľ matka vôbec pracuje a nie je na materskej „dovolenke“), určite nemôže pokryť všetky potreby rodiny. Niektorí by mohli namietnuť, že pri všetkej skromnosti by sa dalo vyjsť aj s málom peňazí. Tu ale hrá rolu aj prostredie, v ktorom rodina žije.
V modernom mestskom prostredí si aj ten najskromnejší životný štýl vyžaduje výdavky, ktoré by vo vidieckom prostredí neboli nevyhnutné. V Petržalke si človek nevypestuje zeleninu, ani nezájde vo väčšine prípadov peši do obchodu s potravinami. Mnohé moderné výdobytky uľahčujú človeku život, ale mnohé z nich mu ho aj zbytočne komplikujú.
Zamestnané osamelé matky sa musia ponáhľať z práce pre svoje dieťa do školy alebo do škôlky, preto nečudo, že zamestnávatelia sa pri výbere zamestnanca rozhodujú radšej pre človeka v poradí:
Zamestnávatelia tiež dobre vedia, že osamelá matka prácu potrebuje, preto nemá takáto matka veľké možnosti pri vyjednávaní o výške mzdy. No a nakoniec: všetci dobre vieme, ktoré sú to tie „ženské“ povolania a ako sú platené...
Kým je matka v práci, o mladšie dieťa sa jej postarajú v škôlke (škole), horšie ale je, keď už je dieťa väčšie. Osamelá matka nevie, či má byť rada, že dieťa sa už vie koľko-toľko o seba po škole postarať, alebo sa má obávať, ako sa o seba postará. V sídliskovom prostredí hrozí deťom nielen otvorené nebezpečenstvo vyplývajúce z násilia na uliciach.
Boli k tomu prinútené okolnosťami. Napriek neľahkej situácii nad nimi visí verejná mienka a mnoho krát aj výčitky svedomia.
Keby mohli vrátiť čas, zariadili by si život inak. Našli by si partnera, ktorý by pripravil večeru, kým si matka ide so synom zašportovať (alebo naopak :), partnera, ktorému by mohla matka zavolať, aby vyzdvihol dieťa zo škôlky, keď je v práci zhon, partnera, ktorý by pomohol dieťaťu s pravopisom, ak je matka lepšia v matematike, partnera, ktorý by pomohol s nákupom, o druhej výplate v rodine nehovoriac...
... proste, aby boli na rovnakú prácu dvaja a matka sa občas mohla venovať aj svojim záľubám.
Všetko, čo som spomenula, vyzerá ako science-fiction aj pre mnohé ženy, ktoré majú manžela. Ako sa potom cítia osamelé matky?
Mohlo by vás zaujímať: 10 rád pre dobre fungujúci vzťah
Odosielam Váš hlas...
prečo matky (a sudkyne) nie sú ochotné vyhovieť otcom, ktorí sa chcú rovnocenne podieľať na výchove detí?
prečo je 90% detí ukradnutých otcom a pridelených matkám, ktoré sa následne sťažujú, ako sa im ôs deťmi na krku" ťažko žije?
Viem, že život v dnešnej spoločnosti je ťažký a nezáleží na tom v akej životnej situácií ste. Nezáleží na tom či som slobodná mamička či otecko, nezáleží na tom či som vydatá či ženatý. Pomoc, ktorú štát sľubuje dostane len malé percento ľudí, ktorý to naozaj potrebujú. Vieme to všetci, sťažovať sa môžeme, ale ani to nám v tejto situácii nepomôže. Preto musíme len bojovať, hľadať si prácu niekoľko rokov, prejsť mnohými pohovormi pri ktorých Vás odmietnu len kvôli Vášmu spoločenskému statusu, riešiť každodenné problémy, lietať po úradoch. Byť odmietaný alebo odsúvaný z každej strany ale napriek tomu nájsť každé ráno silu vstať a začať kolotoč odznova....
Žijem vo Vašom svete každý deň, mám trojročného synčeka, ktorý mi naozaj dáva každý jeden deň riadne zabrať.
A priznávam, že mi chýba priateľ, ktorý by ma objal a podporil ale nie je tu. Chýbajú mi peniaze, ale nie sú tu. Chýba mi práca a priatelia, ale ani oni tu nie sú. Jediné čo ma drží a dodáva energiu bojovať ďalej je to čo tu je - môj syn tu je a potrebuje ma. Potrebuje matku ktorá bude silná, usmievavá, hravá. Potrebuje ma ako oporu nie ako psychickú trosku (možno tvrdo povedané).
Viem, že moja matka nebola v manželstve šťastná a stále sa veľmi trápi kvôli môjmu otcovi. Na všetko je sama a pri tom vychovala 3 samostatné deti. Ale jej trápenie ešte neskončilo. Nikdy to nemala ľahké ale zvládla to, bez peňazí, bez manželovej podpory, v práci 12 hodin denne ale robila to pre nás.
A presne to iste budem robiť ja - budem pracovať aj za minimalnu mzdu aj 12 hodin denne, budem sa hádať na úradoch, budem sama a budem skľudom aj outsaidrom spoločnosti. Kým mám svojho synčeka, môj život je plnohodnotný a štastný :-)
Ja som osamelý otec po 40-tke ,podotýkam nezatrpknutý a mám v starostlivosti 2. synov, ale nehľadám na zdôvodnenie toho že som na riešenie životných situácií a taktiež na všetky starosti a radosti momentálne sám, niekoho druhého - toho horšieho ako som ja... Proste nedali sme sa dokopy dvaja vhodní ľudia, ktorí si navzájom TRVALE voňajú...stáva sa to často...ale rád by som ešte nejakú takú pre mňa voňavú našiel... verím na vzájomnú príťažlivosť medzi mužom a ženou, nech si tu /aj inde/ zatrpknuťáci melú ďalej tie ich objektívne príčiny a výhovorky...proste nemajú na to ...Ja na to budem mať aj po 4 x ... Pokial sa nájde taká smelá nefajčiaca žena, ktorá privíta pomoc a sama pomôže, rád si vypočujem jej voňavý hlások na t. č. 0949326099
kamaratka (osamelá matka) šla zapísať svoju dcérku do škôlky, a s malou dušičkou sa opytala riaditeľky, že či by nemohla dostať nejakú úľavu z ceny, že je sama na malu.... riaditeľka ju vysmiala: "Milá moja, tu je každá druhá osamelou matkou!!!!!!!!"
existuje štatistika, alebo nejaký prieskum, koľko osamelých matiek s deťmi funguje bez partnera?!!!!!!!!!! ja mám pocit, že dnes všade kam sa pohnem, kam sa otočím, všetci moji známi sa rozvádzajú, rozchádzajú, riešia starostlivosť o dieťa/ striedavku, a všade cítim strašnú nespravodlivosť, krivdu....
Váš komentár
Prezradím Vám, aký je život osamelej matky.
Pracovala som 22 rokov, starám sa o maloleté dieťa, platila odvody.
Teraz som doma nezamestnaná, skončila mi podpora, hľadám prácu, kde len môžem a nič. Od štátu nedostávam žiadny príspevok, lebo mám staré auto, byt,výživné. Keby nie mojej mamy,ktorá nám pomáha, neviem.
Pýtam sa : kde sú tie veľké slová o pomoci štátu, keď skutočnosť je niekde inde.Pre túto spoločnosť som niečo prispela, starám sa vzorne o svoje dieťa, čo mám štepovať svojmu dieťatu, aby bolo poslušné a dobré a raz možno tak dopadne ako ja. človek o ktorého nemá nik záujem a ktorému nik nepomôže.
Váš komentár
rada ako sa nedostat do skupiny osameleho rodica neexistuje. Rovnako ako neexistuje rada ako zvladnut situaciu osamelej matky a dietata. Nie su zberne nadoby na ochkanie, stonanie a plac, rovnako ako nie je nadoba s energiou, odkial by sme chodili naberat a cerpat. Osud rozhodol, zivot to priniesol, je to skutocnost a realita. Tak bojujme a prajme si, aby bolo lepsie. Pozitivne myslenie je velmi, velmi dolezite.
zdravim vsetky osamele zeny-matky, ktore to urcite nemaju lahke teraz, ked deti su male a urcite to nebudu mat lahke ani neskorsie, ked deti trochu podrastu a budu mat uz svoje povinnosti. Pretoze pre to svoje dieta tu bude vzdy iba jeden rodic isty, na ktoreho sa moze obratit v pripade potreby, poskytnutia pomoci, ,opory, rozhovoru, odvozu, vyzdvihnutia, pripravy na vsetko, skratka je sama matka. Niet nikoho nablízku, na koho by sa to, pripadne, dalo posunut, ak nam to v danom momente nevyhovuje. O vlastnych zalubach, odpocinku, nejakych stretnutiach pri kave so znamymi, preventivnych prehliadkach nemoze byt ani rec. Este stastie, ze si to uvedomujeme. Preto to aj zvladame a zvladneme aj ked s urcitymi obavami.
Ach ano.. vacsina z nas si tuto cestu nevybrala dobrovolne, predsa sa na nas pozeraju ako ...na odpad spolocnosti. A uprimnu odpoved na otazku Ako sa mas? pozna len ten, kto sa s takymto niecim stretol. Mozeme vyzerat upravene, mozeme sa usmievat, ale nikto nevie, kolko nas to stoji usilia. Esteze mame deticky.. Ten nevycerpatelny zdroj energie.. Rastuce brusko.. Vyplaseny partner - zivotna laska,.. rozchod.. Komplikacie.. a urychlene riesenie byvania.. strach z buducnosti.. samota.. osamely porod. Narodenie.. starostliovst a vychova.. Prebdete noci, 3 roboty, aby sa zvladali vydavky.. Ale nadherne dieta, kvoli ktoremu to stalo za to :o) Kvoli ktoremu to zvladneme. Zamyslite sa.. Ked si uvedomime, cim vsetkym sme presli, mozno az vtedy zistime, ake sme sine. Lebo my sme! My sme to predsa zvladli! Nie je to lahke. Psychicky sa to mozno este skor da zvladnut - ked uz mozeme povedat, ze mame za sebou vsetky tie preplakane noci a smutok z rozchodu.. len nech nemame ziadne mimoriadne vydavky! Je to smutne, ale na nikoho, okrem seba sa spolahnut nemozeme. Takze.. rychlo nejaku "menej narocnu a menej zmysluplnu" robotu na noc, nejake papierovacky, ktore zvladneme aj unavene v teplych ponozkach po veceroch doma.. ale vykryje nam to mimoriadne vydavky..
A nic ine nam v zivote nezostava, nez nezne pobozkat nasho spiaceho anjelika v postielke, zopakovat nase zivotne heslo "ja to zvladnem!" a s optimizmom si oddychnut - ved za tie 4 hodiny, co nam zostava do ranneho budika sa musime stihnut kompletne zregenerovat, ved nas caka dalsi - ani o kusok menej narocny - ale krasny den :o)
Drzme si palce!
Ja som si na samotu zvykala postupne uz par rockov.. alebo skor pocit osamelosti.. (sme v rozvodovom konani a uz byvame par mesiacov "sami")
No teraz to uz bude "naozaj" a celkom realne kazdy kazducky den.. Kazdy den prijdem domov a nenajdem tam nikoho s kym by som sa podelila s problemami, nenajdem tam nikoho s kym by som sa podelila s radostami.. S kym by som sa zasmiala, kto by ma objal, kto by tam proste bol.. Nebude tam nikto, a ani neprijde.. neprijde cez den, neprijde v noci, neprijde zajtra, neprijde..
Budem tam len ja a dve male zlaticka.. Budeme sa o seba musiet uz postarat viac-menej sami..
..ale i tak sa bojim tej samoty, bojim sa kazdy den, no co sa da dnes robit bez strachu.. treba hladiet dopredu a dufat, ze bude zas raz skvele, tesit sa z toho, ze malicki zvladaju hromadu veci, ze su sikovni, zacinaju sa spolu hrat a aspon oni dvaja maju jeden druheho a samozrejme mna
..no kazdopadne je mi omnoho lepsie od rozhodnutia rozviest sa a riesit to.. citim sa sice dost sklamana, no omnoho pokojnejsia (a rovnako i drobcekovia sa skludnili), viem, ze to nebude lahke, ale hadam to bude lepsie..
..snazim sa kazdy den pozerat na svet s optimizmom a laskou..
..ved je tolko okamihov pocas dna, ktore nam vedia zlepsit naladu, tak preco si ju zbytocne kazit ;-)
..velmi rada by som tu toho este dost napisala, no nechcem pisat dalsi clanok ;-) Tak hadam este zopar povzbudzujucich riadkov (citatov) na zaver:
Nie je ťažké začať nový život.
Stačí si uvedomiť, že sme stále silní ako predtým.
A využiť to vo svoj prospech.
Nik sa nedokáže vyhnúť porážke.
Preto je lepšie v boji za svoje sny prehrať niekoľko bitiek,
ako sa nechať poraziť bez toho, aby sme vedeli, za čo bojujeme.
Vpred nás nevedie vysvetlenie, ale naša vôľa ísť ďalej..
DRZIM PRSTEKY VSETKYM ZIENKAM, nech su spokojne.. ;-)
Ono, nie je osamela,ako osamela. Mozem mat pomahajucich rodicov,sestry,svagrov,neterky,synovca,kamaratky,spolupracovnikov,kamarata na poharik,ci veceru.Ale mozem vecer cakat hoc aj do 24.00,ale nik nepride,aby mi vymenil ziarovky v chodbe, pretoze su prilis vysoke stropy,ze mi nestacia fyzicke sily na vytiahnutie stromceka zo stojana,ze som urobila pruser v praci a potrebujem jeho nazor,jeho radu,ze ma dcera problem v skole a potrebujem sa dolezito rozhodnut,..ze,ze,ze..ze sa v noci zobudim na chrapanie, alebo, ze ma kopol a hoc dnes ta debata za vela nestala,ale viem,mam istotu, ze o kazdy ten problem sa podelime.
A tiez sa citim osamelo,ked do mesiaca pride len jedna vyplata a mam 100% istotu, ze zo ziadneho ineho zdroja nezaprsi..a dcera do tyzdna strati suknu,roztrha pancuchy,rifle a mrznu jej nohy,pretoze cizmy jej prepustaju.
Osamela som aj v bankach,kde mate problem s uverom a hypoteka?
Aj podnajom je problem.Slobodne matky predsa byvaju nesolventne.A viete,moji rodicia vychovali a dost dlho podporovali 3 deti,mam cez 30 a slusnu pracu,mala by som sa starat a podporovat ja.Nie sa tlacit v detskej izbe.
Denodenne sme osamele v najroznejsich situaciach, nech sme akokolvek stastne so svojimi detmi,vyzerame vyrovnane,sebavedomo a dobre :-))
A nech je moja dcera ta najuzasnejsia vila v mojom zivote..vediet toto vsetko vtedy na zaciatku, ked sa vsetko rozhodovalo..naozaj neviem..
Tato spolocnost este stale neprijala a neakceptovala slobodnych rodicov.Ani moralne,ani v ramci svojej ekonomiky,politiky.
..ja som skutocne osamela a slobodna matka takmer 9 rokov..
Priklad zuzany: matka bez partnera nemusi byt osamela, ale! jedine ak jej niekto pomaha. V tomto pripade jej mama. Zena, ktorej vsak nikto nepomaha, ziadna jej mama, to ma tazke. Ja som vydata a citim sa osamelo: moj manzel pride domov tak o 21.00. Takze tak, mozno by boli zaujimave vysledky vyskumu: Vydata osamela matka... A asi by vsetkych prkvapili. Ach, co by som dala za to, ked by som mohla byvat u rodicov... a necitit sa tak strasne osamelo...
Zeny, dakujem vam za komentare. Rada by som sa stretla s nejakymi osamelymi maminami. Robim diplomovu pracu na temu "kvalita zivota osamelych matiek" a chcem byt v obraze...
:-) Pod clankom je moja e-mail adresa a telefon.
Gabika
ja si praveze myslim ze ten clanok je vyzva na porozumenie tych osamelych matiek. ja som tiez jedna z nich aj ked sa pri mojom drobcovi osamela vobec necitim, ale viem ze ked nastane cas riesit otazku prace, byvania (zatial byvam u mamy), skoly pre maleho tak tu samotu pocitim. vtedy by som vsak radsej privitala porozumenie od potencionalnych zamestnavatelov, ako nejake lutovanie. koniec koncov sme na tu zodpovednost ktora sa vacsinou deli medzi dvoch ludi, same! tak by som povedala len tolko... klobuk dole pred vsetkymi "osamelymi" zenami!!!
Evca, asi dva roky som nebola na tomto fore... a tvoj pribeh trochu poznam. Teda ten spred 2 rokov. Nepovadala by som, ze dnes budes rozvedena. Drzim ti palce, naozaj .
Vďaka za výstižný článok. Tiež už patrím k tým osamelým. O s vojich problémoch v manželstve som neraz písala do babetkovského fóra - život v tom vzťahu bola občas naozaj riadna morda a teraz sa sama sebe čudujem, čo všetko som vydržala.
Napriek tomu sama za seba vravím, že rozvod je najhoršia udalosť mojom živote a keby mi muž zababelo neušiel, nikdy by som s rozvodom nesúhlasila.
Vždy je to na dvoch, aby problémy riešili. Ked sme si vedeli rozumieť pred svadbou, mali sme si rozumieť aj po nej ... ale mali sme sa snažiť obaja. Byť pohodlný a obskakovaný, mať o všetko vystarané ... to je príjemné. Ale pravda je taká, že ťažko je ľahko žiť a jeden človek to nezvládne bez následkov sám.
Byt sama je vzdy lepsie ako riesit komplikovany vztah ci manzelstvo, ale ved na to si vlastne odpovedate v poslednej vete. O to ide, nie o zaskatulkovavanie rodinnych situacii. Kolko zien prizna ze prave manzelstvo ich ubija ci inac zneistuje?, navonok pestuju image ktory chce spolocnost, lebo spolocnost zeny bez muzov odsudzuje, diskriminuje a falosne lutuje; a to casto skryto a nenapadne. A nemozem si pomoct, trocha aj vas clanok je v tom duchu.