ŽenaPríbeh ženy

A napíš, že je moje bábo najkrajšie na svete...

 Dagmar Mozolová, redakcia   13.03.2007   2

Pobyt na oddelení šestonedelia, tie prechodné dni medzi bruškom a realitou domova, má svoje čaro. V človeku sa mieša mnoho pocitov. Únava, radosť, smútok, šťastie, neistota, obavy... Mnohé ženy pociťujú fyzickú bolesť. Napriek tomu vyhráva v nich odhodlanie postarať sa od prvých chvíľ o bábätko.

Každá mamička tie prvé dni po pôrode, bez bruška, prvé dní s bábätkom prežíva ináč. Niektoré sú sebaisté a neboja sa toho, čo príde. Sú pevne presvedčené, že všetko zvládnu a majú chuť sa so všetkým popasovať. Iné sú bojazlivejšie, v duši prežívajú neistotu a obavy, čo bude, keď prídu s bábätkom domov, či si budú vedieť so všetkým poradiť. Kúpanie, dojčenie, nočné vstávanie, soplíky, koliky, obliekanie, prechádzky...

A majú niekoľko rovnakých čŕt, mamičky novorodeniatok. Zdajú sa mi nežnejšie. Jemnejšie. Rozcítenejšie (to bude tými hormónmi). Ale aj bojovo naladené, keď treba, už nielen za seba, ale aj za drobčeka.

Kedy sa už ja dostanem na oddelenie šestonedelia? (Už som tu tretíkrát, stačilo :-).) Tak som zobrala do ruky diktafón a porozprávala sa so štyrmi z tých, ktoré tam boli v tie dni, keď aj ja. Na oddelení šestonedelia na 9. poschodí Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Bratislave - Ružinove.

Mamina Kamila, 1. dieťatko

Všimla som si ju už v prvý deň. Vyzerala ako krásna víla... Zdalo sa mi, že sa po chodbe vznáša. Asi to bolo tým bábätkom. Narodilo sa jej prvé dieťatko, synček Patrik, 21.2.2007, 18:30, 2750 g, 47 cm. Stretli sme sa v nemocnici ešte aj po prepustení, keď sme v rovnaký deň absolvovali vyšetrenie obličiek a mozgu bábätiek ultrazvukom a vyšetrenie sluchu. Týždeň po pôrode bola úplne štíhlučká, akoby ani nebola mala bruško. Malý spokojne spinkal v prenosnej taške.

„Malý sa narodil sa v termíne. Pôrod bol rýchly, len mu predchádzala dvanásťhodinová príprava... Mala som epidurálku a som veľmi spokojná. Pri pôrode to nebolo úplné utlmenie, cítila som trochu aj kontrakcie, ale neviem si predstaviť, aké by to bolo bez toho. Pocity po pôrode boli neskutočné... (začala si utierať slzy). Myslela som, že potom od únavy hneď zaspím, ale to sa nedalo, stále som si predstavovala, ako to celé prebiehalo a to, že mám dieťa... No a od vtedy už zase nespím, lebo dávam pozor, či žije, či dýcha. Kojenie... Kojím vlastne len odo dnes (tretí deň) a možno som očakávala od sestričiek viac iniciatívy, lebo bábätko mi prebalila sestrička za dve minúty a len mi to ukázala. Keď som chcela, aby to spravila ešte raz so mnou, povedala mi, že ja som matka... Aj to kojenie, kým som si našla ten spôsob, vlastne sama. Do budúcnosti? Nech je malý zdravý, šťastný. A súrodenec (smiech)? No, o tom je veľmi skoro hovoriť, uvidíme... Inak, som rada, že nakoniec aj muž bol pri pôrode. Pôvodne sa k tomu nemal. Nakoniec ešte aj doktor bol zlatý, opýtal sa ma, či by som tam nechcela mať manžela, ja som povedala, že by som chcela, ale nechcem ho nútiť. On išiel za ním a spýtal sa ho, či by nechcel byť pri tom – a nakoniec bol. Ja som s tým bola veľmi spokojná, bola tam aj taká odľahčená atmosféra, lebo kopec ľudí s ním žartovalo a lepšie to potom prebiehalo. Manželovi sa to veľmi páčilo, nakoniec mal dobrý dojem. Čakal tam ešte aj otec, potom som s ním telefonovala, tak vraj bol (manžel) úplne nadšený.“

Mamina Ľubka, 2. dieťatko

Všimla som si ju na chodbe. Patrila k tým mamičkám, ktoré sa hneď na človeka usmiali. Tak som ju oslovila. Babetko.sk? Pozná... Jasné, že môžem prísť, hneď pritakala. Tak som sa vybrala za ňou na druhý deň. Bola na izbe bez bábätka. Jej druhé dieťatko, synček Bruno, 20.2.2007, 14:00 hod., 4010 kg, 53 cm, sa akurát vyhrieval pod lampou na novorodeneckom. Ach, tá žltačka! Ale veď foto urobíme aj dodatočne...

„Pôrod, to bol môj druhý cisársky rez. Ten prvý nebol plánovaný, tento už bol plánovaný kvôli veľkosti dieťatka, lebo ja som maličká. Prvý cisársky bol v celkovej narkóze, druhý v spinálke a keď to porovnám, toto druhé zotavovanie je o dosť ťažšie. Ja som veľmi chcela rodiť spontánne, nejako to nevyšlo. Aj tak som presvedčená, že niet nad prirodzený pôrod. Drobca som videla hneď, keď ho vybrali a potom krátko na to, keď ho poutierali a potom prišiel aj manžel na sálu, keď ma zašívali. Bolo to super, tiekli mi slzy, myslím, že aj anesteziologičke, bol to veľmi silný zážitok. Môj synček sa podobá na našu prvú dcérku. Tým, že je to chlapček, je to trošku iné, najprv som nevedela poriadne, ako ho prebaliť ... Cítim však, že mi to ide oveľa zručnejšie. Je to tým, že je to jedno dieťatko už doma. Čo mu želám do budúcnosti? Hlavne nech je zdravučký a šťastný.“

Mamina Adriana, 1. dieťatko

Bola so mnou na izbe. Doviezli ju večer. Narodila sa jej dcérka Nela, 22.2.2007, 16:40, 3020 g, 51 cm. Bol to už v nemocnici veľký hladoš! Raz v noci Nela tak plakala, až prišla na izbu sestra, čo sa to robí. „No, možno sa nevie dojesť,“ skonštatovala. A naozaj, malá vtedy vypila 60 ml mliečka (keď maminka chodila ešte po mliečko k sestrám). Hladoška Nela a maminka Adriana sa majú podľa posledných správ dobre aj doma a úspešne dojčia.

„Aký bol pôrod? Zdĺhavý... Mne pôrod vyvolávali, keďže som bola týždeň po termíne. Ráno o siedmej mi dali tabletku na zmäkčenie krčku maternice. Okolo dvanástej mi pichli epidurál. O nejakej pol tretej som si sadla na fitloptu a potom sa to spustilo, zrazu som cítila tlak na konečník. Samotný pôrod bol rýchly, ako malá išla von, to bola taká desaťminútovečka... Epidurálka je fakt super. Mám však bolesti, zašívali ma. Pôrod bol pre mňa veľmi unavujúci a mala som dosť nízky krvný tlak, tak mi pomohlo, že mi doniesli malú až na druhý deň ráno. Aj v ten deň som bola veľmi slabá a ledva som stála na nohách, sestrička mi malú zobrala, že sa o ňu postará. To mi veľmi pomohlo, dala som sa dokopy. Je vidieť, že majú toho veľa, kapacitne nestíhajú, ale čo je v ich silách, to spravia. Prišla som sem rodiť zo Šale a som veľmi spokojná, že som tu. A starostlivosť o dieťatko? Úplne všetko sa musím naučiť. Bojím sa, ako to všetko zvládnem... Či budeme dojčiť, či budeme prikrmovať, aby malá spinkala tak, ako spinká teraz. Želám je zdravíčko. Aby bola celý život zdravá, potom bude aj všetko ostatné.“

Mamina Evka, 1. dieťatko

Povedala, že mám odfotiť len malú. Podľa mňa by však aj mamička stála za to. Sedela v červenej nočnej košeli na posteli a nežne sa prihovárala dcérke Paulínke, 21.2.2007, 15:44, 46 cm, 2 990 g. Rozprávala som sa s ňou 23.2, dva dni po pôrode.

„Bola som dohodnutá s pánom doktorom, že pôrod už treba vyvolať. Nakoniec to bol neplánovaný cisársky rez. Bolo mi strašne teplo, v kútiku duše som bola možno aj trochu rada, že som sa niekoľko desiatok hodín netrápila. Na sále mi malú hneď ukázali, bola nádherná, hneď vykrikovala, keď vyšla z bruška, ukázali mi ju aj večer. Po pôrode sa cítim (teraz) už dobre, už sa to dá. Dnes ju mám pri sebe prvý deň, len pár hodín. Želám jej, aby bola zdravá. Zdravá a milovaná. To stačí.“

Poďakovanie

Ďakujem všetkým štyrom maminám, ktoré sa s nami podelili o dojmy z pôrodu a o prvé pocity, ktoré prežívali s dieťatkom. Prajem vám všetkým veľa zdravia, lásky a nech tie bábätká, rovesníci môjho Matúška, rastú ako z vody :-)...

Foto: autorka

Odosielam Váš hlas...
Hodnotenie: 5.0 z 5. Celkom 3 hlas(ov).
Kliknite na hviezdičky pre ohodnotenie článku.
Zaujíma vás niečo iné k téme Zákony a rodič?
Najčítanejšie
Recept týždňa
TIP
Komentáre k článku
Zuzana napísané 13.03.2007 21:07

Ahoj Lubka! Takze maly Brunko uz je aj na internete, medialna hviezda! Gratulujem! Ste fakt krasna rodinka a Ty si vyborna maminka. Mila a usmievava, to je pravda, potvrdi to kazdy kto Ta pozna!

Vsetky babatka su nadherne, prajem im vela zdravia, nech pekne papaju a rastu! Maminkam prajem vela sil a radosti z deticiek!

Evča napísané 13.03.2007 08:32

Ahoj Dagmar,
v prvom rade blahoželám k bábätku a prajem vám obom pevné zdravie.
Si správna redaktorka, neprestávaš pracovať ani v pôrodnici smile, tak sa drž, nech stíhaš.

smile zwinker Big Grins Confused Cool Cry Eek Evil Frown Mad Mr. Green Neutral Razz Redface Rolleyes Sad Surprised





tehotenstvo
Dve ženy, dve skúsenosti, jedna pôrodnica. Banská Bystrica.
22.05.2020   0
Toto je skúsenosť Karin z apríla a Jany z mája 2020. Dve ženy, dve rôzne skúsenosti.
Ako schudnúť po pôrode?
19.05.2020   1
Kedy začať s chudnutím, ako schudnúť efektívne zdravo a tak, aby sme neohrozili dojčenie či vlastné zdravie?
Zuby a tehotenstvo. Čo sa mení
18.05.2020   0
Že každé dieťa stojí matku jeden zub, je iba mýtus. Zaužívané tvrdenia žien, že zuby sa im kazia preto, lebo dieťa im odobralo vápnik v tehotenstve alebo že im vápnik odchádza do materinského mlieka, sa považujú za nepravdivé.
babetko
Čo bolo pre vás počas korona krízy najťažšie?
25.05.2020   0
Povedzte nám vašu skúsenosť a súťažte o nákupné poukážky do dm-ka.
Akú farbu očí bude mať naše dieťatko?
23.05.2020   9
Prečo majú bábätká bielej pleti najprv modré oči? Dá sa vopred určiť, akú farbu očí budú mať naše deti? Kedy si môžeme byť na istom, že ide o finálnu farbu očí?
Zlí spáči - deti bez režimu
22.05.2020   0
Denná rutina je pre dieťa dôležitá, rovnako tak uspávacie rituály, ktoré mu pomôžu zaspať, aj mať lepší spánok počas noci.
detské choroby
Diéta pri zvracaní
22.05.2020   0
Diétou pri zvracaní sa snažíme dostať do dieťaťa dostatočné množstvo tekutín a minerálov, no žalúdok pri tom zaťažovať, čo najmenej.
Top 9 domácich liekov na hnačku
21.05.2020   4
Aby ste predišli liečbe hnačky medikamentmi, môžete vyskúšať najskôr niektoré z domácich liečiv. Obvykle sa dieťaťu uľaví a nenastane skutočná potreba užívať lieky.
Prvá pomoc - Kliešť
18.05.2020   3
Ako správne odstránite kliešťa? Máte doma pinzetu pre psov? Kedy s kliešťom k lekárovi?
zvery
Welsh Corgi alebo Kto je Korgi
18.05.2020   2
Welsh Corgi je najmenší pes pastierskej skupiny, ktorý pochádza z Walesu z Veľkej Británie. Aký vlastne je tento malý psík? Hodí sa aj k Vám do rodiny? Čo je na ňom výnimočné?
Prečo psy považujú svoje výkaly za delikatesu?
11.05.2020   1
Požieranie vlastných, mačacích a ďalších exkrementov je pomerne častým problémom. Prečo k tomu dochádza a ako pracovať na odstránení tohto zlozvyku?
Čo si pamätá pes
07.05.2020   0
Aj vás zaujíma čo si dokáže zapamätať pes? Pamätá si napríklad príjemnú prechádzku, na ktorej sme boli včera? Alebo tú super veľkú kostičku, ktorú som mu dala dnes ráno? A pamätá si ešte na časy keď bol malým šteniatkom?