Žena, ktorá na seba zabudla, žije život svojho muža a detí

Chvíľka pre seba. Pri 24-hodinovom rodičovskom úväzku na to mnohé mamy nestihnú ani pomyslieť. Deň čo deň idú až na hranu.

Snažia sa vyhovieť všetkým, úspech je nezabudnúť pri tom na seba. Nevychádza im často, aby sa aj ony ocitli na zozname priorít. Ak sa o seba starajú, zaplaví ich pocit viny. Ak na seba čas nemajú, tak sa hnevajú. Nie je dobre tak, ani tak.

Kde začínam, kde končím

Mám byť dobrou matkou a zároveň úžasnou partnerkou a ešte si aj nájsť čas sama pre seba? Čo keď mám pocit, že nie som ani jedno z toho? A čo keď ani neviem, kde sa začínam a kde končím?

Všetky tri aspekty života (rodičovský, partnerský a čas pre seba) sú dôležité pre spokojný, naplnený život.

Čas pre rodinu je čas, ktorý venujeme svojim deťom, sústredíme sa na vzťahy medzi nami, napĺňame ich potreby.

Čas pre partnera je čas, keď sme len my dvaja: žena a muž, venujeme sa jeden druhému, užívame si jeden druhého, sme tu pre seba.

Čas pre seba je čas, keď napĺňame svoje vlastné potreby – robíme, čo nás baví, čo nás zaujíma, trávime ho s inými ľuďmi ako doma. Je to čas, keď nie sme ani mamou, ani partnerkou, sme len „my.“

V tomto bode to mamám najviac škrípe. Na rozdiel od ich polovičiek…

Naplň moje potreby!

Často sa stáva, že kým muži si vedia nájsť ten svoj čas, ženám sa to až tak nedarí. Zo začiatku to čerstvým mamám možno až tak nepríde, že treba myslieť aj na seba. Obetovať svoj čas potrebám malého bábätka im navyše príde prirodzené. A aj sa to od nich očakáva.

Ak to však trvá príliš dlho, pristihnú sa, že sú čoraz nespokojnejšie. Nevedia ani pomenovať, čo by chceli zmeniť, čo by chceli inak, za to partnerovi dávajú najavo, že sa od neho očakáva, aby s tým niečo urobil. On. Chcú, aby naplnil ich potreby.

Ale takto to nefunguje. Muž nemôže urobiť niečo za ženu.

Chceš viac, dostaneš ešte menej

Žena, ktorá zabudla na seba, na to, čo má rada, čo ju kedysi napĺňalo, žiarli na muža, ktorý sám na seba nezabudol (možno to nemá v povahe). A za to ho doma dusí, čo ho potencuje k tomu, aby si „kradol“ ešte viac času pre seba – uteká preč, aby nemusel byť doma, chce byť niekde, kde má od všetkého konečne pokoj.

Špirála je roztočená: žena na seba berie ešte viac povinností svojho muža, ktorý ako obvykle nie je doma, má teda ešte menej času pre seba a menej je aj času, ktorí si pred tým zvykli urobiť pre seba ako partneri.

Ak to chce zmeniť, stane sa, že sa začne usilovať na nesprávnom fronte – na tom mužovom. Hoci úmysel mohol byť dobrý.

Žiť život muža

Mnoho žien, ak nechcú prísť o spoločný čas, verne nasledujú svojich partnerov tam, kde to majú radi oni, robia to, čo majú radi oni – len aby boli trochu spolu. Hoci ich to nezaujíma, aj tak sledujú s nimi futbal, neznášajú sneh, ale aj tak lyžujú, majú strach z vody, aj tak uväzujú plachty na lodi.

Lebo to baví ich mužov. Nerobia to, čo by chceli robiť ony. Nejdú tam, kam by chceli ísť ony. Žijú život svojich mužov.

Toto nie je v skutočnosti spoločný partnerský čas. Toto je jeho život, v ktorom je žena len hosťom. Drží sa ilúzie, že aspoň niečoho sa jej dostáva. Ale sú to omrvinky. Nič. Veľké nič.

Sama so sebou

Niekde na ceste žena stratila samu seba a už netuší, čo by si zaželala. Nemá priateľov. Nevie byť sama so sebou. Nemá kontakt sama so sebou.

Už vieš, prečo je dôležité napĺňať všetky tri „časy,“ aj ten vlastný, kde nie si ani mama, ani partnerka?

Chráň si svoj čas s kamarátkami – či na nákupoch, či na káve, napĺňaj svoju ženskosť. Tak ako to robí muž medzi svojimi kamarátmi z mokrej štvrte.

Nájdi si čas byť len sama so sebou, aby si celé dni necítila, že niekde strádaš. Že ti niečo chýba. Lebo nespokojnosť na seba nenechá dlho čakať – a ovplyvní to, ako budeš spokojná a naplnená ako partnerka, aj ako matka.

Ešte stále sa pýtaš – ako mám byť dobrou matkou a zároveň úžasnou partnerkou a ešte si aj nájsť čas sama pre seba? Čo keď mám pocit, že nie som ani jedno z toho?

Odpoveď poznáš: začni od seba.