Spoveď neúspešnej minimalistky: čo som o sebe zistila za pol roka

Maria Kondo minimalizuje. Kristína Tormová minimalizuje. Ale keď už aj moja suseda vyhadzuje staré hračky a obnosené topánky, viem, že prišiel čas postaviť sa zoči voči domácnosti. S vrecom na odpadky.

Menej upratovania, menej míňania, menej zhromažďovania. Viac času na to podstatné. Napríklad na dohadovanie s mužom, načo kupoval dva aviváže za cenu jednej.

Začala som pred Vianocami

Na chodbe visí milión detských búnd. Táto nepremokne, tá je super na lyžovačku. Táto je parádna, bude k svokre na návštevu. A táto má taký rozkošný srdiečkový zips, v tej ju aspoň odfotím. Koľko zimných búnd potrebuje jedno decko?

Je mi jasné, že predvianočné upratovanie bude ťažké. Všetko zbytočné musí z kola von. Lenže triediť môžem vtedy, keď sú deti a muž preč. Deti totiž potrebujú nevyhnutne všetko, zdrapy papierov, aj čokoládovú medailu z MDD, aj medveďa bez oka a bábiku bez hlavy.

Môj muž je kapitola sama o sebe. Vadí sa, načo zarába, keď len kupujeme a vyhadzujeme, a ja sa snažím vysvetliť, že potom budeme mať taký prehľad, že už nebudeme musieť nič kupovať. On mi neverí, a ja potajme schovávam krabicu s tričkami od kuriéra.

Štedrý večer

Mám pocit, že všetky kraviny, čo som za posledné týždne vyhodila/darovala – mlynček na kávu, šijací stroj od našich (dar, ktorý som fakt nepochopila), plastové poháre z festivalu ako pripomienku na to, že ma chalanisko oblial pol litrom piva v rade na lístky – sa vrátili v podobe darčekov pre deti.

Ako je možné, že si 1. decembra poviem, že dostanú jeden veľký dar a dva malé, a nakoniec máme doma darčekov pre celé Mongolsko? Aj tak ich najviac baví postrihať baliaci papier a zo škatúľ vyrábať domčeky pre plyšákov.

Dva dni po Novom roku

Vyhodila som všetky receptové knihy okrem dvoch, čo som dostala ako svadobný dar.

Zbavila som sa starých svadobných šiat, ktoré som mala odložené akože pre deti, ale tajne som sa v nich prechádzala po byte, keď nikto nebol doma.

Vyhodila som hosťovské papuče a tiež všetky vyhnité bylinky, ktoré udusil okenný mráz a spiekol radiátor. Aha, a tiež fľakaté kuchynské utierky, ktoré poctivo schovávam pred hosťami.

Ako sa poznám, už v sobotu neodolám nejakým pásikavým, ružovým alebo mačkovým v Tescu. Ale do tej doby som ťažká minimalistka, ktorá žije len čistý priestor.

Štyri dni po Novom roku

Milujem minimalizmus. Ten čistý priestor, prázdne police, nadbytok miesta. Potajme pozerám na youtube videjká o extrémnych minimalistoch, ktorí majú v šatníku len 6 vecí, vlastne ani ten šatník nemajú. A sobotné upratovanie ľahko navlhčenou utierkou im trvá 12 minút.

14. február

Sviatok lásky sme zavŕšili kvalitnou hádkou. Môj muž nechápe, prečo by sa naše deti mali hrať s pár hračkami. Na odpoveď, kto má žiť v takom bordeli, odpovedá, či by nebolo výchovnejšie a ekonomickejšie, keby sa naučili veci po sebe aj upratať.

Potom hučím ja, že načo kupoval sprcháče tri plus jeden a obrovský balík toaleťáku, keď zaberú celú špajzu. Trojizbový byt proste nenafúkneš a každé voľné miesto sa počíta.

Poobede sa snažím spotrebovať zbytky múky, ovsených vločiek, škorice a vyškriabem zvyšok medu z pohára na super ekonomickú bábovku.

Výsledok je podľa mojej rodiny nejedlý a decká si odhlasujú koláč z Mekáča, aj keď som sto ráz povedala, že sme šetrní bio minimalisti.

8. marec

Deň žien oslávim tradične triedením oblečenia. Zistila som o sebe zaujímavú vec. Mám toľko bielych zvrškov, až to hraničí s poruchou autistického spektra. Naproti tomu ani jedny šaty, ktoré by neboli prezdobené, prevolánikované alebo inak prehnané.

Celý rok nosím rifľovú bundu – pod zimným kabátom, aj chorvátskym slnkom. A nemám žiadne ponožky. Tie škaredé som vyhodila počas minimalistickej fázy, a pekné som si nekúpila.

Nevýhoda minimalizmu je, že sa stanete hrozne paranoidný. Na začiatku vyhadzujete všetko, čo nepotrebujete, ale na konci už veríte, že nepotrebujete vôbec nič.

Tak vyhodíte aj to, čo by sa vám zišlo – náhradnú posteľnú bielizeň, spratú ponožku či obal na vajcia, ktorý si svokra pýta, aby vám poslala výslužku na koláč.

Apríl

Rodina sa búri. Ale tajne, asi ako poľské povstanie za 2. svetovej vojny. Muž predo mnou schováva kartón piva a deti obaly z kinderiek, ktoré nutne potrebujú na hranie, ale zlá mama ich vždy vyhodí.

Okrem toho mi zakázali prehrabávať sa im v šatníkoch a potajme triediť oblečenie. Nesmiem sa chytať ich kníh, kozmetiky, ani super potrebných papierikov na písacích stoloch. Som zúfalá.

Minimalizovanie ma baví. Kamarátky ma už nechcú pozývať k sebe na kávu, lebo čudne civím na skrine a predstavujem si, ako im potriedim veci. Muž mi vraví, že to je obsesia, a že si o tom mám s niekým pohovoriť.

Máj

Muž mal pravdu. Pohovorila som si s chatbotom v online shope s oblečením. Výsledkom sedenia je nové biele tričko, biela blúzka s puf rukávmi, biele sandále a biela kabelka. Aby k sebe všetko pekne ladilo a aby to bolo také… minimalistické.

Aby som sa cítila lepšie, potriedim si gaťky a pančuchy. Ale môj počítač akoby to vedel a hneď večer mi ponúka zľavu na nákup v obchode so spodnou bielizňou.

Je ťažké byť mamou minimalistkou, keď sa proti vám búri celá domácnosť a odvšadiaľ skáču zľavy a výpredaje.

No zistila som aj jednu vec. Čím dlhšie vypratávam, tým menej času mi zostáva na všetko ostatné – varenie, upratovanie, pranie, žehlenie.

Ale aj blbosti ako pozeranie seriálov a špehovanie ľudí na sociálnych sieťach. Nemám kedy ním plytvať. Musím predsa vypratávať skrine.

»»» Prečítajte si aj: 7 dôvodov, prečo mamy potrebujú minimalizmus.