Handmade Barefoot – topánky si šije sama

Šijem, šijem si botičky….Mama troch detí podľahla čaru barefootovej obuvi a šije si topánky doma. A to doslova na kolene.

Zlaticu Tuškovú poznám z fóra októbrovčiat tu na rodinka.sk. Zlatka má troch synov a ruky má šikovné podľa svojho mena – doslova zlaté. Dlhšiu dobu sa venovala výrobe krásnych tort pre všetky možné potravinové požiadavky, v poslednom čase však začala šiť topánky. Len tak.

Ako si sa dostala k barefoot obuvi?

K BF som sa dostala pred dvomi rokmi, vďaka môjmu tretiemu synovi. Keď sa začal stavať na nožičky, začala som postupne zháňať informácie o tom, čo je najlepšie na prvé kroky.

Nevedela som mu totiž zohnať topánočky, ktoré by mu sadli – mal dlhé, úzke nožičky s tenučkými členkami, všetko mu lietalo na nôžkach. Na jednom z diskusných fór som naďabila na skupinu, kde si ženy vymieňali skúsenosti o „bosom“ obúvaní a vtedy som si prvýkrát prečítala o „barefoote“.

Začala som si to študovať a veľmi sa mi to zapáčilo. Najmenší teda dostal prvé kožené capačky a sebe som kúpila prvé barefoot topánky.

Bosé chodenie sa zapáčilo aj ostatným členom rodiny?

Áno. Kúpila som barefoot topánky aj velkáčom, lebo som sa dočítala, že vďaka BF sa dokáže zdvihnúť klenba. Obaja starší synovia mali riadne ploché nohy, chodili sme s tým na ortopédiu, vždy sme dostali ortopedické vložky, no nikdy nepomohli. Tak som si povedala, že skúsime bosé chodenie. Ploché nohy som mala donedávna aj ja.

No a po roku chôdze v barefoot obuvi môžem povedať, že ploché nohy sú minulosťou . Pri najstaršom synovi ortopéd povedal, že má už len veľmi mierne padnutú klenbu, že je to až zanedbateľné.

Dokonca sa, jemu aj mne, začínajú narovnávať palce a dostávať do pôvodnej – správnej polohy. Syn začínal mať vybočený palec a od malička mal padajúce členky. Ja som mala tiež vybočené palce, ale našťastie to ešte neboli riadne haluxy. Lodičky som až tak často nenosila a aj obuv som si kupovala o číslo väčšiu.

Obaja starší chlapci vyhlásili, že už iné topánky ako BF ani nechcú nosiť :-).

Ušiť si sama topánky. Ako si sa dostala k tomuto nápadu?

Vo fóre som našla príspevok, ako si jedna žienka sama ušila kožené sandále. To ma veľmi zaujalo a povedala som si, že to vyskúšam. Začínala som tak, že som šila v rukách – ihlou a šidlom (mam ho zdedené po mužovom dedkovi, je to úžasná pomôcka).

V rukách som ušila najmenšiemu synovi aj zimné topánočky, no to bola strašná makačka, boleli ma z toho ruky, prsty, odchádzala mi pravá ruka, čo ma tak boleli kĺby zo šitia….

Začala som pozerať šijacie stroje a náhodou som sa dostala k pánovi, ktorý predával starý poctivý šijací stroj. Muž mi ho zreparoval, ponastavoval a funguje výborne.

Podľa čoho vyberieš model, materiál atď? Ušitie topánky musí byť veľmi pracné a náročné.

Nie je to až také ťažké. Teraz šijem tak, že si vyberiem nejaký jednoduchý model topánočiek, čo sa mi páči na nete (hoci aj ne-barefoot ) a dovtedy špekulujem ako ho ušiť, kým na to neprídem.

Strihy si vymýšľam sama. Podrážky nakupujem v obchode s obuvníckymi potrebami, tam majú aj kožu a všetko možné, čo je potrebné na ušitie topánok.

Ako sa ti chodí vo vlastnoručne vyrobených topánkach?

Perfektne :-). Cítiš terén pod nohami, zmeny teplôt, nohy dostávajú toľko vnemov…. Užívam si to. Treba to vyskúšať, väčšinou už po skúsenosti s BF ľudia nechcú nosiť iné topánky. Ja som chodeniu naboso „prepadla“ natoľko, že v lete som sa dokonca odvážila ísť bosá do dediny na poštu a na trhovisko. 

Ako sa dá BF nosiť v zime?

Predsa len, základom je tenká podrážka. V našich súčasných teplotách sa to dá. Do BF topánok sa na zimu dávajú vložky z ovčieho rúna a to krásne izoluje od zeme.

Ja sama som úplne v pohode prechodila dve zimy v poltopánkach s vlnenými ponožkami. Chladno mi bolo, len keď boli mrazy mínus 10°C. Na túto zimu sa chystám ušiť si topánky s ovčím rúnom.

Barefooty sú omnoho drahšie ako obyčajné topánky. Koľko vyjde teba výroba jedného páru?Ako dlho ti trvá ušitie jedného páru poltopánok?

Približne polovicu z toho, čo ponúkajú v obchodoch – myslím na dospelácke, lebo veľkáčom už treba dospelácku obuv. Koža je dosť drahá a je s ňou trochu problém na našom trhu – je to nedostatkový tovar.

Čas, ktorý nad topánkami strávim je individuálny – záleží od konkrétneho modelu. Keď si vymyslím zložitejší, tak je to dlhšie. V priemere tak dva-tri dni nad jesennými a tri-štyri dni nad zimnými modelmi, to všetko rátam popri starostlivosti o deti. Väčšinou šijem po nociach, keď deti spia.

Obúva si tvoje topánky aj manžel?

Veľmi dlho odolával a nechcel ani za nič :-). Túto jar som ho však na barefoot konečne presvedčila a ušila som mu jeden pár. Povedal, že sú veľmi pohodlné.

Veľmi ma v šití podporuje, pomáha mi so strojom, keď náhodou niečo nejde. Sám sa mi ponúkne, že mi prinesie nejaký materiál, keď je na služobnej ceste v okolí predajne, kde nakupujem.

Zatiaľ je teda obuvníctvo tvoj koníček, chcela by si sa tomu venovať aj ďalej?

Myslím, že áno. Baví ma to, aj keď je to náročná práca. Teší ma, keď vidím, ako deti s radosťou nosia topánky, ktoré som im vymyslela a vyrobila. Vychytám ešte chyby a rada by som sa šitiu barefoot topánok venovala aj profesionálne.