Ako dopadol rok bez nakupovania?

Viete si predstaviť, že by ste si na seba za celý rok nič nekúpili?

Takéto predsavzatia si dala minulý rok mamička Ria z blogu Vinárova žena. Motivoval ju nielen pohľad do vlastného šatníka, ale aj sťahovanie do nového domu a snaha urobiť niečo pre životné prostredie.

Lebo či chceme, alebo nie, móda z reťazcov patrí medzi najväčších znečisťovateľov našej planéty.

Dá sa prežiť rok bez Auparku?

Ria sa inšpirovala u kamarátky, ktorá fungovala bez nákupov v reťazcoch už pol roka a tento čas zvládla bez ujmy. Keď prišlo sťahovanie a práca vo vlastnom vinárstve, teda v kontakte s prírodou, ktorá nám najmä v posledných rokoch dáva pocítiť, že sa k nej správame macošsky, bolo rozhodnuté.

Rok bez nových jeansov zo Zary a tričiek z H&M môže začať. A ako to prežila bez sobôt v nákupnom centre?

“Ten očistný rok mi veľmi pomohol. Stačí mi už oveľa menej. Celkovo sa zmenil môj štýl obliekania, upratala som si šatník, veľa vecí dala na bazár. Pretriedila som si nielen skrine, ale aj myšlienky.

Kedysi som pritom bola nákupná maniačka, ktorá každú výplatu oplieskala na šatách. Lenže bola iná doba. Dnes už vieme pravdu o tom, ako funguje fast fashion.

Treba otvoriť oči a uvedomiť si, čo všetko tie najúžasejšie šaty za 5 eur majú za sebou. Koľko ľudí kvôli nim hladuje a pracuje za otrockých podmienok.”

Úplne bez nákupov to nešlo

Hoci Ria na začiatku plánovala vyhnúť sa nákupom oblečenia úplne, nakoniec bola predsa prinútená siahnuť po nákupnom košíku. Urobila to však trochu inak.

“Mala som náročné obdobie s najmladšou dcérou, ktoré sa krútilo len okolo dojčenia a útržkovitých nočných spánkov. Nabrala som zopár kíl na hmotnosti a musela som si zaobstarať zopár nevyhnutných vecí, ktoré mi chýbali, lebo moje oblečenie mi bolo zrazu malé.

	Prečítajte si aj: Celý rok bez nákupov? Ušetrené peniaze aj miesto na to dôležité

„Necítila som sa dobre, takže som siahla po oversize veciach a zakrývala kilečká, ktoré ma trápili. Kritický okamih nad peknou vecou som ale nemala. Obdivovala som veľa pekností, ale po ničom som vyslovene nebažila. Vydržala som nekupovať nezmysly.

Určite som aj ušetrila. Už nenakupujem v štýle „toto musím mať,“ ale skôr „musím toto mať?“ Odpoveď je takmer vždy nie. Žiadna vysnívaná vec sa nekoná ani tento rok. Mám všetko, čo potrebujem.”

Aj nákupy pre deti sa dajú riešiť s rozumom

Stojíte po každej výplate v nákupnom centre, aby ste lacno obliekli svoje ratolesti? Veď deti toho toľko potrebujú! Naozaj?!

Nemajú práve naše deti šatníky praskajúce vo švíkoch, pričom väčšinu vecí oblečú len párkrát? Veľa kúskov po pár praniach letí do koša alebo na handru, lebo stratia farbu či tvar.

Ria dáva prednosť nákupu slovenských značiek pred nákupnými centrami. Je to pre ňu dôležité, lebo sa spolu s manželom venuje podnikaniu na Slovensku, čo bez vzájomnej podpory medzi lokálnymi značkami nejde.

Priznáva, že lokálne sa nedá nakúpiť všetko a obliecť do čisto slovenských výrobkov celú rodinu je prakticky nemožné. Financie nepustia. Preto sa snaží nakupovať napríklad oblečenie tak, aby bolo variabilné a ponosili ho nielen dcéry, ale aj syn.

“Najstaršej som začala kupovať niektoré kúsky v neutrálnej farbe. Po nej ich môže vynosiť mladší brat, a ak bude šetrný, tak následne aj mladšia dcéra. Čierna unisex bunda alebo hnedé čižmy – nemusí byť všetko len ružové alebo modré.

Prv, ako deťom nakúpime, treba myslieť dopredu na to, čo sa s tými vecami stane, keď vyrastú. Lebo deti rastú neskutočne rýchlo. Na jar kúpim tričko a na jeseň je malé. No mám dobrý pocit, lebo ho nevyhodím, ale odložím ďalšiemu dieťaťu.”

Žijeme v zajatí výpredajov?

Yves Saint Laurent povedal: “Móda sa mení, štýl zostáva.” Pri pohľade na preplnené obchodné centrá môžeme dodať aj: “Trendy sa obmieňajú, nakupovanie zostáva.”

Hoci dnes vieme o odvrátenej stránke fast fashion a jej dopade na životné prostredie dosť, zisky reťazcov stále stúpajú. Podľa štatistík si priemerný Američan kúpi nový kúsok do šatníka každý štvrtý deň.

Úplne iná štatistika nás čaká na opačnom konci sveta. V módnom priemysle, ktoré netvorí žiadne tradičné odevníctvo, ale práca pre celosvetové značky ako je Zara, H&M a podobne, pracuje priamo (teda za šijacím strojom či v továrni) 45 miliónov ľudí.

	Prečítajte si aj: 7 dôvodov, prečo mamy potrebujú minimalizmus

Mnoho z nich sú ženy s veľmi malými deťmi, ktoré musia do podniku prichádzať aj s bábätkami. Pracujú tu častokrát aj 12 hodín denne za podmienok, ktoré sa k našim pracovným a bezpečnostným predpisom ani nepribližujú.

Okrem toho, že tým India, ako aj iné krajiny, musí poskytnuť svoje prírodné zdroje (napríklad 2 000 litrov vody na výrobu jedného trička), sú zamestnanci nútení pracovať so škodlivými farbami, ktoré ohrozujú ich zdravie.

Ak máte pochybnosti pri pohľade na jeansy, ktoré púšťajú “atrament” aj po treťom praní, predstavte si, že v takomto prostredí sa nachádzajú detí, dokonca tu neraz pracujú.

S niektorými toxickými látkami sú denne v priamom kontakte. Otázky o škodlivosti očkovania vám potom možno prídu ako neškodná diskusia.

Chemikálie na farbenie textílií majú priamy dopad nielen na zdravie zamestnancov, ale aj zhoršujúci sa stav životného prostredia (pôdy aj vody) v krajine.

Zisk módnych podnikov sa pritom počíta v miliardách. Otázkou je, kam sa odevný priemysel presunie, keď v krajinách ako India dôjdu prírodné zdroje, a kto tieto kúsky bude šiť? Verím, že pre fast fashion, ako ju poznáme dnes, to už nebude teba.