Sú vakcíny bezpečné? Spôsobuje očkovanie autizmus?

Ministerstvo zdravotníctva mení kritériá podmienok prijímania detí do predškolských zariadení. Zameriava sa na ochranu detí pred zavlečením infekčných ochorení do kolektívnych zariadení.

Hlavným zdrojom nákazy by mohli byť neočkované deti. Preto bude podmienkou prijatia do škôlky zaočkovanie dieťaťa. V súčasnosti je potrebné dať dieťa povinne zaočkovať proti 10 infekčným ochoreniam.

Pre rodičov je téma, ako neočkované deti škodia iným deťom, ale tiež, nakoľko sú vakcíny účinné, aké vedľajšie účinky môžu mať vakcíny, aké látky obsahujú, aká je súvislosť vakcín s rizikom vzniku autizmu, či ako v súčasnosti postupuje pri ujme na zdraví spôsobenej v rámci očkovania.

Na tieto otázky odpovedalo Ministerstvo zdravotníctva SR v spolupráci s Úradom verejného zdravotníctva SR.

Sú vakcíny účinné?

Vo všeobecnosti možno konštatovať, že dnešné deti sú očkované s oveľa kvalitnejšími vakcínami, ako napríklad ich rodičia.

Očkovacie látky nie sú na 100 % účinné, ale napríklad jedna dávka MMR vakcíny dokáže zabezpečiť ochranu na 93 %, dve dávky MMR vakcíny na 97 %. Tvorba ochranných protilátok proti danému ochoreniu je závislá na imunitnom stave každého človeka v čase očkovania a tiež po ňom.

Prenosné ochorenia patria medzi najzávažnejšie stavy ohrozujúce zdravie, životy a zanechávajúce trvalé následky. Ak sú v súčasnosti k dispozícii účinné očkovacie látky, nemožno hazardovať so zdravím detí odmietaním prevencie v podobe očkovania.

Neočkované dieťa možno ochorenie prekoná, no rodič ho dobrovoľne vystavuje vzniku vážnych zdravotných komplikácií, resp. ohrozeniu života.

Sú vakcíny bezpečné?

Najčastejším dôvodom odmietania očkovania sú strach a obavy z vedľajších účinkov očkovania. MZ SR aj ÚVZ SR však trvajú na tom, že vakcíny sú bezpečné.

Každý výrobca vakcíny je povinný preukázať, že terapeutická účinnosť výrobku prevažuje nad jeho potenciálnymi rizikami, a to ešte v predstihu pred umiestnením vakcíny na slovenský trh. Predkladá príslušnú výrobnú a kontrolnú dokumentáciu na Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL), ktorý ich musí validovať.

Kvalita východiskových surovín, medziproduktov a finálneho lieku/vakcíny sa posudzuje podľa požiadaviek Európskeho liekopisu. Musí byť zároveň v súlade s platnou legislatívou na Slovensku. Konečné slovo má ŠÚKL, ktorý schvaľuje uvedenie príslušnej vakcíny na slovenský trh a kontroluje jej kvalitu.

Každý očkujúci lekár je povinný hlásiť nežiaduce reakcie po očkovaní ŠÚKL a regionálnemu ÚVZ. ŠÚKL následne prijíma opatrenia, ktoré sa môžu týkať doplnenia informácií o očkovacej látke, vydania upozornení pre zdravotníckych pracovníkov a pre pacientov, obmedzenia používania až po stiahnutie očkovacej látky z trhu.

Majú vakcíny vedľajšie účinky?

Očkovacie látky, tak ako ostatné lieky a liečivá, môžu u určitého percenta očkovaných spôsobovať vedľajšie/nežiaduce reakcie. Ti môžu byť:

• lokálne – najčastejšie začervenanie, bolestivosť, opuch miesta vpichu, zdurenie regionálnych lymfatických uzlín

• celkové – najčastejšie zvýšená teplota, malátnosť, celková slabosť, bolesti hlavy a kĺbov

Hovoríme o fyziologických, „očakávaných“ reakciách organizmu na vpravenie očkovacej látky do organizmu, ktorý indukuje tvorbu špecifických protilátok. Každý organizmus reaguje rôzne, preto je potrebné sledovať dieťa po každom očkovaní minimálne 30 minút v príslušnej ambulancii.

Závažnejšie reakcie po očkovaní sa vyskytujú v ojedinelých prípadoch, väčšinou sa zaznamenávajú u osôb s inými pridruženými závažnejšími ochoreniami alebo s doteraz nezistenými poruchami imunitného systému.

 

Spôsobujú vakcíny autizmus?

Úvahy o tom, že očkovanie proti osýpkam, mumpsu a rubeole (MMR) spôsobuje vznik autizmu, vznikli v roku 1998. Realizovalo sa mnoho vedeckých štúdií, ktoré skúmali príčinnú súvislosť medzi očkovaním a vznikom autizmu, ale príčinný vzťah medzi očkovaním a vznikom autizmu sa nepotvrdil.

Naopak, objavili sa informácie, že autori teórií o príčinnej súvislosti očkovania a autizmu boli obvinení z manipulácie s údajmi pacientov, pričom spoľahlivo zabezpečili šírenie poplašných správ a odmietanie očkovania proti mumpsu, osýpkam a rubeole rodičmi.

Dôsledkom je návrat týchto ochorení, okolité krajiny hlásia epidémie v nevakcinovanej populácii, hlásia, žiaľ, aj úmrtia detí na tieto preventabilné infekčné ochorenia.

K vedeckým štúdiám (podrobnosti výskumu vyšli v časopise Annals of Internal Medicine (https://annals.org/aim/fullarticle/2727726/…)

• Vo Veľkej Británii sa vyhodnotilo 498 detí s autizmom narodených v  rokoch 1979 až 1992. Napriek tomu, že sa potvrdil trend nárastu prípadov autizmu, nebola pozorovaná žiadna zmena v počte diagnóz autizmu po roku 1987, odkedy bola používaná MMR vakcína, ktorej sa pripisoval príčinný vzťah so vznikom tohto ochorenia.

• Vo Fínsku a Dánsku odborníci použili národné registre, z ktorých čerpali údaje o vakcinačnom statuse a súvislostiach so vznikom autizmu. Sledovaná vzorka reprezentovala vyše 500 000 detí, ktoré sa narodili v  rokoch 1982 až 1998. Taktiež sa nepotvrdilo riziko vzniku autizmu po očkovaní.

• Nová dánska štúdia potvrdzuje predchádzajúce tvrdenie. Vedci v nej sledovali záznamy viac než 650 000 detí z Dánska, ktoré sa narodili medzi rokom 1999 až 2010. Vedci porovnali výskyt autizmu medzi očkovanými deťmi a tými, ktoré očkované neboli. Zistili, že podanie MMR vakcíny nebolo spojené so zvýšeným rizikom výskytu autizmu.

Najčastejšie sa spojitosť autizmu s vakcínami dávala do súvislosti s prídavnými látkami, ktoré sa používajú pri výrobe vakcín.

Svetová zdravotnícka organizácia vydala jednoznačné stanovisko, v ktorom na základe renomovaných štúdií vyvracia tvrdenia o škodlivosti thiomerzalu. Napriek tomu výrobcovia očkovacích látok pristúpili k vylúčeniu thiomerzalu a dnes používané očkovacie látky pre deti do 2 rokov ho neobsahujú.

Sledovania potvrdili, že aj napriek vylúčeniu thiomerzalu z výrobného procesu sa výskyt autizmu a diabetu nezmenil a stúpa tak isto, ako aj v krajinách, v ktorých thiomerzal nepoužívajú. Od roku 2003 sa realizovalo sedem štúdií, ktoré vyvracajú príčinnú súvislosť medzi thiomerzalom vo vakcínach a vznikom autizmu.

Ako sa postupuje pri ujme na zdraví spôsobenej v rámci očkovania?

V súčasnosti sa pripravuje návrh legislatívneho predpisu, ktorý sa bude týkať odškodnenia ujmy na zdraví spôsobenej povinným očkovaním.

Aktuálne sa odškodnenie realizuje v zmysle Zákona č. 437/2004 Z. z. o odškodnení za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v aktuálnom znení.

Osoba poškodená závažným nežiaducim účinkom sa v takomto prípade má obrátiť na súd, ktorý  danú vec prešetrí v súčinnosti s príslušnými odbornými národnými autoritami, ako sú napríklad Štátny ústav pre kontrolu liečiv alebo Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Súd následne rozhodne, kto a v akej výške má odškodnenie za závažné vedľajšie účinky vyplatiť.

Uplatniť sa môže aj Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v platnom znení, použijúc ustanovenia § 415 – §450  o zodpovednosti za škodu vrátane zodpovednosti za poškodenie na zdraví.

Podľa § 420a odsek 2 predmetného občianskeho zákonníka, poškodenie môže byť spôsobené činnosťou, ktorá má prevádzkový charakter alebo vecou, ktorá je počas činnosti použitá (v tomto prípade to môže byť napríklad aj striekačka, liek, vakcína). Môže ísť o individuálnu alebo kolektívnu zodpovednosť.

Podľa § 444 má byť poškodená osoba odškodnená za bolesť a sťažené začlenenie do sociálneho života.

Práve súd zisťuje, či nežiaduci účinok vznikol nesprávnou aplikáciou, nesprávnym skladovaním alebo bol spôsobený doteraz nezistenými zmenami imunitného systému očkovanej osoby. Do súdneho procesu tak môže byť začlenený poskytovateľ zdravotnej starostlivosti aj výrobca, respektíve distribútor očkovacej látky.

Odškodnenie za nežiaduce účinky sa rieši prostredníctvom súdu, ktorý vydá konečné rozhodnutie o výške a realizácii odškodnenia poškodenej osobe. V prípade, že sa nedokáže presne určiť príčina vzniku závažného nežiaduceho účinku a súd rozhodne, že poškodená osoba  má byť napriek tomu odškodnená, odškodnenie sa vypláca zo systému sociálneho zabezpečenia. Výrobca predmetnej očkovacej látky sa tiež môže s poškodenou osobou dohodnúť mimosúdnou cestou.

Zdroj: Odpovede na najčastejšie otázky rodičov o povinnom očkovaní (MZ SR a ÚVZ SR)