Dieťa a slnko

Ochrana pred slnečným žiarením v detskom veku je rovnako dôležitá ako v dospelosti – ak nie viac.

Prečo sa vlastne musíme chrániť pred slnkom?

Veď pobyt človeka na slnku je prirodzený!

Odpoveď je áno, ale … Slnko svoje správanie nezmenilo, má stálu obežnú dráhu aj intenzitu svojich lúčov. To, čo sa zmenilo, sú obyčaje ľudí. Človek sa totiž začal chovať úplne inak, než mu to dovoľujú jeho genetické danosti.

Stáva sa módou, že obyvateľ mierneho pásma sa náhle rozhodne stráviť Vianoce a Nový rok v Karibskom mori. V priebehu zopár hodín sa presunie o „niekoľko mesiacov“ na juh, koža, samozrejme, tento šok nemusí a ani nemôže správne pochopiť.

Každý človek sa totiž rodí s určitou individuálnou danosťou zvládnuť záťaž ultrafialového žiarenia. Túto danosť podmieňuje dlhodobý fylogenetický vývoj ľudskej rasy, s ktorým súvisí farba očí, vlasov a pokožky, schopnosť opáliť alebo spáliť sa na slnku. Podľa týchto kritérií sa ľudia rozdeľujú do niekoľkých skupín tzv. fofotypov.

Aký som fototyp?

Priradenie k určitému fototypu je po zohľadnení potrebných údajov pre skúseného odborníka viac menej vecou rutiny. Okrem fofotypu je dôležité zistenie minimálnej erytémovej dávky – MED. Ide o dávku slnečného žiarenia vyjadrenej v minútach, ktorú naša, ešte neopálená, koža potrebuje na vznik prvého mierneho začervenania – erytému. Napríklad pre druhý fofotyp býva táto dávka asi 20 minút. Určovanie MED je potrebné kvôli bezpečnému pobytu na slnku a tiež pri voľbe ochranného prípravku s určitým faktorom.

Číslo tohto faktora totiž napovedá, koľkokrát nám takýto prípravok umožní predĺžiť našu MED. Ak je napríklad minimálna erytémová dávka dieťaťa s modrými očami a svetlohnedými vlasmi 10 minút, po ošetrení pokožky prípravkom s faktorom 20 sa teoreticky môže predĺžiť až na 200 minút. Bezpečné a rozumné je však využívať na opaľovanie iba 60% z tohoto povoleného času, teda 120 minút.

Kedy slnko začína škodiť?

Primerané a postupné opaľovanie pôsobí na ľudskú kožu i celý ľudský organizmus priaznivo. Slnko stimuluje pigmentové bunky – melanocyty – k tvorbe hnedého pigmentu – melanínu. Ten sa pri postupnom opaľovaní ukladá do všetkých vrstiev buniek pokožky. Koža si za dva – tri týždne z vlastných zdrojov vytvára určitý ochranný faktor, ktorý ju pri primeranom zaťažovaní slnkom chráni dostatočne.

Pokiaľ však zo slnka včas neodídeme, dochádza k poškodzovaniu bielkovín v jadrách buniek. Organizmus pri jednorazovom poškodení malého rozsahu katastrofe ešte zabráni. Má na to pripravené „čaty údržbárov“, ktoré okamžite nastupujú na poškodené miesta v bunke a v priebehu 24 hodín urobia náležitú opravu. Ich počet je však obmedzený.

Pri rozsiahlom a opakovanom spálení kože však vzniká v tele „živelná pohroma“ a údržbári“ v stanovenom čase jednoducho opravy nestihnú vykonať. Bunky pokožky sa totiž neustále obnovujú a približne každých 24 hodín vzniká nová dcérska generácia. Čo sa však stane s bunkami, v jadrách ktorých zostali „neopravené“ bielkoviny?

Poškodená bunka sa takisto môže rozdeliť a nová dcérska bunka zdedí defekt, ktorý potom odovzdáva nasledujúcim generáciám. Ak je poškodenie rozsiahle a závažné, počas nesledujúcich generácií – teda v priebehu mesiacov až rokov rozširuje sa do susedných buniek. Na koži vzniká viditeľná zmena – pigmentovaný fľak, výrastok, vred, rakovina.

Ako sa správať na slnku?

V prvých rokoch života je koža tenká, jemná, nezrelá. Nemá dostatočne vyvinuté všetky funkcie a preto je oveľa zraniteľnejšia než koža dospelého jedinca. Práve opakované spálenia kože v detskom veku sú najvážnejšími spúšťačmi rakoviny kože.

Stredná generácia našej populácie užívala slnečné lúče nemierne a väčšina z nás už v prvých dvoch dekádach života vyčerpala celoživotnú prípustnú dávku slnka na pokožke. Každý ďalší pobyt na slnku je na dlh, ktorý musíme splatiť.

Generácia našich detí ešte má šancu „zachrániť si vlastnú kožu“. Musíme ich však včas naučiť, ako využiť slnko pre svoje zdravie bez toho aby nám ublížilo. Nielen my, rodičia, ale aj naše ratolesti by mali od určitého veku vedieť, že najnebezpečnejšie sú slnečné lúče medzi 10. a 14. hodinou prípadne medzi 11. a 15. hodinou letného času.

Počas prvých dní dovolenky zaťažujme detskú pokožku postupne, primeranou dĺžkou pobytu na slnku. Pozor, deti sa môžu spáliť aj v tieni! Oblaky totiž prepúšťajú 70%, slnečníky ale aj strecha kočíka či bavlnené tričká ešte 50% slnečného žiarenia. Voda a piesok, ale aj betónová plocha či múr odrazom účinok slnka zvyšujú. Nezabúdajme tiež, že niektoré chemické látky v liekoch a kozmetike na slnku vyvolávajú fotoalergickú alebo fototoxickú reakciu.

Čo robiť, keď…?

Prevencia opakovaného spálenia kože slnkom má u detí a mladistvých veľký význam. Sledujme na koži syna či dcérky aj prípadné zmeny, pribúdajúce znamienka, ich veľkosť, zafarbenie a tvar. Dynamika týchto zmien sa dá včasným vyšetrením pomocou dermatoskopu veľmi dobe podchytiť. Pri neistote alebo podozrení včas – hoci aj „zbytočne“- vyhľadajme odborného kožného lekára a dodržiavajme jeho pokyny. Pri väčšom resp. početnejšom výskyte pigmentovaných znamienok na pokožke sa zvyknú takéto osoby pravidelne sledovať (dispenzarizovať), pričom sa hodnotí stav a počet znamienok pred opaľovacou sezónou a po jej ukončení (apríl, október).

Každý človek má svoju individuálnu danosť, na základe ktorej viac či menej dobre znáša slnečnú záťaž. Rešpektujme ju aj u svojich ratolestí. Najúčinnejšou ochranou je správne sa rozhodnúť, kedy je vhodné na slnko vyjsť a najmä kedy z neho odísť.

Záver

• Dieťa v prvom roku života nemá čo robiť na priamom slnku.
• Čas medzi 10. a 14. hodinou venujme sieste, zostaňme doma v tieni!
• Chráňme najviac exponované časti tela svojho dieťaťa – oči tvár, uši, nosa, ramená, chrbát a hlavu. Používajme krémy či mlieka s látkami, ktoré filtrujú alebo odrážajú svetlo. Nezabúdajme na pokrývku hlavy a slnečné okuliare.

• Prostriedok proti UV žiareniu určený na detskú kožu má spĺňať nasledujúce kritériá: Ochranný faktor prípravku musí byť vysoký 15 až 20. Prednosť majú fyzikálne mikropigmentované filtre pred chemickými. Prípravok má byť bez parfumu a konzervačných látok, ktoré zvyšujú riziko alergií. Tiež nemá mať fotosenzibilizujúci účinok.
• Pred pobytom na slnku už doma natrime dieťa vhodne zvoleným prípravkom.
• Pozor na prehriatie detského organizmu – doplňujme tekutiny!

• S opaľovaním súvisí aj vysušovanie pokožky a strata vody v pokožke. Nezabudnime preto po každom opaľovaní ošetriť pokožku svojho dieťaťa vhodným hydratačným prostriedkom.

(5 hlasov, priemerne: 4,60 z 5)

Loading...