Anorexia v dvanástich rokoch? Ako ju u svojho dieťaťa spoznáte

Kult tela propagovaný cez sociálne siete môže maloleté publikum zasiahnuť viac, než si myslíme. A s ním veľmi úzko súvisí aj porucha príjmu potravy. Trpí ňou čoraz väčší počet detí aj tínedžerov rôzneho veku už od dvanástich rokov života. Nahliadnuť do tejto problematiky nám pomohla psychologička, Zuzana Pšaková, z organizácie Chuť žiť.

Prvé príznaky

Symptómov poruchy príjmu potravy je celé spektrum, ktoré sa deje na troch rôznych úrovniach. Správanie, psychologické príznaky a telesné zmeny.

Psychologické príznaky: zmeny nálad, dieťa je často podráždené, veľmi citlivé na kritiku vyjadrovanie sa o tele alebo jeho hmotnosti.

Správanie: manipulácia s jedlom, čiže odmietanie jedla alebo naopak, miznutie zásob zo špajze, agresívne vystupovanie, nadmerné cvičenie, zvýšený záujem o zdravé stravovanie.

Telesné zmeny: náhly úbytok hmotnosti alebo jej kolísanie v závislosti od diagnózy anorexie či bulímie. Pri mentálnej bulímii totiž nastávajú náhle záchvaty hladu, ktoré trvajú do dvoch hodín nasledované snahou zbaviť sa prebytku potravy v tele.

Zdravý životný štýl alebo porucha príjmu potravy?

Sociálne siete v súčasnosti apelujú na zdravé stravovanie, dodržiavanie rôznych cvičebných plánov alebo kondície. Nie je preto vždy ľahké posúdiť, kedy pred nami stojí mladý človek dbajúci o svoj vzhľad a zdravie a kedy už ide o poruchu príjmu potravy.
“Pokiaľ si u dieťaťa všimnete menované príznaky a v jeho myšlienkovom popredí je takzvaný kult tela – sleduje rôzne diétne vlogy, recepty, cvičenia, či zásady zdravého životného štýlu – ktorý má nutkavý charakter, nesutále sa tým zaoberá. Jeho sociálne siete sú plné len týchto tém alebo stránky, ktoré si prezerá na internete sú len v tomto duchu. Celá pozornosť sa jednoducho upriamuje na jedinú oblasť a práve vtedy by ste mali zvýšiť svoju pozornosť.” vysvetľuje Zuzana Pšaková.

Ako reagovať správne?

Najdôležitejšiu úlohu zohráva rodič a jeho prístup. Či už ide o dieťa alebo tínedžera, rodič je mu najbližší a teda má nielen zodpovednosť ale i prirodzený strach. Podstatné je ale napriek tomu neprepadnúť panike. “Ak by ste v tejto situácii šli do kritiky, môže to mať presne opačný efekt ako dúfate. Zmeny nálad a citlivosť na túto tému u dieťaťa môžu spôsobiť zablokovanie a odmietnutie vašej pomoci.

Nenarážajte teda na jeho vzhľad, nekomentujte jeho hmotnosť, ale prejavte živý a úprimný záujem. Byť s ním tu a teraz a aktívne počúvať, nie popri inej činnosti prehodiť pohľad, ale skutočne nájsť si čas len na ten jediný moment. U nás je už v samotnej liečbe rodič neoddeliteľným článkom a vytvárame pre neho i podporné skupiny, aby vedel ako pristupovať alebo ako vydržať rôzne náročné fázy liečby. Z môjho pohľadu je teda významná najmä blízkosť a prítomnosť rodiča. Aktívne sa zaujímať a nekritizovať.” radí psychologička.

Anorexia nie je rozhodnutie

Mnohí vnímajú že anorexia či bulímia vznikajú zo slobodného rozhodnutia. Z motivácie vyzerať lepšie, chudšie, páčiť sa partnerovi. Je to však veľmi miľné, pretože tieto aspekty sú len vonkajšou vrstvou, ktorá je v porovnaní s reálnymi činiteľmi zanedbateľná. V skutočnosti za tým totiž väzí súhrn viacerých faktorov, ktoré poruchu môžu spustiť. “Poruchy príjmu potravy sú multifaktoriálne podmienené. Rolu zohráva genetika, biologické faktory – neurotransmiterov v mozgu a úlohu zohráva i prostredie a vzťahy, ktoré sa v ňom nachádzajú. Sú to tiež rôzne situácie v živote, kde môžu byť prítomné isté traumy a toto všetko spoločne môže poruchu príjmu potravy spustiť. Niekedy tou čerešničkou na torte bývajú práve spomínané sociálne siete, ktoré povzbudzujú v neistote a nespokojnosti s vlastným telom a výzorom.” objasňuje Zuzana Pšaková.

Proces môže začať už v predpubertálnom veku

Narušenie sebaobrazu začína v dosť skorom období okolo desiateho roku života, kedy si dievčatá na sebe začínajú všímať formovanie ich postavy, porovnávajú sa a ak sa tam nachádza balíček príčin tejto poruchy, môže sa spustiť naozaj zavčasu. “V spektre porúch príjmu potravy existuje mentálna anorexia, ktorá je typická skorším začiatkom od dvanásteho roku života, kdežto mentálna bulímia sa štatisticky prejavuje až na prahu adolescencie.

Pri mentálnej anorexii to začína redukciou potravín, zmenšovaním porcií, vynechávaním jedál a potravinových skupín. Môže tu nastať i kompenzácia, kedy tínedžer zje väčšiu porciu ale následne sa ju zo seba snaží vypudiť cvičením alebo nadmerným fyzickým výkonom. Tento proces trvá i niekoľko rokov pričom sa prejavujú už aj telesné zmeny na biologickej úrovni. Telo má deficit vitamínov, minerálov a tak sa i správa. U dievčat napríklad nenastúpi menštruácia, pretože telo sa snaží šetriť si železo. Šetrenie základných živín pre organizmus sa môže ukázať i na rednutí či vypadávaní vlasov, kvalite pokožky, narušením funkcie štítnej žľazy a neskôr v dospelosti môže nastať i problém s plodnosťou. Práve strach o počatie ale býva u starších klientiek motiváciou liečiť sa.” hovorí psychologička.

Pri liečbe pomáhajú aj bývalé klientky

Častokrát sa stáva že blízky v neistote hľadajú pomoc aj v rámci organizácie Chuť žiť, ktorá ponúka okrem dlhodobého poradenstva i jednorázové konzultácie. Slúžia práve na diskusiu a otázky rodičov, ktorí majú podozrenie, že ich dieťa trpí poruchou príjmu potravy. Základnú diagnostiku vrátane krvných testov však robí pediater a to i v rámci preventívnej prehliadky. Ak má opodstatnené obavy o dieťa, výsledky predá psychiatrovi, čo predstavuje nosník celej diagnostiky. Pri liečbe okrem nich tvorí komplexný tím psychologická podpora a nutričný terapeut. “U nás v organizácii máme aj peer konzultantov, čiže ženy, ktoré si sami prešli poruchami príjmu potravy a dnes sú už vyliečené a vyškolené, aby mohli pomáhať našim klientkám s tým, že majú rovnakú skúsenosť.” dopĺňa psychologička, Zuzana Pšáková.

Keď sa z kultu krásy stane podpora ochorenia

Počas pandemického obdobia kvôli lockdownu boli tínedžeri i deti dlho mimo sociálneho kontaktu. Ich jediným spojením s priateľmi a okolitým živým svetom sa tak stali sociálne siete a internet. “Počet pacientiek počas lockdownu skutočne stúpol a pripisujeme to teda najmä sieťam, ku ktorým mali neobmedzený prístup. Kult tela či ideál krásy propagovaný viacerými stránkami podporuje zmenu myslenia v pohľade na vlastné telo a krásu. Ja ako terapeutka viem, že tento boj je ako s veternými mlynmi, no z vlastnej skusenosti môžem poradiť rodičom otvorenú komunikáciu a vlastný vzor, byť vzorom pre vlastné dieťa i v oblasti sebaprijatia.”

Liekom je blízky vzťah a zdravé sebavedomie

Najlepšou prevenciou pred podobnými komplikáciami je predovšetkým vzťah dôvery medzi rodičom a dieťaťom. “Vnímať dieťa. Pozorne počúvať čo aktuálne rieši v škole, akými problémami si prechádza, sledovať zaujímať sa o obsah jeho sociálnych sietí, vedieť o jeho priateľstvách. Prejaviť svoju blízkosť a pocit istoty, že ste tu a teraz pre neho. Nebrániť sa nepríjemným témam, otvorene hovoriť o tom, čo dieťa zaujíma alebo trápi a nekritizovať ho za výzor a jeho váhu.” radí Zuzana Pšaková.

Prevencia spočíva v tom, aby spoločnosť bola informovaná o tom, že toto ochorenie existuje. Tento problém je totiž mnohokrát bagatelizovaný, vníma sa v rámci snahy o zdravý životný štýl alebo sa ignoruje vetou: “Nám sa to stať predsa nemôže.”
Je to reálna záležitosť a pokiaľ rodič zachytí súbor spomínaných príznakov a včas vyhľadá pomoc, môže predísť mnohým komplikáciám.

„Ak máte pocit, že poruchy príjmu potravy sa týkajú vás alebo vašich blízkych, neváhajte vyhľadať odbornú pomoc. Organizácia Chuť žiť je tu pre vás formou bezplatnej anonymnej linky pomoci (0800 221 080), mailovej poradne (poradna@chutzit.sk), aj psychologického a nutričného poradenstva.“