S bipolárnou poruchou sa žije ako na hojdačke

Chvíľu máme pocit, že dokážeme všetko na svete, o pár dní sme v hlbokej depresii. Výpovede v zamestnaní, hroziaci rozchod a neschopnosť viesť bežný spoločenský život ubližuje pacientom s bipolárnou afektívnou poruchou najviac.

Aký je život s pacientom?

Mamička Janka má dvoch synov a manžela, ktorému diagnostikovali bipolárnu poruchu až v priebehu manželstva. Čo spočiatku vyzeralo ako spontánnosť, veľa zábavy a chuti do života, sa ukázalo ako duševná porucha.

To býva pre rodinu aj samotného pacienta najzraňujúcejšie. Bežný život s pacientom nie je vôbec jednoduchý.

“V období, keď mal muž výbuch “nálady”, kým som prišla z práce, prehádzal celý dom, vymaľoval obývačku a odniesol auto do opravy. Keď som sa nahnevala, prečo namiesto toho neurobil obyčajné potrebné veci – nenavaril, nešiel so synmi na futbalový krúžok, pohádal sa so mnou do krvi, že žijem len pre korporáciu a peniaze.

Na druhý deň mi vbehli s deťmi, ktoré mali byť v škole, do kancelárie uprostred porady s bicyklami, že ocko vymyslel cyklotúru. Deti boli vystrašené, muž vyzeral nepríčetne, kolegovia civeli. Viete, ako som sa cítila?

Prečítajte si aj: Porezané zápästia a dlhé rukávy sú klišé. Ako rozpoznať sebapoškodzovanie?

Takéto stavy sa opakujú pravidelne raz za čas. Keď má muž svoje obdobie, desím sa aj zazvonenia telefónu.”

Raz hore, potom hlboký prepad

Takéto obdobie sa v bipolárnej poruche označuje ako manické. Pacient je emocionálne “hore”. Je šťastný, nabudený, všetko sa mu zdá možné. Púšťa sa do náročných projektov, je obetavý, chce, aby sa všetci okolo neho cítili dobre.

Takéto manické stavy sa ale vo veľko vymykajú normálnej radosti. Pacient zvykne robiť nadšené nepremyslené rozhodnutia – dá výpoveď v práci, začne si požičiavať peniaze a tie rozdáva ďalej.

Môže experimentovať s vecami, ktoré by normálne nerobil – chodí do barov, vyhľadáva sexuálne dobrodružstvá, skúša drogy. Po niekoľkých týždňoch príde emočný kolaps a zrútenie a pacient v pribehu niekoľkých dní upadne do melanchólie a postupne do depresie.

Je zničený, odrazu sa nedokáže postarať o bežné veci, ísť do práce. Nastupujú prejavy klinickej depresie. Pokiaľ nastúpi na liečbu a bipolárna porucha sa podchytí, je možné zmenšiť množstvo takýchto vrcholov a prepadov v živote.

Neliečený pacient ich môže zažiť v priebehu života 8 až 10. Šanca remisie, teda návratu týchto stavov, je až 90%.

Hormóny, stres a dedičnosť

Bipolárna afektívnaporucha, či hraničná porucha, ktorá sa v minulosti označovala ako aj ako maniodepresia, patrí medzi najčastejšie duševné ochorenia. Dnes ňou trpí asi 1% populácie, rovnako muži a ženy, a dotýka sa obyvateľov všetkých národností.

Prvé príznaky sa objavujú v čase dospievania, niekedy s nástupom puberty, asi okolo 12 roku. Táto choroba má sveje dve výrazné obdobia, keď zvyknú prepuknúť príznaky najvýraznejšie: okolo 15 až 19 roku, a krátko po 40. roku, keď sa pacient blíži k strednému veku.

Bipolárna porucha patrí medzi vrodené biologické poruchy, najčastejšie ju spôsobuje nerovnováha biochemických látok v mozgu – neurotransmiterov. Dedičnosť je v tomto prípade zásadná.

Pokiaľ trpí poruchou jeden z rodičov, je šanca, že ochorenie zdedí aj dieťa, asi 10%. Stav najčastejšie zhoršuje stres, rodinné problémy (rozvod, nezdravé prostredie), problémy v škole, ale aj alkohol a drogy, ktorým sa musí pacient dôsledne vyhýbať.

Celoživotná liečba

Ako už pri duševných poruchách platí, liečba sa zameriava predovšetkým na symptómy.

Prečítajte si aj: Mám strach, že ublížim vlastnému dieťaťu. Obsedantno – komulzívna porucha

Úlohou lekára je udržať pacienta v čo najdlhšej fáze bez emočných výkyvov a pomôcť mu, aby postupne okresával vrcholy a pády svojho emočného prežívania, teda aby sa zmiernila manická fáza a fáza depresie.

Lieky priamo na bipolárnu poruchu neexistujú. Pacientovi sa zvyčajne podávajú lieky, ktoré fungujú stabilizátory nálady, a v období depresie aj antidepresíva. Pri ich predpisovaní však musí byť psychiater opatrný, pretože hrozí, že pacient rýchlo prepadne späť do mánie.

Pacienti s ťažkou formou majú často predpísanú aj elektoimpulzívnu liečbu, ktorá prináša veľmi dobré výsledky. Dôležitá je aj rodinná terapia, pretože najbližší pacienta trpia často najviac.

Je zásadné, aby sa naučili rozpoznávať príznaky prichádzajúceho obdobia, a mohli rýchlo zasiahnuť. Klasickým začiatkom nástupu manickej fázy sú poruchy spánku, pacient niekedy vydrží celé dni aktívne pracovať a je činný, čo môže viesť až k fyzickému kopasu.

Intervencia zo strany okolia je nevyhnutná, pretože od 10 do 19% pacientov s ťažkou formou bipolárnej poruchy sa pokúsi o samovraždu.

Bipolárny neznamená zlý človek

Pri rodinnej terapii pacienta s bipolárnou poruchou je potrebné pochopiť, že tento problém nezasahuje ani mentálnu, ani charakterovú stránku osobnosti.

Veľmi často ide o inak úprimných, láskavých a milých ľudí a ich partneri fungujú v období bežného stavu v empatickom a plnohodnotnom vzťahu. Avšak obdobie mánie a depresie má vplyv na celú rodinu, trpí nielen zainteresovaný partner, ale aj deti.

Ako vyzerá rodinný život s pacientom s bipolárnou poruchou, ukázali aj viaceré filmy. Obľúbený je životopisný film Život na hojdačke v hlavnej úlohe s Marcom Ruffalom, či romantický príbeh Terapia láskou, ktorý pomohol divákom lepšie priblížiť, čím počas liečby a návratu do života prechádza samotný pacient.

Na lepšie pochopenie toho, akým spôsobom cíti a uvažuje pacient s bipolárnou poruchou, odporúčajú psychológovia životopis herca Miloša Kopeckého, ktorý si podrobne viedol záznamy o zmenách svojich nálad a o tom, ako sa s nimi vyrovnával.

A presne túto formu terapie – písanie denníka – odporúčajú psichiatri aj pacientom. Zaznamenávanie nálad a zmien vedie k lepšiemu pochopeniu samého seba a najmä pomáha zadefinovať, kedy sa v myslení či pocitoch obajvuje “cudzí faktor”, teda prejavy, keď si pacient uvedomí – toto nie som ja.

Aj takýmto spôsobom možno ľahšie odhaliť prichádzajúce zmeny a lepšie sa na ne pripraviť.