Relaxačné aktivity pre deti

Učíte relaxácii aj vaše deti?

Práve som čítala diskusiu pod článkom o podpore fantázie u detí, kde sa debatuje o tom, či sú naše deti „prepodnetované“ a či je naozaj na mieste ich nejako významne rozvíjať. Súhlasila by som s tým, že veľa z dnešných detí nevie naozaj aktívne zrelaxovať, „len tak si ľahnúť“, sústrediť sa na svoje telo, čo nám hovorí, kde je napäté a kedy sa uvoľní...

Keď som pred pár rokmi robila program v škôlke pre predškolákov, mali sme naozaj dosť veľký problém, aby deti vydržali chvíľočku v polohe ležmo hrať sa na handrového panáčika. Uvoľniť sa a vypočuť si krátku relaxáciu. Po desiatich týždňoch práce sme sa dopracovali aj k tomu J

Koľko z vás chodí s napätím v trapézových svaloch, koľko z vašich školákov má „nervy“ pred písomkou a skúšaním? Skúste hľadať cestu, ako sa naučiť uvoľniť – sami pre seba, aj pre vaše deti. Uvoľnenie prehlbuje upokojenie. V nadväznosti na to zlepšuje zdravotný stav, a znižuje stres a nepokoj.

Relaxácia prispieva aj k tomu, že deti sú pozornejšie, lepšie sa zapájajú do hry a sú vnímavejšie. Pomáha im zvyšovať sebadôveru, zdokonaľovať pamäť a sústredenie a umožňuje deťom dosahovať lepšie výsledky.

Ako na to

Pokiaľ chcete začať s relaxačnými cvičenia doma, rátajte s tým, že deti môžu byť prekvapené, môže im to prísť „divné“, môžu sa chichotať, pošťuchovať sa, robiť si z celej relaxácie srandu. Je to prirodzená reakcia na neznáme – no veď uznajte, počujete škvŕkať vo vlastnom bruchu, no čo už by ste robili iné, ako smiali sa na celé kolo?

Každá relaxačná aktivita trvá tri až sedem minút. Dieťaťu musíme poskytnúť dosť času, aby sa mohlo uvoľniť. Čím častejšie budete s deťmi relaxačné hry hrať, tým viac sa bude skracovať čas potrebný na uvoľnenie. Po niekoľkých opakovaniach sa dokážu uvoľniť za krátky čas, pretože účinky relaxácie sa postupne zakotvujú do pamäte ich tela.

Vhodné relaxačné aktivity

Inšpiráciu môžete nájsť v rôznych príručkách, napr. v knihe Relaxačné hry s deťmi (Portál).

• Zovretie – uvoľnenie: aktivita spočíva v tom, že na niekoľko sekúnd zovrieme sval alebo častejšie svalovú skupinu, a potom zovretie postupne uvoľňujeme. Maximálne zovretie nám umožní naplno precítiť následné uvoľnenie príslušnej svalovej skupiny.
• Kývanie: Technika kývania napodobňuje pohyb kyvadla alebo hojdačky. Ide o vykonávanie opakovaného pohybu dopredu - dozadu alebo vpravo - vľavo. Uvoľňovaná časť tela (napr. paža, noha, hlava, horná polovica tela musí byť uvoľnená, ochabnutá).
• Pretiahnutie - uvoľnenie: Pri tejto technike postupne preťahujeme niektorú časť tela. Snažíme sa ju pritom natiahnuť čo možno najďalej. V tejto pozícii zotrváme niekoľko sekúnd, a potom príslušnú časť tela pomaly uvoľňujeme. Je dôležité uvoľňovať sa pomaly, postupne, kĺzavým pohybom, nikdy nie naraz. Potom príslušnou časťou tela jemne pohupujeme.
• Znehybnenie: Táto technika spočíva v zaujatí polohy, v ktorej prestaneme vykonávať akékoľvek pohyby.

Iné vhodné aktivity sú napr. aj tieto:

Dážď:  Sadneme si s deťmi, zatvoríme oči a započúvame sa do ticha. Začneme vytvárať dažďovú búrku. Najskôr šúchame dlane o seba a deti sa pridajú. Potom môžeme lúskať prstami, tlieskať dlaňami, bubnovať bruškami prstov o podložku – najprv jemnučko, potom intenzívnejšie ako sa „búrka“ zosilňuje. Na záver sa skľudníme, búrka ustáva, už neprší ...

Rast: Všetci predstavujeme rastliny, ktoré rastú zo semienka, rastú, dozrievajú a vädnú. Najprv sa stočíme do semienka a potom začneme veľmi pomaly rásť. Keď rastlinky vyrastú, obrátia sa k slnku, vyťahujú sa a košatejú, dosahujú plnú zrelosť a pomaličky začínajú vädnúť. Znova sa nakláňajú k zemi. My dospelí môžeme túto aktivitu komentovať tichým jemným hlasom.

Balón: Každý predstiera, že je to bublina, ktorá sa pomaly nafúkne. S každým nádychom vstáva pomaly z drepu, stále sa zväčšuje a zväčšuje. Pomaly rozpaží ruky a nohy od trupu, až s veľkým treskom balón praskne – spadne na zem a leží tam.

Aké to bolo?

Túto otázku je dôležité na záver položiť deťom. Aké to pre nich bolo? Ako sa cítili? Čo im bolo príjemné, čo naopak nepríjemné. Čo sa im najviac páčilo? Čo ich rušilo? Čo im pomáhalo nadobudnúť pokoj a uvoľnenie?

A samozrejme dobre nastavte ucho, aby ste počuli čo vám deti hovoria a čo vy môžete nabudúce využiť.