Prečo niektoré deti skáču rodičom po hlave?

Ak by sme boli k sebe ako rodičia úprimní, určite by sme si priznali, že sú dni, kedy nám to s výchovou detí moc nejde. Ľahšie by pre nás bolo krotenie divej zveri.

Hranice, to čarovné slovíčko, ktorým sa šermuje všade naokolo, je nám dobre známe. Vieme, že deti potrebujú hranice, pravidlá, aj že sa im všemožne bránia, skúšajú nás, nakoľko to s nimi myslíme vážne, testujú, či sme naozaj dôslední, či naše slovo platí.

Je ťažké naučiť deti pravidlám – ťažké je byť trpezlivý a vydržať celý ten proces. Je to však našou rodičovskou povinnosťou, ktorá je potom odmenená ovocím: nemáme pocit, že nám deti až tak skáču po hlave.

Musia deti robiť zle?

Deti robia zle preto, lebo niečo potrebujú. Lenže nie je ľahké, ani jednoduché prísť na to, čo je to „niečo,“ čo potrebuje konkrétne naše dieťa. Rozhodne nás však nepotrebuje dostať na psychiatriu.

Napriek tomu, že nám to tak vôbec nepripadá, deti nerobia zle preto, aby nám ubližovali a trápili nás. Nerobia nám to naschvál. Kiež by sme si to nebrali osobne a boli viac sebavedomí rodičia!

Sebavedomý rodič je taký, ktorý je ochotný zmeniť niečo aj na svojom správaní, aby zmenil správanie svojho dieťaťa. Neznamená to, že bude dieťaťu ustupovať alebo robiť kompromisy, ale že sa zamyslí nad tým, ako dieťaťu prejavuje lásku, ako ho prijíma, oceňuje, ako s ním komunikuje, ako rieši problémy.

Jedným z prejavom lásky je aj to, že dieťaťu dávam pravidlá a som dôsledný.

Pri pravidlách začína rodič od seba

Psychológ a psychoterapeut Petr Štípek, autor knihy s príznačným názvom „Dieťa na zabitie,“ odporúča rodičom, aby si napísali na jednu stranu papiera zoznam všetkého, čím ich dieťa vytáča a čo by chceli, aby bolo inak.

Zároveň však nemôžu myslieť len na jednu stranu mince a zabúdať na jeho svetlé stránky, takže na druhú stranu toho istého papiera by si mali rodičia napísať aj to, v čom je ich dieťa dobré a čo dúfajú, že sa na ňom nikdy nezmení.

Je ideálne, keď má takýto zoznam rovnaký počet položiek na obidvoch stranách.

Aby pravidlá fungovali

Zamysleli ste sa nad tým, čo vo vašej rodine funguje? Ktoré pravidlá dieťa dodržuje a prečo? A či by bolo možné rovnaký princíp použiť aj na to, aby to fungovalo aj inde?

Štípek hovorí, že ak chceme, aby dieťa dodržovalo akékoľvek naše pravidlo, musíme ho dieťa najprv naučiť. Často však od dieťaťa vyžadujeme, aby vedelo rovno „integrály,“ bez toho, aby sme mu najprv vysvetlili sčítanie a odčítanie, malú násobilku… a až keď bude dieťa pripravené, doviedli ho k zložitým operáciám.

„Nezadrhnite sa“ na vlastnej frustrácii, ktorá vám hovorí, že už by to malo dieťa dávno vedieť, tisíckrát ste mu to ukazovali, vy v jeho veku čo ste už robili, jeho rovesníci to už dávno robia automaticky, aj psa by ste to naučili skôr…

„Berte dieťa, ako by nič z toho predtým nepočulo a nevidelo, ako by bolo z inej planéty a našou úlohou je naučiť ho pravidlám tej našej planéty,“ radí Štípek.

Namiesto rýchlych supernávodov musia rodičia počítať s tým, že to bude nejakú dobu trvať, že to bude ako na vlnách, raz lepšie, raz horšie, raz rýchlejšie, raz pomalšie a že či chceme, alebo nie, môže sa objaviť aj regres a znova príde obdobie, keď sa dieťa bude správať „po starom.“

Čo je vlastne ten problém?

Niekedy je toho tak veľa, že ani nevieme poriadne definovať, čo konkrétne nás trápi, ako vyzerá náš problém. Budeme si ho však musieť pomenovať a položiť si otázku, čo by malo byť inak. Napríklad dieťa má neporiadok v izbe – nechceme sa stále hádať. Alebo dieťa sa vôbec neučí, ani keď má mať písomku – nechceme doma dusno, vieme, že krik nepomáha.

Ako také správanie zmeniť a viesť dieťa k tomu, čo od neho očakávame (zodpovedný prístup k veciam, zodpovednú prípravu do školy…)?

Najväčším odborníkom na svoje dieťa je jeho rodič, hovorí Štípek, pretože ho dokonale pozná a vie, čo na neho platí a čo potrebuje. Neváhajte zapojiť do premýšľania o pravidlách aj dieťa, prípadne celú rodinu.

Formulujte pravidlá jasne, aby bolo zrejmé, čo od dieťaťa požadujete, konkrétne („buď dobrý“ nie je toho príkladom), pozitívne a vnímajte požiadavky dieťaťa, radí Štípek.

Čo bude nasledovať, keď dieťa nedodrží pravidlo

Nedávajme si márne nádeje, že dieťa bude pravidlá dodržovať len preto, že sa v ňom ozve duch zodpovednosti. Rovnako s pravidlami je treba vymyslieť aj následky, ktoré budú nasledovať, keď dieťa niektoré z nich nedodrží.

Ak neviete vymyslieť „prirodzené“ následky, ktoré vyplývajú z nedodržania pravidiel, Štípek radí, aby sme si napísali dva zoznamy – na jednom budú obľúbené činnosti dieťaťa a na druhom také, ktoré dieťa nemá rado a využívať ich ako odmeny alebo sankcie. Môžete nechať na dieťa, aby si vybralo, čo z tohto zoznamu bude nasledovať, no aplikujte „následky“ pokiaľ možno hneď po tom, čo dieťa nedodrží pravidlo.

A ak máte radi tabuľky, môžete si takouto formou spísať pravidlá a hodnotiť, ako sa dieťaťu s nimi darí každý deň, napríklad usmiatymi alebo zamračenými smajlíkmi, srdiečkami, lebkami… čokoľvek, čo príde vám a vášmu dieťaťu za vhodné – hlavné však je, aby takáto tabuľka nezostala v počítači rodiča, ale na viditeľnom mieste ako spoločný projekt, ktorého súčasťou je celá rodina. Iba tak bude pre dieťa motiváciou.

Nie vždy bude dieťa túto tabuľku milovať – cieľom je však naučiť dieťa neprekračovať hranice, prijímať a uniesť zodpovednosť za vlastné správanie.