Pomalé rodičovstvo ako odpoveď na rýchly život

Meškáte do práce a dieťa sa cestou do škôlky pristaví pri mravcoch v tráve. Na výlete chcete obdivovať krásy krajiny, no ono radšej dvadsať minút hádže kamienky do potoka. Ponáhľate sa, ale malý výskumník chce zbierať kvety či hrabať sa konárikom v zemi.

Odpoveďou nie je popohnať dieťa do cieľa, ale spomaliť a nechať ho vychutnávať si detstvo, ktoré sa odohráva priamo pred vašimi očami.

Stop helikoptérovým rodičom

Pomalé rodičovstvo alebo slow parenthing nie je ďalšia výchovná metóda. Ide predovšetkým o reakciu na rýchlu dobu, ktorá si žiada veľa podnetov, rozhodnutí a zmien. A ktorá do veľkej miery zasahuje aj našich najmenších.

Na spoločenské zmeny pred desaťročím zareagovali aj rodičia, aby pomohli deťom udomácniť sa v novom, rýchlejšom svete. Začali im vytvárať detstvo plné krúžkov, kontroly, neustálej rodičovskej prítomnosti a ochrany pred všetkým nevhodným.

Pomaly ale iste však dorastá generácia detí, ktoré si napriek intenzívnej rodičovskej starostlivosti nevie nájsť miesto vo svete. Dospievajúci sa cítia byť pod neustálym tlakom okolia. Chýba im sebadôvera, spokojnosť a emocionálna stabilita.

Ako odpoveď na ich problémy sa formuje myšlienka rodičovstvo spomaliť a uvoľniť – rozviazať ruky a fantáziu deťom a dať rodičov viac priestoru na to, aby boli len prítomní a pozorovali dieťa. No predovšetkým – dať rodine čas.

Doba ide dopredu, no dieťa musí začínať od začiatku

Čo v rodičovstve znamená spomaliť? Predovšetkým uvoľniť sa a dovoliť dieťaťu, aby sa rozvíjalo a spoznávalo svet vlastným tempom.

Zástancovia pomalého rodičovstva nedajú dopustiť na rodičovský minimalizmus – menej hračiek, menej podnetov, menej krúžkov, menej termínov. Kým v niektorých rodinách je zvykom, aby na krúžky chodili už trojročné deti, pomalé rodičovstvo sa s angličtinou ani baletom nikam neponáhľa.

Rodičia, ktorí túto metódu doma aplikujú, dávajú deťom čo možno najdlhšie priestor, aby sa len hrali, trávili čas v prírode a namiesto komerčných hračiek objavovali svet okolo seba.

Na dieťa nie sú nároční a pokiaľ sa napriek predškolskému veku nevie podpísať či počítať, netrápi ich to.

Nemajú obavy, že ich potomkovia čokoľvek zmeškajú, pretože veria, že ich charakter, schopnosti a vnútornú vyrovnanosť vyformujú práve prvé roky detstva, ktoré strávia tou najprirodzenejšou činnosťou – hraním bez zásahov dospelých, podľa vlastných pravidiel a potrieb.

Zásady pomalého rodičovstva

Mamička Ema, ktorá vychováva dvoch synov, má s pomalým rodičovstvom bohaté skúsenosti. Medzi najdôležitejšie zásady patrí podľa nej nechať deťom dostatok priestoru a času na spontánne nápady a pohyb.

„Definícií pomalého rodičovstva nájdete viac. Ja mám najradšej motto: Nechaj deti, nech sú sami sebou.

Svojich synov nechávam hrať sa prevažne doma na čerstvom vzduchu. Celé hodiny, dni, víkendy, bez obmedzenia.

Prečítajte si aj: Ako dostať deti od telky?

Nekupujeme nové hračky, namiesto toho si zostrojujú rybárske prúty, stavajú bunkre, lozia po stromoch. Ja len sedím na dvore a nechám ich pobehovať dookola.

Jednou zo zásad pomalého rodičovstva je, že som poblízku, ale nevstupujem do hry, pokiaľ ma o to deti priamo nepožiadajú. U nás je to čoraz menej, ako chlapci rastú, sú samostatnejší.

Pomalé rodičovstvo si vyžaduje veľa, naozaj veľa pohybu, lebo deti nebudú šťastné a vyrovnané, ak im bude chýbať behanie a skákanie. Známi sa ma pýtajú, kde na to beriem čas?

Nuž, nesedíme za telefónom, nemáme televíziu, playstation. Chlapcom nechýba, lebo takto žijeme od začiatku. Na dovolenky chodíme pod stan, takže detské centrá, kútiky a podobné zabijaky čas nepoznajú.“

Dá sa to inak

Mamička Ema vysvetľuje, že spomaliť vo výchove treba napriek rýchlemu tempu doby. Úplne podľa nej stačí, ak sa rodičia nebudú ponáhľať s krúžkami, ani nebudú spoločný čas nahrádzať hračkami, televíziou a mobilom.

Deťom treba nechať priestor, aby robili, čo ich baví. Najmä obyčajné veci.

„Nech presýpajú piesok, do omrzenia nosia vodu vo vedierku. Nech zbierajú trávu pre susedovie sliepky, hľadajú na prechádzke lístie a trhajú kvety. A nech sa takto hrajú pokiaľ možno celé dni.

V ranom veku sú tieto obyčajné veci dôležitejšie ako spievajúce knižky a najnovšie lego. Ak dáte stopku množstvu programu a množstvu vecí – naozaj spomalí celá rodina.

Jednak vy, lebo nebudete musieť neustále pracovať, aby ste toto všetko zafinancovali. A jednak deti, lebo tieto obyčajné veci robiť chcú a potrebujú.“

Pomalé rodičovstvo má plusy aj mínusy

Rodičovstvo bez baby angličtiny a špeciálnych hračiek má svojich obdivovateľov aj kritikov. Tí mu vyčítajú nedostatok podnetov, ktoré ostatné deti zvýhodňuje a pomáha im lepšie sa pripraviť na život.

Prečítajte si aj: Nepíšte, nevolajte. Máme deň zatvorených dverí

Cudzí jazyk od detstva, hračky na rozvíjanie a pestrý program podľa mnohých rodičov zaručí dieťaťu väčšie šance na lepší život, kvalitnejšie vzdelanie a v budúcnosti aj vysnívanú profesiu.

Zástancovia pomalého rodičovstva to takto nevidia. Podľa mamičky Emy ide u mnohých rodičov predovšetkých o nepochopenie dôležitých hodnôt v živote.

„Naozaj veríme tomu, že keď deťom vezmeme lopatku a vedierko a strčíme im do rúk celé hračkárstvo, alebo ich ešte v plienkach hodíme na krúžok, tak budú mať lepší život?

Všetko v prírode potrebuje čas. Rastliny, zvieratá, no aj deti. Ten čas, keď pochopia, čo ich robí šťastnými a kým sú, ten majú teraz, keď sú deti.

Prečítajte si aj: Učíte sa s deťmi cez prázdniny?

Ak ich budeme uháňať a vezmeme im ho, celý život budú hľadať, kým sú a kam idú. Nie nadarmo sa dnes toľko poukazuje na detstvo.

Nepotrebujem, aby z chlapcov raz boli úspešní ľudia v oblekoch. Ani aby sa fotili na sociálne siete zo super dovolenkovej destinácie. To je „šťastie“ podľa hodnotového rebríčka, ktorý nám do hlavy vtĺka spoločnosť.

Deti nemusia byť stále zabavené a usmiate. Niekedy si rozbijú koleno, inokedy sa nudia, alebo sa pobijú. To je na detstve krásne, keď je skutočné. Som rada, že moji synovia majú priestor sa to naučiť a pochopiť.“