Od hudby k samým jednotkám?

Na základnej škole sme sa so spolužiačkou prihlásili na klavír. Obe sme vedeli vybrnkať skladbu Pre Elišku a obstojne zaspievať pár pesničiek. Na skúškach, ktoré boli povinnou súčasťou ZUŠ-ky, sa však ukázalo, že narozdiel od spolužiačky nemám sluch ani zmysel pre rytmus.

Rodičia ma teda šupli na angličtinu, nech rozvíjam, čo viem. Dodnes si myslím, že by ma bola hudba naučila oveľa viac.

Čo dokáže sluch?

Až 80% informácií, ktoré náš mozog musí spracovať, tvoria vizuálne vnemy. Hlava pri učení teda mozog pracuje s overenými vzorcami. Predstavte si však, že by ste zavreli oči a museli si zapamätať, čo počujete.

Ak by sa zapojilo len sluchové vnímanie, mozog aj celý nervový systém by zrazu musel fungovať inak. Potrebovali by sme sa oveľa viac sústrediť na počuté informácie.

Nemohli by sme si dovoliť, aby sme odrazu počúvali rádio, človeka oproti nám aj televízne noviny. Nedokázali by sme zachytiť a roztriediť informácie. Presne to, čo naopak často robíme, keď používame dominantne zrak.

Prečítajte si aj: Malým deťom treba spievať

Pri zapojení sluchu do učenia teda musíme byť oveľa sústredenejší a zapájame pamäť novým spôsobom. Čím viac pri učení používame sluch, tým tvorivejšie musí mozog pracovať, a tým viac sa rozvíja.

Hudba – spojenie učenia a emócií

Malé deti sa so spevom stretávajú od malička. Najprv je to vo forme uspávaniek, no postupne sa s rozvojom pohybu učia reagovať na zvuky okolo seba. Napríklad sa pri pesničke hýbu do rytmu, tlieskajú alebo sa pokúšajú napodobniť rytmus.

Spojením sluchu a pohybu tak pracuje svalová pamäť, ktorá spôsobuje, že sa nám texty detských pesničiek či obľúbeným skladieb vryje do pamäti na celý život.

Okrem zapájania viacerých zmyslov však pracuje hudba aj s emóciami.

V roku 2013 prebehol na Oxforde výskum, ktorý sa zaoberal vzťahom medzi hudbou a pocitmi. Z praxe všetci vieme, že dobrá pesnička dokáže zlepšiť zlú náladu, upokojuje a pomáha vyjadrovať emócie.

Autori výskumu sa v malej skupinke študentov zamerali na to, ako účastníci emocionálne zareagujú na vybrané skladby. Prečo niekto hudbu prežíva veľmi, a niekto vôbec?

V tej polovici skupinky, ktorá označila vybrané skladby za silný zážitok, sa naozaj podarilo namerať vyššiu aktivitu činnosti mozgu. Keď autori výskumu zisťovali, prečo na niekoho pôsobili viac, a na niekoho menej, ukázalo sa, že je za tým predovšetkým aktívny kontakt s hudbou.

Študenti, ktorí mali z hudby väčší zážitok, sami spievali alebo hrali na hudobný nástroj. Výskum poukázal na dôležitú vec. Ľudia, ktorí mali z hudby väčší zážitok, z nej mali aj viac úžitku.

Ich mozog bol aktívnejší nielen pri počúvaní, ale aj pri učení, zapamätávaní, mali bohatšiu slovnú zásobu a lepšie sa koncentrovali.

Vďaka hudbe lepšie známky?

Počúvanie hudby je zdá sa, obľúbenou témou školských výskumov. Jeden z nich bol aj projekt Harmony, ktorý prebehol v roku 2008.

Prečítajte si aj: Je kreatita vrodená?

Tento výskum sa zameral na skupinu detí na škole a sledoval, ako ich hudobné vzdelanie ovplyvnilo prístup ku škole. Podmienkou bolo, aby sa deti hudbe venovali aktívne, napríklad hre v školskom orchestri, najmenej dva roky.

Výsledky projektu ukázali, že deti, ktoré sa venujú hudbe majú nielen lepšie známky, ale vďaka zvyku cvičiť sú aj húževnatejšie. Takmer všetky šli neskôr na univerzitu, kým na okolitých školách bolo budúcich vysokoškolákov o polovicu menej. 

Mozartov efekt alebo práca rodičov?

Možno ste už aj vy počuli, že ak budete deťom odmalička púšťať Mozartove skladby, bude mať dieťa vyššie IQ. Niektorí vedci tvrdia, že práve Mozartova hudba dokáže v mozgu vyvolať rekcie, ktoré stimulujú činnosť mozgu a podporujú tvorivé myslenie či emocionálnu inteligenciu.

Iní vedci s touto teóriou nesúhlasia, pretože aj keď sú Mozartove skladby krásne, ide podľa nich skôr o komerčný efekt.

Aj keby však počúvanie klasickej hudby alebo obľúbených piesní dieťaťa nemalo vplyv na jeho rozvoj, príjemná melódia dokáže po celom dni upokojiť, zbaviť stresu alebo zlepšiť náladu.

Veľa rodičov chce deťom pomôcť rozvíjať sa hudobne, ale chýbajú im hudobné základy a nemajú doma nástroj. Aby nás hudba ovplyvňovala, nepotrebujeme hneď hrať na husliach.

Kým sú deti malé, nemusíme sa zameriavať na ozajstné učenie. Stačí, ak hudbu necháme tým, čím je, príjemným doplnením každého dňa. Hudobné základy doma deťom najlepšie dáme pri obyčajných činnostiach – tancovaní na detskú pesničku, vytlieskavaní rytmu, spievaní si spolu s rádiom.

Prv, ako deťom zaplatíme hodiny klavíra, nechajme ich hrať sa doma s triangelom či drevenými paličkami, aby skúšali zopakovať rytmus. Ak ich bude v budúcnosti gitara ani klavír lákať nebudú, netrápte sa.

Výskumy hovoria, že hudba pozitívne ovplyvňuje náladu aj myslenie v každom veku. Namiesto nich môžete teda na hodiny prihlásiť seba.

Použité zdroje: time.com, cbi.com