Dostaneš!

Mária Kohutiarová 1

Túto vetu sme mnohí v detstve počuli x-krát a hoci nie všetci, podstatná časť z nás ju zažila aj v realite. Fyzické tresty boli tolerovanou a neoddeliteľnou súčasťou výchovy tak doma, ako aj v škole, takže nebolo nič neobvyklé schytať najprv poctivým veľkým pravítkom v škole a potom poctivým socialistickým remeňom doma. Lenže: časy sa menia.

Pomôže či…?

To, že „amerikánsky“ spôsob výchovy je striktne proti fyzickým trestom, a že sa to tam nielen mierne vymyká rodičom z rúk, je zjavné. O trápnych situáciách, ktoré občas vyjdú mediálne najavo, keď rodičia sa usilujú zasiahnuť a sú za to trestaní súdom či odvedením políciou, ani nehovoriac. Pravdou je aj to, že nič sa nedá tak zneužiť na dieťati, ako fyzický trest v zlosti či nezrelosti rodiča. Otázka teda znie, či má fyzický trest ten efekt, aký od neho rodičia očakávajú.

Čítať kdekoľvek diskusie na túto tému je zaujímavé: čím starší sú za fyzický trest ako nevyhnutnosť a to aj v prípade cudzieho dieťaťa. Druhým protipólom je vliezť do diskusie, kde sa bavia cca desaťročné deti… o trestoch, o bití rodičmi či kýmkoľvek dospelým. Ťažké čítanie.

Nech sme boli vychovávaní akokoľvek „rukolapne“, pobyt na niektorej stránke s detskými otázkami tohto typu by mal byť pre súdneho a inteligentného rodiča dostatočnou terapiou a výstrahou, z ktorej jednoznačne vyplynie, že fyzické tresty v štýle opakovaného, častého, ťažkého bitia akokoľvek, kedykoľvek, čímkoľvek a kdekoľvek dieťa nevychovávajú, ale ho minimálne desia, oslabujú, zraňujú a robia ho úplne iným, ako si to trestajúci predstavoval.

Pojmy a dojmy

Striktné delenie táborov na tie, čo by bili a tie, čo sa dieťaťa ani nedotknú, by zjavne mierne znepokojilo presné definovanie telesných či fyzických trestov. Stačí si jednoducho otvoriť Wikipédiu a je to: Telesný trest je trest, ktorého zmyslom je spôsobiť trestanému fyzickú bolesť a to sa deje najčastejšie opakovanými údermi.

Pre tých,  ktorí to potrebujú mať po slovensky, je tu Zákon o rodine 36/2005, paragraf 30:  Rodičia majú právo použiť pri výchove dieťaťa primerané výchovné prostriedky tak, aby nebolo ohrozené zdravie, dôstojnosť, duševný, telesný a citový vývoj dieťaťa.

Preložené do obyčajnej praxe – vychovávať tak, aby ste nikdy nedali dieťaťu dôvod pochybovať o vašej láske a čo mu neublíži ani na tele ani na duši, a to aj v prípade, že urobí niečo, čo nie je správne.

Takže poďme sa na fyzický trest pozrieť znovu: čo teda ním je a čo nie? Som si istá, že mnohým rodičom sa riadne uľaví a nebudú sa cítiť ako asociáli, ktorých treba čím najskôr nahlásiť sociálke a polícii.

Áno, ale takto

Na rovinu povedané, nespoliehajte sa veľmi na stanovisko odborníkov: vášnivé debaty psychológov všetkých jazykov, kmeňov a národov na túto nesmrteľnú tému vnesú do vašej výchovy jedine tak zmätok.

Ak je vám jasné, že sú situácie, kedy je potrebné voči dieťaťu fyzický zasiahnuť, tak potrebujete vedieť mantinely. Podľa psychologičky Šárky Slabej  sú fyzické tresty riešením predovšetkým u detí vo veku 1-3 roky, kedy sa vysvetľovať veľmi nedá a dieťa opakovane robí to, čo vie, že nesmie. Aj v tomto prípade by však mal byť takýto  fyzický trest skôr symbolický – teda nemá naplniť oné opakované údery za účelom bolesti z Wikipédie. Trestať fyzicky sa nemajú deti mladšie ako 12, resp. 18 mesiacov a tiež deti, ktoré už sú schopné rozumieť a prijať vysvetlenie či dohodu s rodičom. Teda čím staršie dieťa, tým viac sa autoritatívna výchova má meniť na demokratickú, v ktorej má hlavné slovo dialóg. V praxi: ak sa dá dieťa odstrániť od predmetu či činnosti, ktorá nie je vhodná a o ktorej vie, že ju nemá robiť, prezieravý rodič to urobí napriek protestom dieťaťa po niekoľkých upozorneniach. Ak zlyhá aj tento pragmatický postup a nezaberie ani upriamenie pozornosti na niečo iné, je možnosť tú symboliku trestu naplniť.

V každom prípade musí dieťa vedieť, odkiaľ pokiaľ, čo smie, čo nie, musí byť opakovane upozornené, že to nemá robiť (napriek tomu vedomiu, že robí zle) a musí byť upozornené, aký dôsledok môže mať pokračovanie v tom, čo nemá robiť. Trest má prísť hneď, bez amoku, s opätovným pripomenutím – v pokoji – prečo k tomu došlo. Teda: fyzickým trestom v zmysle porušenia zákona ani pre výčitky svedomia či odsudzovanie inými nie je jedno capnutie po zadku či po ruke – ak by to tak bolo, tak už máme preplnené väznice a nestačila by ani každoročná novoročná amnestia, priateľstvá medzi matkami by boli pasé a rodiny by sa nestretávali. 

Ak stále váhate, či uplatniť práve to placnutie, môžete fyzicky zasiahnuť a dať najavo prevahu nad dieťaťom inak. Jednou z možností je terapia pevným objatím Jiřiny Prekopovej, ktorá na jednej strane pomôže zlikvidovať činnosť, pre ktorú nastal problém s dieťaťom, na druhej strane v pevnom objatí rodiča a následnom pokojnom dialógu si dieťa uvedomuje hranice, za ktoré zašlo svojím konaním a zároveň lásku, s ktorou rodič situáciu rieši.

Pri väčších deťoch – ak je to potrebné – sa dá použiť v kritických momentoch pevné zovretie rukami (do náručia či do objatia by sa už mnohé nezmestili) a pokojne vysvetliť s pevným pohľadom do očí, čo si neželáte práve preto, že ho máte radi – kým sa dieťa neupokojí.

Rozhodne nie je riešením vrešťanie na dieťa vo forte za cenu, že sa ho ani nedotkneme… ani vydieranie či vyhrážky – tým autoritu ako rodičia len a len strácame.

Pre dieťa akéhokoľvek veku je nutné v niektorých okamihoch vedieť, cítiť a zažiť, že existuje prevaha zrelej osobnosti rodiča, ktorá ho zastaví – ale v láske, pokoji, rešpektovaní ako osoby, bez ubližovania slovom alebo úderom.

Ide presne o to, čo dosiahli kedysi tie výchovné facky či výprasky: aby dieťa pocítilo, že existujú hranice, že rodič ich myslí vážne a že to robí z lásky a s láskou pre to, aby dieťa nasmeroval správnym smerom k dobru. Príde čas, kedy to pochopí a bude za naše pevné postoje vďačné – aj bez jednej výchovnej.

P.S.: Ale samozrejme, koľko ľudí, toľko chutí. Každá z nás je iná, a ani deti nie sú podľa jedinej šablóny. Aj u nás na fóre – kuknite k trestom a skúste si predstaviť, čo by ste urobili vy.

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (11 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)
Loading...
Author image

Mária Kohutiarová

články autora...

Komentáre k článku

  1. perfenktý článok, úplne súhlasím so všetkým, čo sa v ňom píše… už len mať dosť síl aby sme sa vedeli ovládnuť v situáciách, keď deti skúšajú hranice Confused

Pridaj komentár