Cúvne, keď ho chcete objať

Dieťa chodí v čistom oblečení, vždy má úhľadne zabalenú desiatu, rodičia mu kontrolujú úlohy.

Áno, rodič napĺňa všetky materiálne potreby svojho dieťaťa, ale inak s ním nemá vzťah na emocionálnej úrovni. Neprejavuje mu pozornosť, lásku. Je chladný, citovo nedostupný.

Emocionálnu traumu si nosí aj dieťa, ktorému rodič nepreukazuje toľko náklonnosti ako súrodencovi alebo dieťa, ktoré nepozná záujem rodiča – nikdy sa nezúčastňuje na jeho voľnočasových aktivitách, nechodí na jeho vystúpenia, zápasy, lebo o nich nevie, nechce vedieť, nestíha…

Emocionálne zanedbávanie sa často deje aj v rodinách, kde rodič zápasí s démonmi závislosti, pre ktoré nedokáže byť naozaj prítomný v živote dieťaťa.

Emocionálne zanedbávanie dokáže napáchať škody

Dieťa, ktoré býva ignorované, dieťa, ktorému neprejavujú lásku, trpí.

Emocionálne zanedbávanie má totiž veľký vplyv na psychické a fyzické zdravie dieťaťa. Zvyšuje reaktívnosť mozgovej amigdaly, ktorá kontroluje, ako zvládame a reagujeme na stresové situácie.

Následky sa môžu prejaviť aj neskôr, od prepadnutia rôznym závislostiam až po úzkosti, depresie, psychické poruchy, ale aj telesné diagnózy, ako rakovina, či srdcové choroby.

Rodičovstvo a návrat do vlastného detstva

U niektorých ľudí vyjdú rany z detstva na povrch, keď sa stanú rodičmi. Tie, ktoré mali niekde uložené, ale zároveň vytesnené a zabudnuté – nedochádzalo k situáciám, ktoré by ich nútene oživovali. 

Spúšťačom sa ukázalo narodenie potomka. Napríklad zrazu zistia, že prehnane citlivo reagujú na plač dieťatka alebo sa im nedarí byť rodičmi, akými by chceli byť – tam niekde sa začínajú vybavovať nespracované veci z minulosti.

Ľudia, ktorí boli v detstve emocionálne zanedbávaní, reagujú typicky napríklad pri komplimentoch, objatiach. Majú problém zblížiť sa s druhými. Urobia krok vzad, keď ich chce niekto objať, sú podozrievaví, keď im niekto skladá poklony, myslia si, že klame.

Každý, kto bol v detstve emocionálne ignorovaný, sa totiž cíti nepríjemne, keď je niekto iný voči nemu láskavý.

Ďalším „symptómom“ emocionálneho zanedbávania je prehnaná samostatnosť – takýto človek je naučený, že sa nemôže spoliehať na nikoho, iba na seba. K druhým sa však často správa prehnane starostlivo, čím si kompenzuje nedostatok záujmu, ktorý mu nebol dopriaty.

Rozhovor s psychológom, či psychiatrom môže byť v prípade emocionálneho zanedbávania veľmi prínosný. Ak chceme mať psychicky zdravé deti, musíme byť psychicky zdraví najprv my, rodičia. Inak to nebude sedieť do rovnice.

(8 hlasov, priemerne: 4,50 z 5)

Loading...