Čoho sa vzdávame, keď máme deti? A stojí rodičovstvo za to?

Rodičovstvo sa volá aj obeta srdca

Ani tehotenstvo nie je pre egoistické osoby: vyžaduje zniesť všetky neduhy, ktoré obvykle so sebou prináša, pričom každej ženy ich nadelí rôzneho charakteru, v rôznej intenzite, či už sú to nevoľnosti, únava, problémy so spánkom, opuchy, zlé trávenie, reflux, hemoroidy, nafukovanie, hormonálna rozladenosť, úzkosť, depresia...

A áno, potom pôrod. Pre každú z nás jedinečný, inak náročný, inak bolestivý, inak komplikovaný, keď je najväčšou výzvou myslieť na to, že bolesť vystrieda radosť.

To všetko je však ešte len začiatok testovacích dní, nakoľko sa nám tú radosť podarí uchovať, keď príde realita s deficitom spánku, energie a chabých spomienok na to, ako bolo všetko pred tým – pred deťmi – oveľa, oveľa jednoduchšie.

Už nie som „ja,“ sme „my“

Deti radikálne zmenia rodičom rozvrh. Vyžadujú si náš čas, veľa času. Gary Chapman, autor knihy Päť jazykov lásky, hovorí, že nikdy nebudete potrebovať manželskú lásku viac zúfalo ako pri výchove dieťaťa.

Obaja partneri musia byť pripravení prispôsobiť svoje rozvrhy potrebám partnera a potrebám detí. A to vyžaduje veľa ochoty (alebo odvahy) poprieť sám seba – vzdať sa egoizmu.

„Otec nemôže každý deň tráviť dve hodiny v posilňovni, udržiavať si prácu na plný úväzok, chodiť na športové zápasy či ísť si každú sobotu zahrať golf a popritom byť aj milujúcim manželom a otcom,“ tvrdí Chapman, podľa ktorého máme všetci svoje limity a svoj čas musíme prispôsobiť tomu, čo je nám najdrahšie. Znamená to nerozmýšľať v rovine „čo budem robiť,“ ale pýtať sa „čo budeme robiť.“

Už nie som priorita

Rodičovstvo neraz znamená pýtať sa, čo je pre mňa dôležitejšie. Či sme napríklad ochotní spomaliť svoju kariéru, profesijný rast, len aby sme s deťmi mohli stráviť čo najviac času.

Rozhodnúť sa pre dieťa môže znamenať to, že sa dlho nevrátime do práce. Znamená to neraz ísť do rizika, že sa nebudeme mať kde vrátiť, možno nebude existovať firma, v ktorej sme pracovali pred materskou, možno s nami jednoducho nebudú počítať.

Za čas strávený na materskej sa neraz platí aj tým, že nám stagnuje mzda. Že sa nám vzďaľuje aj možnosť vyššieho dôchodku. Že musíme znášať nevôľu, keď nie sme „dosť dobré“ len preto, že namiesto v práci doma utierame chorým deťom sople.  

Už nemíňam len na svoje pôžitky

Život s deťmi je rozhodne hektický a vekom sa to nezlepšuje, skôr naopak. Ešte len zistíme, ako veľmi sa dá žiť s vyplazeným jazykom, keď príde obdobie taxikárčenia, krúžkov, domácich úloh, keď budeme mať jednostaj pocit, že žijeme v neustálom pokluse, ako by sme behali maratón.

Deti nás stoja ohromne veľa času, energie a ... peňazí. Peňazí, ktoré by sme mohli minúť len tak pre seba, na pekný a bohatý život plný zážitkov. Objavovať nové krajiny, ochutnávať nové jedlá, cestovať za hranice všedných dní.

Rodičia, naproti tomu, cestujú krížom krážom – keď rozvážajú deti z jedného miesta na druhé. Zo školy, na krúžky, na nákupy. Namiesto nevšedností je tu rutina každodenne opakovaných činností, ktoré sa začínajú skorým zvonením budíčka až po zhasnutie svetla v izbe, keď príde (konečne) čas ísť do postele.

Napriek tomu, málokedy počuť nejakého rodiča povedať, že by chcel tráviť menej času so svojim dieťaťom. Lebo si uvedomujeme, od momentu, keď sme odhodili sebectvo, že je to veľmi vzácny čas, ktorý veľmi rýchlo utečie a už sa nikdy, nikdy nebude opakovať.