Deti sa učia jazyk celú základnú školu, tak prečo nevedia hovoriť?

Kamarátka sa mi nedávno zverila s takouto skúsenosťou. Cestou na výlet ju s dcérami nesmelo oslovil muž s ruksakom.

Vysypal zopár viet po anglicky a tváril sa zmätene. Dcéry pokrútili hlavou a zašepkali mame, že mu nerozumejú.

Kamarátka nevie po anglicky okrem “love“ a “money“ ani ceknúť. Akosi však pochopila, že chlapec sa potrebuje dostať do centra, tak s ním zašla pred čakáreň a spoločnými silami zohnali taxík.

Trochu prekvapene zistila, že dievčatá sa napriek jednotkám z angličtiny nedorozumejú.

Decká nerozprávajú, lebo nemusia

Kde sa deje chyba, že sa deti ani po rokoch nenaučia cudzí jazyk? Učiteľka francúzskeho jazyka Mária vidí problém v dvoch veciach.

„Cudzí jazyk sa učí neprirodzene. Keď máte v triede 15 detí, tak sa jednoducho nemusia snažiť, Ak sa dostanú k slovu raz či dvakrát za hodinu, je to málo.

Pokiaľ sa to, čo mi za celý rok povedia, zmesti do piatich minút, je to málo. Ideálny systém učenia je málo žiakov a hodiny plné rozprávania, zapájania a spolupráce.

Druhý problém je motivácia. Deti sa stopnú kvôli každej chybe, neustále opravujeme. Namiesto toho, aby sme ich hoci aj s chybami posmeľovali, aby sa rozhovorili a rozpísali. My deti doslova brzdíme.“

Problém vidí aj v nedostatočnej kvalifikácii učiteľov, ktorí nemajú dostatočné vzdelanie, a v nesprávnej metodike.

Ako to robia profíci

Na Slovensku sa popularizovaniu učenia cudzích jazykov venuje polyglotka Lídia Machová, ktorá ich sama ovláda osem.

„Radosť je pri učení kľúčová, ale sama o sebe nestačí,“ vysvetľuje základný princíp, ako sa jej podarí každé dva roky naučiť jeden jazyk.

Prečítajte si aj: Prečo musíme deti naučiť kriticky myslieť?

Ona sama vymenila učebnice za obľúbené knihy a seriály a hodiny driny priniesli potom svoje výsledky. Ďalšími zásadami, ktoré študentom pomôžu, sú vhodné efektívne metódy a systém.

Univerzálny návod neexistuje

Školský systém u nás ponúka len jednu spoločnú metódu, do ktorej sa musia napasovať všetci žiaci. Pritom aj samotní profesionáli používajú rôznorodé metódy, ktoré im pomáhajú zvládnuť jazyk.

Niektorí sledujú zahraničné dokumenty, iní čítajú noviny alebo si nájdu obľúbený seriál. Dôležité podľa Lídie Machovej je, aby študenti prekonali nástrahy krátkodobej pamäte, a dostali slovnú zásobu do dlhodobej.

Jedným zo spôsobov je napríklad zabudnúť na tradičný systém – nabifľovanie slovíčok a písomka, po ktorej väčšina získanej slovnej zásoby opäť zmizne.

Nové slovíčka si treba opakovať viac dní po sebe, aby sa stali trvalou súčasťou slovnej zásoby.

Pravidelný systém

Otec dvoch dcér Matúš, ktorý strávil niekoľko rokov v zahraničí, sa venuje angličtine svojich dcér od útleho veku.

„Väčšina rodičov robí tú chybu, že si myslia, že deti sa jazyk naučia v škole. Predstavte si to inak. Kedy je dieťa sčítané?

Vtedy, keď má z písomky z literatúry samé jednotky a prečítalo celý šlabikár? Alebo vtedy, keď číta skutočné knihy, prežíva dej a rozumie im? Vidíte rozdiel?“

Podľa Matúša je základ naučiť deti v cudzom jazyku myslieť.

„Nie sme žiadna lingvistická domácnosť, ale chcem, aby sa deti dohovorili. Od mala počúvajú napríklad anglické riekanky, ktoré sa im dostali dokonale do uší. Po pár rokoch vidím, že v momente, keď pustím rádio, jazyk sa im nezlieva, ale majú ho „v ušiach“.

Nechávam ich pozerať animáky v angličtine, telefonujem pred nimi po anglicky. Manželka ich učí farby, zvieratá, keď idú von, hovoria si kvietky v angličtine a slovenčine.

V cudzom jazyku čítame napríklad detské knižky, prípadne im žena niečo prerozpráva. Nespoliehajte sa na hodinku štyrikrát do týždňa. Jazyk treba dávkovať denne.

Niekedy 15 minút, inokedy hodinku. Deti sa po čase naučia prirodzene prepnúť a v cudzom jazyku aj myslieť, to je základ.“

Nemám sa s kým porozprávať

Pri väčších deťoch sa často stretávame s tým, že síce ovládajú gramatické pravidlá a majú aj slovnú zásobu, ale nedokážu začať rozprávať. Ako im pomôcť v prípade, že na jazykový výlet ešte nemajú vek či našetrené vreckové?

Polyglotka Lídia Machová odporúča rozprávať od prvého dňa. A nemusíte hľadať len rodených cudzincov. Rozprávať sa môžete aj sami so sebou. Študent sa môže zavrieť každý deň na dvadsať minút do svojej izby a nahlas prerozprávať, aký mal deň v škole.

Môže opísať film, ktorý práve videl, alebo si len otvoriť fotku v mobile a nahlas zhrnúť, čo na nej vidí. Zdá sa vám to smiešne? V skutočnosti ide o overenú a obľúbenú metódu mnohých známych polyglotov.

Pomôcť môže aj jazyková škola, ale len v prípade, že tu učí odborník a deti majú priestor rozprávať a počúvať. A gramatika? Aj keď školský systém bazíruje práve na nej, na dokonalé diktáty zabudnite.

Pokiaľ doma nevychovávate prekladateľa, bude schopnosť rozprávať a pochopiť hovorené slovo a písaný text základ, od ktorého sa môže žiak odraziť.