Politika jedného dieťaťa priniesla generáciu egoistov

Známa čínska politika zameraná na reguláciu rastu obyvateľstva môže posudzovať výsledky umelých zásahov do spoločnosti. Na svete má prvú dospelú populáciu nedobrovoľných jedináčikov. Akí sú?

shutterstock

Syndróm „malých cisárov“

Nielen čínski sociológovia, ale aj odborníci z celého sveta, mohli v priamom prenose sledovať, ako dorastá prvá generácia detí, ktorej vláda vnútila spoločenský status jedného dieťaťa. Čína sa od začiatku osemdesiatych rokov aktívne podieľala na umelej regulácii veľkosti rodín.

Manželské páry v mestách mali zo zákona povolené mať maximálne jedno dieťa. Kým rodiny, ktoré zákon nedodržali, boli prísne perzekuované, jedináčikovia a ich rodičia sa od štátu dočkali výraznej podpory.

Čínske školy sú dnes na prekvapivo vysokej úrovni. Na vzdelávaní detí sa už od škôlky podieľajú nielen domáci, ale aj zahraniční pedagógovia. Žiaci sa tak majú možnosť už od útleho veku stretávať nielen s plynulou angličtinou, ale aj s cudzincami a ich kultúrou.

A odvrátená strana? Množstvo jedináčikov sa odrazilo na tvári spoločnosti. Stúpajúci individualizmus, sebectvo a presadzovanie vlastného ja má vážny dopad na súkromné aj pracovné vzťahy. V spoločnosti, kde vládne tvrdá konkurencia, sa čoraz viac mladých ocitá v depresii.

Zamestnávatelia uprednostňujú na pohovoroch uchádzačov so súrodencami. Jedináčikov pokladajú za sebeckejších, lenivších, menej empatických, prispôsobivých a opatrnejších. Sociológoavia túto generáciu označujú za „malých cisárov“, jedináčikov. Častejšie sa u nich vyskytujú neurózy, obezita a životná nespokojnosť.

Preľudnená krajina osamelých

Dnes žije v mestských častiach Číny asi 90% detí bez súrodencov, na vidieku je to viac než 60%. Napriek veľkému počtu ubyvateľov sa mladí Číňania ocitajú v nezávideniahodnej situácii. Okrem veľkého rozdielu medzi počtom mužov a žien (mužskí potomkovia boli v kultúre mnoho rokov uprednostňovaní) na nich dopadá zásadná rodinná zodpovednosť.

Na pleciach jedináčika je totiž povinnosť postarať sa nielen o starnúcich rodičov, ale neraz aj o starých rodičov. Povinnosti, ktoré si nemôžu medzi sebou rozdeliť viacerí súrodenci, vyvolávajú veľký spoločenský a ekonomický tlak na jednotlivca.

Koniec politiky jedného dieťaťa?

Od roku 1979 sa komunistická strana, ktorá ovláda čínsku politiku, usilovala ekonomickými a spoločenskými reformami znížiť nárast obyvateľstva. Zaviedla preto politiku jedného dieťaťa, ktorá sa týkala predovšetkým rodín žijúcich v meste. Vláde sa podarilo rapídne znížiť nárast obyvateľstva: kým v roku 1970 pripadalo na ženu 5,8 dieťaťa, dnes sú to 2.

Túto kontrovernú sociálnu politiku sprevádzalo porušovanie základných ľudských práv, násilné interupcie, násilie a perzekúcie rodín. Dnes je situácia iná. Od roku 2015 režim rodinnú politiku začal postupne uvoľňovať. Hlavným dôvodom je rýchlejšie starnutie čínskeho obyvateľstva a výrazná nerovnosť medzi počtom mužov a žien.