Obludný hriech rodičov: tešia sa, že ich deti sú v škôlke!

Pripomenula mi to pani učiteľka Radka v diskusii k článku s názvom Čoho sa vzdávame, keď máme deti. A stojí rodičovstvo za to?  

Radka reagovala na vetu:

„Málokedy počuť nejakého rodiča povedať, že by chcel tráviť menej času so svojim dieťaťom. Lebo si uvedomujeme, od momentu, keď sme odhodili sebectvo, že je to veľmi vzácny čas, ktorý veľmi rýchlo utečie a už sa nikdy, nikdy nebude opakovať.“

Myslí si, že to, bohužiaľ, nie je pravda.

Napísala:

„Nehovorím, že u všetkých, ale mnoho rodičov sa v nedeľu nevie dočkať, že sa detí zasa na chvíľu zbaví a pošle ich do školy. Tak isto veľa rodičov síce je s deťmi v spoločnom priestore domu/bytu, ale vyhýba sa im a radšej trávi čas na mobile alebo pri telke. Veľa rodičov tiež odloží svoje dieťa do MŠ hneď, ako je to možné a necháva ich v ŠKD až do zatváračky, aj napriek tomu, že to nevyhnutne nepotrebujú.

A vo svojom okolí pozorujem, že niektorí rodičia majú dieťa (väčšinou len jedno), pretože tak sa to má, to sa od nich očakáva a tak sa to robí. Nuž a potom trpia - na materskej aj potom, a otvorene, a niekedy aj pred dieťaťom, sa sťažujú ako im dieťa zničilo život a zobralo im mladosť. Opäť, v žiadnom prípade to neplatí u všetkých, a našťastie ani u väčšiny, ale je takých veľa. Dlhé roky pracujem ako učiteľka a vychovávateľka v rôznych zariadeniach a toto je moje pozorovanie.“

Odložiť a zbaviť sa detí

Moje dlhoročné pozorovanie zase je, že až priveľmi často sa v online debatách na stránkach pre rodičov opakujú frázy ako „zbaviť sa“ detí, „odložiť“ ich do zariadenia, aby mali rodičia pokoj (a mohli radšej doma pozerať telku a hrať sa na mobile).

A že sa s týmito slovíčkami operuje práve teraz, keď je normou byť doma s deťmi aspoň do veku 3 rokov – a v realite podľa toho, kedy sa nám podarí získať pre dieťa miesto v škôlke, kde by ho zobrali aspoň na celý deň, aby sme sa mohli vrátiť do práce.

Nie ako kedysi, keď žiadne mobily neboli, možno ani telefónne búdky, keď deti boli v jasliach od pol roka a cez prázdniny aspoň tri týždne v tábore, lebo sa musela budovať socialistická vlasť. Vtedy sa totiž v žiadnom prípade deti nikam neodkladali. Vtedy sa pekne inštitucionalizovali.

Oddelenie detí od rodičov bolo viac ako žiaduce. A začínalo sa najneskôr v pôrodnici, separáciou od matiek, uskladnením periniek na jednu kopu za sklo, kde sa dalo bábätkám zakývať, kým do nich sestrička nalievala umelé mlieko. Možno preto sa teraz ide staršia generácia doslova pogrcať pohoršením, keď si nejaká matka dovolí vytasiť prsník na verejnosti. Všetky len koja a sú na mobiloch, strašná doba!

Niekedy si predstavujem

Niekedy si predstavujem, či aj ja raz budem na dôchodku alebo len „plná životných skúseností“ vypisovať budúcim rodičom do diskusií, čo sú to za ľudia, načo mali deti, keď sa teraz o ne nedokážu postarať, ako s nimi nedokážu tráviť čas, len by sa chceli hrať na mobile, ale o deti nezakopnú, ako sa im nevenujú, len by sa ich chceli zbaviť, odložiť, aby mali pokoj.

Niekedy si predstavujem, či do tých komentárov napíšem aj presný popis všetkých spotrebičov, ktoré majú k dispozícii, na rozdiel od pol storočia dozadu, aby som zvýraznila neznesiteľnú ľahkosť bytia nevďačnej generácie, ktorá si dovoľuje žiť po mne so všetkými vymoženosťami doby, a aj tak deň čo deň na plnej čiare zlyhať.

Niekedy si predstavujem, či sú títo podpichovači zároveň tí istí, ktorí dnešným rodičom vyčítajú, že robia všetko za deti, nevedú ich k samostatnosti, predžúvajú im jedlo, vypĺňajú im od rána do včera program, lebo si pomýlili rodičovskú rolu s animátormi, ako sa nevedia potom deti zahrať, len sú znudené, otrávené, ako si nevedia nič vážiť, aké sú rozmaznané.

Alebo, či sú to dve odlišné skupiny, jedna zameraná na nedostatočné rodičovstvo a druhá na prehnané.

Niekedy...

Niekedy si predstavujem, či ešte budú existovať sociálne siete, kde by som sa ku všetkému mohla kompetentne vyjadriť, lebo môj názor je taký strašne dôležitý, že sa s ním musím podeliť, aj keď je vlastne takým chrstnutím slín do obrazovky, ktorá znesie všetko.

Niekedy si predstavujem, či aj o pár rokov bude tlak na dokonalé rodičovstvo.

Niekedy si predstavujem, či ľudia ešte budú ochotní mať deti.

Niekedy...