Čo bolo pre nás počas karantény najťažšie?

Koronavírus priniesol karanténu a tá zas veľa zmien, emócií a nečakaných situácií. Málokto by si v januári pomyslel, aký bude náš život krátko pred prázdninami odlišný.

Ako sme celú situáciu okolo karantény a vírusu zvládli? Čo bolo pre nás najťažšie a ako sa vraciame do normálu?

Čo nám prekážalo najviac?

Na Rodinke sme sa rozhodli zistiť, ako naši čitatelia prežívali dni v domácnosti, a preto sme vás požiadali o odpoveď na jednoduchú otázku. Čo bolo pre vás počas karanény najťažšie?

Do redakcie nám dorazilo takmer 650 odpovedí a vaša najčastejšia odpoveď bola – rúška. Hoci sme kvôli nim prehľadali eshopy, naučili sa šiť a niektorí dokonca rozbehli podnikanie, predsa sme si na tento kúsok ochrannej látky nezvykli.

V odpovediach ste sa zhodli, že rúška znepríjemňovali každodenné fungovanie. Ťažko sa nám dýchalo, neustále sme ho hľadali v kabelke a pohľad na zakryté tváre v nás vyvolával stiesnenosť.

Najmä tí, ktorí nemali šťastie na záhradu, sa nemali kedy nadýchať čerstvého vzduchu. Veru, rúška väčšine z nás chýbať nebudú.

Pre mnoho rodín sa stalo veľkou výzvou zladenie rodinných a pracovných povinností. Ako viacero mám napísalo, učiteľky z nás nebudú. Práca, škola, varenie a celá domácnosť boli však náročné nielen pre rodičov.

Aj niekoľko študentniek potvrdilo, že učiť sa doma bolo oveľa náročnejšie ako by čakali, a že paradoxne nezostával čas na seriály, čítanie ani koníčky.

Prečítajte si aj: Ako „korona“ a karanténa ovplyvnila životy rodín

Maminy sú zvyknúté vzdať sa svojho konfortu. Ťažko sme však znášali to, ako pandémiu prežívali deti. Mamy sa opakovane priznali, že ich veľmi trápilo, ako sa synovia pýtali na ihrisko a malé slečny do škôlky.

Deťom chýbali kamaráti, pani učiteľky a samozrejme, starí rodičia. A žiaľ, našli sa aj rodiny, kde chýbal dôležitý člen domácnosti – ocino.

Otcovia chýbali všade

Mnohí ocinovia zostali za hranicami a dlhé mesiace nebolo jasné, kedy sa znovu uvidia s rodinou. Keďže zo Slovenska odchádzajú za prácu desaťtisíce občanov, v rodinách chýbali aj deti, ktoré museli tráviť čas v štátnej karanténe, alebo zostať v krajine, kam sa vydali za prácou.

Dlhé odlúčenie od rodiny patrilo po rúškach medzi najnáročnejšie momenty karantény.

Najcitlivejšie ho znášali čerstvé mamičky, ktoré sa zhodli v tom, že prežívali nielen strach z nákazy, ale aj sklamanie, lebo sa tešili na pôrod spolu s oteckom. To však počas karantény nebolo možné.

Žiaľ karanténa priniesla aj smutné príbehy. Niektorých zasiahla v citlivom životnom období, keď sa práve vyrovnávali so stratou blízkej osoby, a namiesto návratu medzi kolegov a priateľov, ostali zo dňa na deň sami.

Keďže karanténa uzavrela aj fungovanie nemocníc, veľa rodín sa obávalo o člena rodiny, ktorý potreboval podstúpiť liečbu.

Karanténa znamenala aj zásadné životné zmeny. Veľa mamičiek prišlo o prácu, alebo im aktuálna situácia bráni nájsť si nové zamestnanie. Na čo si nezvykol nikto z nás, je stresujúca atmosféra, ktorá sa dotkla celej spoločnosti.

Karanténa so sebou žiaľ priniesla aj úzkostné stavy, depresie, smútok a obavy z budúcnosti. A hoci sa opatrenia postupne uvoľňujú, nie každý sa dokázal so zmenami vyrovnať rovnako dobre.

Naučili sme sa spomaliť a tráviť čas s rodinou

Hoci karanténa znamenala predovšetkým zvýšené nároky na každého z nás, mnohí pripúšťajú, že im priniesla aj pozitívne momenty. Naučili sme sa, hoci spočiatku neochotne, spomaliť.

Koronavírus znamenal pre veľa rodín návrat k čítaniu, spoločnému sledovaniu filmov či hraniu spoločenských hier. Rodičia využili situáciu, aby zapojili deti do varenia, pomoci v domácnosti a záhrade, a niektorí priznávajú, že táto “škola života” školákom prospela.

Keďže koronavírus na čas stopol dovolenky, spoznávali sme okolie a pri plánovaní programu pre rodinu zapojili nielen internet, ale aj fantáziu. Veľkým bonusom je, že sme sa odhodlali cvičiť, a mnohých to neprestalo baviť ani po skončení karantény.

Pokaranténové obdobie znamená pre viacerých z nás aj vyrovnávanie sa s protichodnými emóciami.

Na jednej strane sa tešíme na obnovenie bežného života, prácu, ihriská, otvorené kaviarne a obchody. Na druhej strane však prežívame obavy a strach z budúcnosti.

Psychológovia upozorujú, aby sme si dali pri návrate do bežných dní čas a zvoľnili tempo. Je normálne, že hoci odrazu môžeme cestovať a navštevovať sa, mnohí si na opätovnú slobodu ešte nezvykli. Preto je dôležité vziať si z karantény aj to dobré, čo nám čas doma priniesol.

Neponáhľať sa, nedávať si prirýchlo vysoké ciele a užívať si voľný čas. Potrvá ešte dlho, kým sa úplne vrátime do starých koľají. Alebo  do nového normálu.