Akú odmenu si ako matka zaslúžim za vysvedčenie svojich detí

Kika Kováčiková 0

Moji rodičia mi hovorili, že sa učím pre seba. Spravidla vtedy, keď sa niečo nepodarilo. Ak som ale spravila skúšku za jedna, vedela o tom celá výrobná hala a možno aj zbytok koncernu v Holandsku. Takže áno, asi to trochu prežívali.

Teraz tie isté frázy používam tiež. Teším sa, keď sa mojim deťom darí a z mojich úst sa rinú vety, aká som hrdá. Ale rovnako viem byť skleslá, ak zrovna nemajú svoj deň, obdobie, či ročník.

Chcela by som byť v takých chvíľach nad vecou a nebrať si to osobne.

Možno je problém v tom, že sa pozerám na tie vysvedčenia a hovorím si: koho sú to vlastne známky? Ich alebo moje? A chcela by som si odpovedať: ale veď ty už si do školy chodila! Lenže ten blbý pocit ma aj tak nahlodáva.

Keď vydalo ministerstvo školstva pre tento rok pokyn, aby žiaci prvého stupňa nemohli prepadnúť, ani opakovať ročník, bolo tam jasné odôvodnenie – lebo päťka by nepatrila dieťaťu, bolo by to skôr hodnotenie jeho domácich podmienok na učenie a podpory zo strany rodičov, nakoľko od detí v tomto veku nemožno čakať, že zvládnu výučbu samostatne.

Ale to, čo povedali nahlas o tomto školskom roku, ktorý poznačila pandémia, je možno platné univerzálne.

Známka môže byť výrazom nielen snaženia dieťaťa, ale tiež miery zainteresovanosti rodičov na jeho vzdelávaní. Sú to aj vaše známky, keď si s nimi robíte domáce úlohy, keď dohliadate, či sa naučili na písomku, keď kontrolujete, či majú všetky veci zbalené do školy a keď im tam robíte taxikára.

Takže áno.

Pozerám sa na tie vysvedčenia a hovorím si, že mohlo to byť asi aj lepšie, keby si na nich bývala viac kričala, keby tu častejšie lietali po byte tie učebnice a zošity, možno keby si si bola o niečo dôslednejšia, viac vyžadovala a nenechala ich lajdačiť. Keby si si viac robila svoje rodičovské povinnosti. Alebo keby si bola viac ako tie čínske matky.

A potom sa prestanem týrať a povzdychnem si, že škoda, že boli toľko zavreté tie krčmy, lebo možno by to vyšlo úplne narovnako.

Miesto matky tigrice sa vraciam k svojmu obľúbenému Osvaldovi Polimu a pripomínam si, aby som znova nepodľahla vírusu. Nie koronavírusu, ale vírusu prehnane milujúcich matiek, ktoré si namýšľajú, že nie sú dosť dobré – a ak deti nemajú dobré výsledky, je to ich vina, ich zanedbané povinnosti (málo si sa im venovala!)

Takže áno.

Dobré to je. Dobre som kričala, dobre tu lietali tie zošity. Nech sa dialo, čo sa dialo, bola som tu, bola som prítomná (niekedy až príliš). A nebolo to vždy ľahké, ale zvládli sme to. 

Založíme vysvedčenia do poličiek k ostatným a budeme si šetriť hlasivky aj trhané pohyby na ďalší školský rok.

Ale ešte pred tým si dám pistáciovú zmrzlinu. Veľa, veľa pistáciovej zmrzliny. Až potom sa začnú prázdniny.

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (7 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)
Loading...
Author image

Kika Kováčiková

články autora...

Pridaj komentár