Vážne veciŠtát pre rodinu

V škôlkach chýba tisíc tried pre 20 tisíc detí

 Kristína Kováčiková   21.04.2018   0

Iniciatíva To dá rozum, ktorá sa zaoberá analýzou slovenského školstva, sa rozhodla zobrať to od podlahy, od predprimárneho vzdelávania.

Na tlačovej konferencii, ktorej som sa mohla zúčastniť, lebo moje dieťa môže posledné mesiace ostať v škôlke dlhšie ako 4 hodiny denne, sa rozprávalo o tom, prečo na Slovensku navštevuje materské školy tak málo detí oproti krajinám EÚ.

Shutterstock

 

Na chvoste Únie s dochádzkou detí v škôlkach

Podľa správy Európskej komisie navštevuje na Slovensku materské školy len 78,4 % detí vo veku od 4 rokov po začiatok plnenia povinnej školskej dochádzky.

Patrí nám predposledné miesto z celej Európskej únie (priemer bol takmer 95 %). Horší ako my sú už len Chorváti, o čom by som tiež mohla napísať pár poznámok z vlastného života. Žili sme s rodinou niekoľko rokov na jednom z chorvátskych ostrovov, škôlka žiadna a pokiaľ viem, ani tento rok nenastúpil do školy ani jeden prvák.

No „ostrovy“ máme aj na Slovensku. Sú to obce, v ktorých nie je žiadna materská škola. Miesta, v ktorých sa za škôlkou musí z obydlia putovať priemerne 6 km. V lokalitách s rómskou populáciou sú materské školy len mizivo dostupné.   

„Rozdiely v počte detí navštevujúcich materské školy sa zásadne líšia naprieč regiónmi Slovenska a aj v rámci jednotlivých okresov. Najnižší počet detí je možno sledovať v Košickom kraji (60 %), v Prešovskom kraji (67 %) a aj v Banskobystrickom kraji (75 %),“ uvádza Katarína Vančíková,  analytička pre oblasť priestupnosti vzdelávania z projektu To dá rozum.

Na Slovensku chýba viac ako 1000 tried

Ani tento rok z kapacitných dôvodov nie je kam umiestniť asi 20 tisíc detí. „Podľa hrubého odhadu s priemerným počtom 20 detí v triede nám na Slovensku chýba 1 063 tried, čo znamená, že viac ako 13 % populácie detí, ktorým zákon umožňuje navštevovať materskú školu, sa pri súčasných kapacitách nedokáže umiestniť,“ opisuje súčasnú situáciu Katarína Vančíková.

Následne sú zriaďovatelia (obce a mestá) nútení uprednostňovať časť detí, zbytok ostáva doma. Prednostne sa prijímajú deti, ktoré dovŕšili päť rokov a deti, ktoré majú odložený začiatok plnenia povinnej školskej dochádzky. Riaditelia materských škôl, samozrejme, využívajú aj ďalšie kritériá prednostného prijatia.

Okrem bežnej požiadavky, aby malo dieťa osvojené základné hygienické návyky a ovládalo samoobslužné úkony, sú pri prijímaní uprednostňované deti, ktoré majú v škôlke starších súrodencov, majú trvalý pobyt v obci alebo v mestskej časti a majú zamestnaných rodičov.

Podľa Miroslavy Hapalovej, analytičky projektu To dá rozum pre oblasť individualizovanej podpory, je podmienenie prijatia trvalým pobytom alebo zamestnanosťou rodičov v rozpore s platným metodickým usmernením.

Pri trvalom pobyte síce možno hovoriť o tom, že rodič sa podieľa na daniach obce alebo o tom, že je spravodlivé, aby dostalo miesto v škôlke dieťa, ktorého rodič potrebuje chodiť do práce, celý proces však pôsobí netransparentne a neobjektívne. A mnoho rodičov by dodalo, že vytvára aj priestor na korupčné správanie.

A to sa bavíme o zdravých deťoch. Čo však deti so zdravotným hendikepom alebo deti z rómskych osád?

Shutterstock

 

Rodičia sa musia starať o choré deti sami

Na Slovensku máme až 40 % detí so zdravotným znevýhodnením, ktoré nenavštevujú materskú školu a rodičia musia riešiť starostlivosť sami.

Legislatíva totiž umožňuje odmietnuť prijatie dieťaťa so zdravotným znevýhodnením, pokiaľ materská škola nemá vytvorené vhodné personálne, priestorové, materiálne a ďalšie podmienky.

Tie zriaďovatelia nemajú motiváciu vytvárať a ešte sa môžu vyhovoriť na štát, ktorý sa na zabezpečení podmienok vzdelávania detí so zdravotným znevýhodnením v materských školách nijakým spôsobom nepodieľa.

Ďalšou ohrozenou skupinou sú deti so sociálnym znevýhodnením, kde prevažnú časť tvoria deti z chudobných rómskych rodín.

Podľa zistení Agentúry Európskej únie pre základné práva z roku 2016, len 34 % rómskych detí na Slovensku navštevuje materské školy. Potom sa v nultých ročníkoch musia učiť nielen pomenovať farby, ale aj zvládnuť základné hygienické návyky.

Ako dostať čo najviac detí do škôlok?

V súčasnosti sú v Európe uplatňované najmä dva typy prístupov, ako zabezpečiť čo najväčšiu účasť detí v predškolskom vzdelávaní, a to garantované miesto v materskej škole pre každé dieťa, ktorého rodičia o to požiadajú, zavedenie povinnej predškolskej výchovy od istého veku, prípadne kombinácia oboch prístupov s vekovým rozlíšením nároku a povinnosti.

Slovensko je jedna zo štyroch krajín EÚ, v ktorej nie je zavedené povinné predškolské vzdelávanie pre deti od 5 rokov. Ak by sa uzákonil povinný predškolský ročník, podľa analytikov iniciatívy To dá rozum by to znamenalo, že za bránami materských škôl by zostalo až 23 % 3 – 4 ročných detí, lebo chýbajú kapacity.

Kapacity chýbajú, pretože samosprávy nemajú motiváciu situáciu riešiť a štát na ich vybudovanie a prevádzku v súčasnosti neprispieva. Všetko leží na pleciach obcí, ktoré pre istotu dostatočne nečerpajú prostriedky z eurofondov.

Zmeniť to by podľa analytikov pomohla zákonná možnosť nárokovať si na miesto v materskej škole, ktorá by mohla prinútiť samosprávy konať a štát podieľať sa na financovaní predprimárneho vzdelávania.

Odosielam Váš hlas...
Zatiaľ nehodnotené. Budete prvý!
Kliknite na hviezdičky pre ohodnotenie článku.
O AUTOROVI

Kristína Kováčiková

Redaktorka právnych záležitostí, ktoré nájdete v rubrike "Príručka pre rodiča." Vyštudovala Právnickú fakultu UK v Bratislave. Občas napíše aj niečo iné ako 4 §.
Najčítanejšie
Recept týždňa
TIP
Komentáre k článku

smile zwinker Big Grins Confused Cool Cry Eek Evil Frown Mad Mr. Green Neutral Razz Redface Rolleyes Sad Surprised





tehotenstvo
Rebríček 2019: Mamy oznámkovali najlepšie pôrodnice
18.07.2019   0
Na portáli www.sprievodca-porodnicami.sk hodnotilo slovenské pôrodnice od vlaňajšieho augusta do konca mája tohto roku 2 839 matiek.
Sprievodca pôrodnicami 2019
18.07.2019   0
V pôrodniciach chýbajú obyčajné sprchy a toalety
17.07.2019   0
Poznámka mamy, že netiekla v pôrodnici teplá voda, je jedna z čerešničiek.
babetko
Toho, kto vymyslel "materskú dovolenku" by som natrela medom a posadila do mraveniska...
19.07.2019   59
Určite máme rôzne predstavy o dovolenke, tá moja je o mori, lehátku a slnku. Nijako sa nezlučuje s prácou na plný úväzok, ktorá je ohodnotená horšie ako stovky iných profesií.
Bonding náš každodenný
17.07.2019   0
Ako vyzerá podpora bondingu v našich pôrodniciach? Prečo sú medzi jednotlivými nemocnicami rozdiely v jeho podpore? Dá sa dieťatko priložiť mamičke hneď po narodení aj v prípade cisárskeho rezu?
Čo potrebujeme, aby sme zdolali koliku?
16.07.2019   0
Pravidelná bolesť nafúknutého bruška postihuje asi 25 percent novorodencov od 3. až 6. týždňa života do 3. až 4. mesiaca.
detské choroby
Magnetická rezonancia pre deti inak
05.07.2019   0
Deti sa často návštevy lekárov obávajú. Ako spríjemniť tento zážitok vymysleli v USA, keď z obyčajných prístrojov spravili dobrodružstvo.
Majú piť deti bylinkové čaje?
01.07.2019   0
V lekárňach nájdete na výber veľa čajov, určených pre deti od 4., 6., 8. ...mesiaca. Pre mňa je vždy otázkou, kde a ako boli byliny pestované. Vyhýbajte sa granulovaným čajom, hoci sa tvária ako bylinkové.
Deti a klimatizácia. 7 x AKO bezpečne
26.06.2019   0
Je bezpečné používať klimatizáciu pri malom bábätku? Odborníci tvrdia, že áno, ako dodržíte niekoľko opatrení. Niektorí lekári súhlasia s názorom, že je bezpečnejšie používať klimatizáciu aj u novorodenca, než ho ponechať v horúcom, vlhkom prostredí, bez prúdenia vzduchu.
zvery
Chcem vlastného koňa. Koľko stojí kôň?
15.07.2019   11
Je to až také nedostupné? Koľko stojí kôň? Kde bude bývať? Čo potrebuje?
Canisterapia - inšpirácia ako pracovať so psom
06.07.2019   0
Rozhovor so Zuzanou Blažekovou, majiteľkou bernského salašníckeho psa - canisterapeuta, o tom ako sa dostali ku Canisterapii a ako pomáhajú druhým. Inšpirácia ako zamestnať psa a prospievať nielen v rodine ale i v spoločnosti.
Kŕmenie psa surovou stravou - BARFovanie
18.06.2019   7
BARFovanie je kŕmenie surovým mäsom, kosťami a surovou zeleninou. No neznamená to, že každý deň hodím psovi kilo surového krvavého mäsa. Tak ako vlky, aj pes potrebuje byliny, korienky, či zeleninu, aby doplnil pre svoj organizmus potrebné látky.