Na chvoste Únie s dochádzkou detí v škôlkach
Podľa správy Európskej komisie navštevuje na Slovensku materské školy len 78,4 % detí vo veku od 4 rokov po začiatok plnenia povinnej školskej dochádzky.
Patrí nám predposledné miesto z celej Európskej únie (priemer bol takmer 95 %). Horší ako my sú už len Chorváti, o čom by som tiež mohla napísať pár poznámok z vlastného života. Žili sme s rodinou niekoľko rokov na jednom z chorvátskych ostrovov, škôlka žiadna a pokiaľ viem, ani tento rok nenastúpil do školy ani jeden prvák.
No „ostrovy“ máme aj na Slovensku. Sú to obce, v ktorých nie je žiadna materská škola. Miesta, v ktorých sa za škôlkou musí z obydlia putovať priemerne 6 km. V lokalitách s rómskou populáciou sú materské školy len mizivo dostupné.
„Rozdiely v počte detí navštevujúcich materské školy sa zásadne líšia naprieč regiónmi Slovenska a aj v rámci jednotlivých okresov. Najnižší počet detí je možno sledovať v Košickom kraji (60 %), v Prešovskom kraji (67 %) a aj v Banskobystrickom kraji (75 %),“ uvádza Katarína Vančíková, analytička pre oblasť priestupnosti vzdelávania z projektu To dá rozum.
Na Slovensku chýba viac ako 1000 tried
Ani tento rok z kapacitných dôvodov nie je kam umiestniť asi 20 tisíc detí. „Podľa hrubého odhadu s priemerným počtom 20 detí v triede nám na Slovensku chýba 1 063 tried, čo znamená, že viac ako 13 % populácie detí, ktorým zákon umožňuje navštevovať materskú školu, sa pri súčasných kapacitách nedokáže umiestniť,“ opisuje súčasnú situáciu Katarína Vančíková.
Následne sú zriaďovatelia (obce a mestá) nútení uprednostňovať časť detí, zbytok ostáva doma. Prednostne sa prijímajú deti, ktoré dovŕšili päť rokov a deti, ktoré majú odložený začiatok plnenia povinnej školskej dochádzky. Riaditelia materských škôl, samozrejme, využívajú aj ďalšie kritériá prednostného prijatia.
Okrem bežnej požiadavky, aby malo dieťa osvojené základné hygienické návyky a ovládalo samoobslužné úkony, sú pri prijímaní uprednostňované deti, ktoré majú v škôlke starších súrodencov, majú trvalý pobyt v obci alebo v mestskej časti a majú zamestnaných rodičov.
Podľa Miroslavy Hapalovej, analytičky projektu To dá rozum pre oblasť individualizovanej podpory, je podmienenie prijatia trvalým pobytom alebo zamestnanosťou rodičov v rozpore s platným metodickým usmernením.
Pri trvalom pobyte síce možno hovoriť o tom, že rodič sa podieľa na daniach obce alebo o tom, že je spravodlivé, aby dostalo miesto v škôlke dieťa, ktorého rodič potrebuje chodiť do práce, celý proces však pôsobí netransparentne a neobjektívne. A mnoho rodičov by dodalo, že vytvára aj priestor na korupčné správanie.
A to sa bavíme o zdravých deťoch. Čo však deti so zdravotným hendikepom alebo deti z rómskych osád?