Písomka z telesnej výchovy

Telesná výchova v škole sa má praktizovať teoretickou formou. Lebo to tak odporučilo ministerstvo školstva, vedy, výskumu a ako inak, športu, ako jedno z protipandemických opatrení.

Niektoré školy to zobrali príkazom. Ani keď deti v rúškach od seba delí ping-pongový stôl, tie loptičky po sebe skrátka hádzať nebudú.

Fitká sa nezavreli, tam je potiť sa v pohode. V súlade s nariadeniami. Ale v škole sa treba potiť jedine v medziach rúška. Aj keď hráte šach, pozor na to, veď šport ako šport.

Takže, keď je pekne, môžu ísť deti teoreticky von. Na prechádzku. Na vzduch. Keď je škaredo, aj keď definície pre škaredosť môžeme mať všetci rôzne, a nemusia sa ani zhodovať s výstrahami, ktoré vydá SHMÚ, tak sa von na mnohých školách nechodí. Pocitová teplota je predsa najviac.

Pršiplášte, bundy, nepremokavé topánky asi deti so sebou nemajú, do školy prišli kto vie ako. Podzemným tunelom, tam nepršalo.

Niektoré školy posielajú deti do počítačovej miestnosti, lebo je škaredo a namiesto telesnej teórie majú peknú informatiku.

Nemala by som byť proti, veď z tých detí raz môžu byť, čo ja viem, programátori. Ale som skeptická. Nemyslím, že na to väčšina má. Iba skysnú pri konzumácii hier, a to im vyhovuje. Radšej mať karpiny v krvavých očiach z monitora, ako svalovicu z brušákov. A zrejme pohyb prstov po displeji je tiež pohyb.

Nuž a potom je tu tá kategória telesnej výchovy, ktorá prebieha v niektorých školách ozaj teoreticky. Deti si píšu aj poznámky do zošita. A potom písomka z atletiky, veď z niečoho známky treba dať. Hádam ich nebudú dávať z toho, ako pekne sa prechádzali v škaredom počasí.

Keby tak namiesto písomiek z telesnej chodili deti von za každého bezpečného počasia (nie napríklad, keď svieti výstraha pred vetrom), trochu sa otužovali, vykonávali aspoň minimálny pohyb, šúchajúc nožičkami na tom hroznom čerstvom vzduchu.

Alebo keby v triedach robili, ja neviem, relaxačné cvičenia, učili sa dýchať. To sa vždy zíde. Napríklad pri pôrode určite (ja viem, trepem…).

Nemôžem si pomôcť, ale nevyzerá to zrovna, že sa leto medzi dvoma pandémiami zrovna využilo na to, aby sme vedeli, čo si počať s telesnou výchovou, a vôbec so športom. Skôr tak, že len čakáme na to, kedy sa všetci zavrieme zase doma. Smutný príbeh.

(4 hlasov, priemerne: 4,80 z 5)

Loading...