Nemecké školy – prispôsobivé individuálnym nárokom

Školská dochádzka na nemeckých základnej škole začína v 6. rokoch. Z 5. triedy sa ide na sekundárnu školu, kde deti zostávajú po 10. triedu a podľa typu školy môžu zložiť tri záverečné skúšky (skúšku učňovskú, odbornú, vysokoškolskú). Po 6. triede môžu ísť na gymnázium, ale aj po 7. a 10. triede. Po gymnáziu, čo je po skončení 13. triedy, môžu študenti ukončiť svoje štúdium.

Trošku komplikované, že? Áno, nemecké školstvo je komplikovanejšie, zložitejšie, no predovšetkým variabilnejšie, prispôsobivé individuálnym nárokom žiaka a so širokým spektrom voľby.

Nejednotný školský systém v Nemecku       

Nemecko nemá jednotný školský systém. V štáte existuje 16 vzdelávacích systémov v jednotlivých spolkových krajinách. Podmienky škôl a ich osnovy sú v jednotlivých spolkových krajinách teda odlišné. Školstvo je riadené zemskými orgánmi a úradmi, federálna vláda ich činnosť koordinuje a vytvára spoločenský rámec.

Zriaďovateľom verejnej školy je obec, okres, regionálny spolok alebo školský spolok spoločne so spolkovou krajinou. Platia tu ustanovenia školského zákona a kontroluje ich najvyšší školský dozorný úrad. Návšteva štátnej (verejnej) školy je bezplatná. Súkromné školy (Schulen in freier Trägerschaft) zriaďujú súkromné osoby. Vzťahuje sa na nich čiastočne školský zákon a sú čiastočne financované spolkovými krajinami. Okrem toho sú aj cirkevné školy, ktorých zriaďovateľom je cirkev.

Všetky spolkové krajiny v školstve majú rovnakú dĺžku povinnej školskej dochádzky, zabezpečovanie nadväznosti vzdelávacích stupňov, označovanie vzdelávacích zariadení, vzájomné uznávanie vysvedčení a systém známkovania.

Začiatky od 6 rokov

Začiatok školskej dochádzky je stanovený v celom štáte na 6 rokov, po predškolskej príprave v škôlke (Kindergarten). Deti chodia do Grundschule (základnej školy), v ktorej vyučovanie prebieha prakticky rovnako ako v slovenských školách.

Do 4. triedy prebieha všetko jednotne. Štvrtáci nedostávajú polročné vysvedčenia, až začiatkom mája Übertrittszeugnis (Prestupné vysvedčenie). Po ukončení 4. ročníka sa totiž ide na sekundárnu školu, nerobia sa žiadne písomné ani ústne prijímačky. Dôležitý je prospech z 3 predmetov: nemčiny, matematiky a z Heimat- und Sachunterricht (zmes prírovedy, zemepisu, dejepisu a fyziky).

Organizácia vyučovania v Nemecku

Vyučovanie sa začína v každej spolkovej krajine do 08.00 hod. a trvajú približne do13.30 hod. Prestávky sú v jednotlivých krajinách rozlične organizované, pohybujú sa ale od 5 do 20 minút. Najčastejšie sa ale vyskytuje systém dvoch vyučovacích 45-minútových hodín bez prestávky po sebe. Potom nasleduje 20 minútová prestávka.

V triede je približne od 20 do 27 žiakov, zodpovedný je triedny učiteľ (iba do 10. ročníka) Vyučovacie miestnosti sa počas dňa viackrát menia. Učiteľom nie sú priraďované kabinety, zdržiavajú sa vo veľkej konferenčnej miestnosti.

Každá spolková republika má aj iné termíny prázdnin, iný počet voľných dní. Spoločné sú len celoštátne sviatky. Začiatok nového školského roka je tiež odlišný. Napríklad v Bavorsku majú aj Fašiangové a Turičné prázdniny a letné prázdniny sa tu začínajú až v auguste, školský rok začína v polovici septembra. Na niektorých územiach sa učí aj v sobotu, napríklad 2 soboty v mesiaci.

Veci si žiaci vešajú na vešiaky pred triedu.

Život školy

Tradičné rodičovské združenia neexistujú. Výsledky jednotlivcov sa nekonkretizujú, počas roka sa konajú individuálne sedenia s učiteľom. Súkromné informácie sa prísne strážia. Ani deti si medzi sebou nehovoria známky. Okrem toho sa rodičia stretávajú na triednych stretnutia rodičov, kde si vymieňajú skúsenosti a postrehy ohľadom školy, učiteľov, či výchovy detí.

Každoročne školy usporadúvajú aj mnoho mimoškolských aktivít. Napríklad. benefičný koncert, divadelné predstavenia, zbierky, rôzne slávnosti, bazáre, športové akcie, na ktorých sa zúčastňujú nielen žiaci, rodičia ale aj iní príbuzní. Na tieto účely slúžia školské zbory, kapely, spevokoly, orchestre, krúžky, organizácie.

Výber predmetov

Nemecké školstvo je finančne dobre zabezpečené. Učebné pomôcky a vybavenie sú vysokej technickej úrovni, práca s počítačmi a výpočtovou technikou je už samozrejmosťou.

Angličtina je od 5. ročníka povinná, na výber je ešte francúzština, latinčina, španielčina či taliančina. V 7. triede pribúda druhý cudzí jazyk. Okrem jazykov sa dá voliť aj medzi informatikou a biológiou, katolíckym či evanjelickým náboženstvom prípadne iné (záleží od spolkového štátu).

Učebnice a učebné pomôcky sú tak isto rozdielne. Žiakom sú knižky až do maturity zadarmo pridelené, musia byť na konci roka vrátené.

Známkovanie

Skúšanie študentov prebieha zväčša písomne, vo forme kontrolných prác. Ústne odpovede sú priamo z lavice. Pred tabuľou sa odpovedá zväčša až vo vyšších ročníkoch. V takmer každom predmete je možné nazbierať najviac 3 – 4 známky za polrok. Najväčší vplyv na známku ma ústna aktivita a spolupráca žiakov na hodinách.

Na konci školského polroka žiaci dostávajú tzv. ústnu známku, ktorá je najdôležitejšia. Zahrňuje výkon a prácu študenta počas vyučovania. Žiaci sú počas hodiny vedení k vytváraniu vlastných postojov a názorov, ktoré musia byť opodstatnené faktami (najmä dejepis, nemčina, angličtina, politika). Počas hodiny sa zadáva veľa úloh na skupinovú prácu, domáce úlohy málokedy.

Nemecko má jednotnú stupnicu známkovania, 6-stupňovú. Od 1 do 6, kde 6 je najhoršia známka. Od 11. triedy je používaný bodový systém; žiaci sú ohodnotení bodmi od 0 do 15:

1	13, 14, 15 bodov
2	10, 11, 12 bodov
3	7, 8, 9 bodov
4	4, 5, 6 bodov
5	1, 2, 3 bodov
6	0 bodov

Trojškolský systém

Žiaci majú od 7. do 10. ročníka, čo je už sekundárny stupeň, možnosť výberu jedného z troch typov škôl, ide o tzv.  trojškolský systém. Líšia sa medzi sebou v nárokoch kladených na žiakov a v rozdielom dôraze na teóriu a prax. Na žiadnu z týchto  typov škôl nie je potrebné robiť prijímacie skúšky.

Realschule (reálna škola) – trvá 6 rokov. Ukončenie štúdia je predpokladom pre ďalšie vzdelávanie na stredných školách, gymnáziách, odborných gymnáziách a vyšších odborných školách. Po ukončení 16-roční žiaci získavajú doklad o ukončení strednej školy (Mittlerer Schulabschluss, Realschulabschluss).

Hauptschule (základná škola) – trvá 5 – 6 rokov, po ukončení doklad o ukončení všeobecno-vzdelávacej školy (Erster allgemein bildender Schulabschluss, Hauptschulabschluss).

Gymnázium – trvá 6 rokov, je najnáročnejšie a končí maturitou. Žiakom sú k dispozícii tzv. všeobecno-vzdelávacie gymnázium (Allgemein bildendes Gymnasium) a nadstavbové gymnázium (Aufbaugymnasium) s prehĺbenou podporou žiakov nadaných v hudobnej, umeleckej alebo športovej oblasti. Existuje ešte aj odborné gymnázium (Berufiches Gymnasium), pre žiakov s ukončeným stredným vzdelaním (najmä z reálnych škôl).

K menej využívanému typu škôl patrí škola pre menej „nadané“ deti. Býva tiež nazývaná ako zbytková škola (Restschule). Poskytuje základné všeobecné vzdelávanie a umožňuje prístup k príprave na povolanie (duálne odborné vzdelávanie) i na ďalšie vzdelávanie.

Orientačné ročníky

V niektorých krajinách existujú aj Orientierungsstufe (orientačné ročníky), ktoré slúžia na lepšie poznanie znalostí a inteligencie dieťaťa. Podľa odporúčaní učiteľov sa potom rodičia môžu rozhodnúť pre určitú školu. Nie vždy sa však odporúčania učiteľov zhodujú so želaním rodičov, a tak dieťa rodičia umiestňujú do žiadanej školy aj napriek nepriaznivým odporúčaniam.

Deti ale často nezvládnu nároky a neabsolvujú „povinné“ ročníky na preradenie na inú školu. V priemere prepadne v Nemecku 3,4 % žiakov; najhoršie je na tom štát Brémy, kde ročník neabsolvuje až 5,2 % žiakov.

Maturita v Nemecku

Maturitná skúška je vstupenkou na všetky typy vysokých škôl. Maturita získaná na gymnáziu je v Nemecku považovaná za prestížnu skúšku. Študenti sa ňu pripravujú zo 4 predmetov posledné 3 roky štúdia. Dva sú na pokročilej (Leistung) a dva na základnej úrovni (Grund). Maturitu môžu zložiť jedine tí študenti, ktorí najmenej 2 roky súvisle študovali nasledujúce predmety: nemecký jazyk, cudzí jazyk, matematiku. Z jedného predmetu môže byť skúška vykonaná ústne namiesto písomne.

Do výsledného stavu maturitnej skúšky sa započítavajú výsledky skúšok i známok z maturitných predmetov, ktoré mal študent na vysvedčení v priebehu celého posledného trojročného cyklu štúdia. Maturitné vysvedčenie je jediné kritérium pri prijímaní študentov na vysoké školy. Doplňujúce podmienky sa vzťahujú iba k výnimočným a žiadaným odborom ako je medicína, veterina, farmácia, právo, IT, štatistika.

Zdroje:eures.sk, clanky.rvp.cz