Pred/ŠkolákŠkola 21. storočia

Vysoko efektívne učenie podľa S. Kovalikovej

 PaedDr. Roman Baranovič   23.10.2012   1

Pani Parkhurst a pani Montessori neboli jedinými, kto sa zamýšľal nad komplexnou zmenou školy v 20. storočí.

Posledným z komplexných inovatívnych prístupov ku zmene školy, ktorý chceme predstaviť v rámci nášho seriálu je Vysoko efektívne učenie (VEU). Tento prístup bol v minulosti nazývaný Integrované tematické vyučovanie so skratkou ITV. VEU predstavuje premyslený a metodicky prepracovaný edukačný program, ktorý vytvorila Američanka so slovansky znejúcim menom Susan Kovalik. Tento model vytvorila v spolupráci s Karen Olsen začiatkom 80-tych rokov 20. storočia.

Na Slovensku sa vďaka aktívnej práci ľudí združených v Asociácii Susan Kovalikovej - Vzdelávanie pre 21. storočie na Slovensku, ktorá program rozpracovala v našich podmienkach a odborne ho garantuje, šíri od roku 1992 a mnohé školy ho využívajú dodnes.

Susan Kovalik

Pôvodne pracovala ako učiteľka v programe pre nadané a talentované deti, ktorý ich mal oslobodiť od „monotónneho“ vyučovania v tradičnej triede. Až osobná skúsenosť s vlastným synom ju viedli k orientácii na „bežné deti a triedy“, ktoré majú tiež právo učiť sa tvorivo a efektívne.

Osobná skúsenosť a nespokojnosť so spôsobom učenia vo väčšine tried po neúspešných školských reformách v USA sa spojila s inšpiráciami z troch hlavných teoretických zdrojov - o efektívnom učení na základe výskumov mozgu (zvlášť práca Ľudský mozog a učenie od Leslieho A. Harta, 1983), taxonómiou poznávacích cieľov Benjamina Blooma (6 úrovní poznávania) a teóriou viacnásobných inteligencií Howarda Gardnera (osem typov inteligencie). ITV sa postupne rozširuje aj do Kanady a ďalších krajín Európy.

Vysoko efektívne učenie (VEU) vychádza zo 7-mich základných princípov, ktoré ovplyvňujú spôsob učenia detí:

  1. Cieľom vzdelávania je zachovanie demokracie – fungovanie školy a fungovanie vyučovania väčšinou nemá znaky demokracie, ale direktívneho riadenia zhora nadol. Naučiť deti ozajstnému demokratickému rozmýšľaniu a správaniu nie je možné, pokiaľ sami na sebe dlhé roky zakúšajú hierarchické, direktívne riadenie učiteľov a iných pracovníkov škôl.
  2. Najlepšie sa deti učia na veciach, ktoré sú založené na skutočnosti – o mnoho viac užitočnejších vecí sa naučia deti vtedy, ak sa učia o veciach, ktoré sa dejú tu a teraz, ktoré používajú v súčasnosti, s ktorými žijú, s ktorými sa každodenne stretávajú. Mozog človeka je geneticky vytvorený tak, aby „nasával“ poznatky z reálneho, a nie abstraktného a učebnicami sprostredkovaného sveta – najmä, ak sú učebnice ešte aj zastarané.
  3. Učenie je individuálna záležitosť – výskumy aj bežné skúsenosti dokazujú, že deti (aj dospelí) majú vlastné prístupy v tom, ako vyhľadávať, prijímať, spracovávať a používať to, čo sa naučia. Najmä v detskom období je zreteľné, že vývoj mentálnych a iných funkcií je individuálny, niektoré sa rozvíjajú rýchlo, niektoré pomalšie. Deti používajú rôzne typy inteligencie na to, aby sa niečo naučili. A preto to, čo sa majú naučiť, by im malo byť sprostredkované tak, aby mali možnosť to uchopiť svojským spôsobom, svojím tempom, svojou logickou postupnosťou.
  4. To, čo sa učia, by mali získať z priamej skúsenosti – miera efektivity a trvácnosti naučeného získaná z priamej skúsenosti robenia niečoho, je neporovnateľná s memorovaním z učebníc alebo z výkladu učiteľa. Aktívne učenie je ešte kvalitnejšie, ak je zmysluplné a podporené diskusiou a interakciou s vrstovníkmi (aj rôzneho veku a skúsenosti), či s významnými dospelými.
  5. Metódy učenia by mali deťom umožňovať zvoliť si také z nich, ktoré sú v súlade s ich spôsobom učenia – tento princíp nadväzuje na princíp hovoriaci o demokracii (1) a na princíp o individuálnom spôsobe učenia (3). Ako hovorí Susan Kovalik: „Rovnakosť a uniformita ubíjajú žiakov aj učiteľov.“ Ak si deti budú môcť voliť spôsob, tempo a typ úlohy, zvýši to ich motiváciu k učeniu, zvýši sa ich zodpovednosť za naučené, budú vytrvalejší v plnení úloh, budú viac participovať na tvorbe toho, čo sa učia (a nielen, že sa naučia nejaký obsah, ale aj získajú niekoľko najdôležitejších životných zručností – zodpovednosť, ochotu participovať, tvorivosť, vytrvalosť...).
  6. To, čo sa deti učia by malo byť založené na skúmaní, objavovaní a používaní pojmov skutočného sveta – výklad nie je vždy dostatočný – obsahuje síce fakty, tvrdenia, údaje, definície, pravidlá, vzorce, nové pojmy – obvykle  ale nie sú spojené do jednotného zmysluplného celku a širšieho významu súvisiaceho so životom učiaceho sa. Ak dieťa tie isté veci môže samo objaviť, skúmať a skúšať si ich v realite - môže si samo nájsť zmysel, zasadiť si ho do svojho kontextu, ktorý už má vo svojej hlave z predchádzajúcich skúseností. Učiteľ približuje deťom zmysel, prečo sa danú látku majú naučiť, prečo je učenie zmysluplné. Zmysluplné nemusí byť vždy príjemné.
  7. Hodnotenie výkonov detí by malo byť založené na realite – hodnotenie detí známkami, ich testovanie spôsobom ceruzka-papier (písomky, testy) alebo reprodukovaním učiteľovho výkladu (poznámok či kapitoly z učebnice) by sa malo používať čo najmenej. Hodnotenie schopnosti riešiť skutočné problémy, používať pojmy súvisiace s danou situáciou, schopnosť vysvetliť alebo naučiť niekoho iného dané myšlienky alebo zručnosti, či primerane konať v rôznych sociálnych alebo záťažových situáciách – to sú adekvátnejšie ukazovatele, ako sa dieťa zvládlo naučiť dané veci.

Mozgovokompatibilné učebné prostredie

Ďalšie silné vplyvy na filozofiu a princípy VEU mali výskumy mozgu, ktoré súviseli s tým, ako mozog pracuje a ako sa učí. Susan Kovalik na základe týchto výskumov pomenovala 9 prvkov, ktoré pozitívne ovplyvňujú výkony detí aj dospelých pri učení sa- robia ho efektívnym.

Tieto prvky Susan Kovalik nazvala mozgovokompatibilnými zložkami, lebo podporujú učenie tak, ako „vyhovuje“ mozgu – teda prispôsobujú prostredie a spôsob učenia tomu, aby sa človek čo najefektívnejšie učil. Pojem mozgovokompatibilný prebrala z knihy Leslieho A. Harta Ľudský mozog a ľudské učenie z roku 1983, kde Hart rozviedol model mozgovokompatibilného učebného prostredia. Pani Kovalik definovala deväť nasledovných mozgovokompatibilných prvkov:

foto: isifa.com

1. neprítomnosť ohrozenia a podporujúce prostredie

Základnou úlohou učiteľa v modeli Vysoko efektívne učenie/ ITV je vytvoriť prostredie, ktoré podporuje úspešné učenie. Jeho základom je rešpektujúci vzťah medzi učiteľom a žiakom. Dôvera a bezpečie sa v triede vytvára vtedy, ak je učenie (sa) založené na dohodnutých pravidlách a systematickom rozvoji životných zručností. Učiteľ používa rôzne nástroje pozitívneho riadenia triedy a tak rešpektuje prirodzený spôsob ako sa mozog učí.

Podľa teórie Paula McLeana - veľmi zjednodušene môžeme povedať, že mozog má tri časti:

  1. mozgový kmeň riadiaci inštinktívne reakcie,
  2. limbický systém, ktorý okrem iného „vytvára“ pocity a
  3. mozgovú kôru, ktorá je centrom učenia.

Limbický systém funguje ako filter podnetov. Najprv ich triedi podľa toho, či je podnet ohrozujúci alebo neohrozujúci. V dnešnej dobe patria medzi hlavné ohrozenia stress, ohrozenie vlastnej hodnoty a vzťahov.V prípade veľmi vážneho ohrozenia sa zapína primárne mozgový kmeň, aby mal v pohotovosti inštinktívne únikové alebo útokové reakcie a vypína mozgovú kôru, aby myslením nespomaľovala proces rýchlych reakcií.

Ohrozujúce prostredie, zaplavenie slnými emóciami je nepriateľské voči učeniu.Ak je prostredie neohrozujúce, mozgová kôra môže byť využitá pre učenie. Neohrozujúce podnety sú podrobené ďalšiemu triedeniu podľa zmysluplnosti.

Neohrozujúca atmosféra je mozgovokompatibilná a teda učenie podporujúca - a dalo by sa povedať, že je to nevyhnutná podmienka pre efektívne učenie sa.

2. zmysluplný obsah

S. Kovalik opisuje niekoľko faktorov podporujúcich zmysluplnosť obsahu, ktorý sa deti učia:

  • deti sa učia zo skutočného života a v prirodzenom prostredí;
  • obsah učenia nadväzuje na predchádzajúce skúsenosti detí;
  • obsah je pre dieťa nejakým spôsobom dôležitý a uchopiteľný, napríklad v diskusii s rovesníkmi;
  • obsah je primeraný veku a tým zrozumiteľný;
  • obsah naučeného sa dá využiť v skutočnom živote dieťaťa;
  • učenie neobsahuje systém vonkajšieho hodnotenia, ale hodnotenie je v úlohe samotnej (pozri bod 7. okamžitá spätná väzba) a
  • obsah je dostatočne pestrý a bohatý na to, aby dával možnosť dieťaťu nájsť si svoju „vzorovú schému“ a teda zmysel.

Pojem vzorová schéma prevzala S. Kovalik z knihy Leslieho A. Harta, kde Hart vysvetľuje, že mozog prirodzene pracuje takým spôsobom, že sa stále snaží nájsť v chaose obrovského množstva informácií, ktoré do neho prostredníctvom zmyslov prúdia „vzorovú schému“. Tento prirodzený sklon opisuje na príkladoch jednotlivých zmyslov – v hluku sa snažíme rozoznať jednotlivé zvuky, v dave ľudí ich jednotlivé hlasy, ak vidíme veľký park, tak rozoznávame jednotlivé stromy, lavičky... Podobne funguje mozog pri ukladaní komplexných informácií, ktoré prúdia naraz zo všetkých zmyslov. Učenie nastáva vtedy, ak má mozog (človek) možnosť nájsť si jednotlivé vzorové schémy, ktoré sa v daných informáciách nachádzajú.

Mozog potrebuje zmysel. Vo vyučovaní sa využívajú rôzne druhy tematických projektov v trvaní od 90 minút až po celoročnú tému.

3. možnosť výberu

Možnosť výberu vychádza zo zistenia princípu, že ľudia sa učia rôznymi spôsobmi. Podkladom k tomuto prístupu v VEU je teória ôsmich typov inteligencií Howarda Gardnera - logicko-matematická, jazyková, priestorová, telesno-pohybová, hudobná, prírodná, intrapersonálna a interpersonálna. Tieto inteligencie, definované ako súbor schopností riešiť problémy a spôsoby spracovania informácií, majú jednotliví ľudia rozvinuté rôzne.

Preto sa vo VEU kladie dôraz na to, aby pri učení boli pripravené viaceré aktivity - aplikačné úlohy pre rôzne typy inteligencie Niektoré úlohy vypracujú všetky deti, z niektorých  si môžu vybrať tie, ktoré najviac vyhovujú ich prirodzenému spôsobu učenia sa.

4. primeraný čas

Prvok primeraného času hovorí o tom, že ak chceme deti niečo naučiť, je vhodné vyhradiť osvojeniu si danej zručnosti alebo znalosti primeraný čas. Primeraný čas na osvojenie si je vtedy primeraný, ak si dieťa osvojí danú vedomosť alebo zručnosť tak, že je schopné ju samostatne používať. Vyučovanie integrovaných tém prebieha pri aktívnom zapojení detí v 90 -100 minútových blokoch, zvyčajne nebýva prerušované zvukom zvončeka.

5. obohatené prostredie

Obohatené prostredie pre učenie nie je vytvorené len podnetnými obrázkami v učebni, ale aj cieleným vystavovaním detí do šiestich typov podnetných situácií (sú zoradené od najreálnejšej po najabstraktnejšiu):

  1. zažitie reálnej situácie – deti sú na “návšteve“ v reálnom svete (výlet do lesa, brodenie rieky, návšteva hasičskej stanice...),
  2. inscenácia – vytváranie makiet, modelov, kresieb a divadelné inscenovanie reálnej situácie (napríklad zinscenovanie hasičského poplachu, vytvorenie modelu mini-ekosystému lesa...), 
  3. dotýkanie sa skutočných vecí – v učebni si deti prezerajú reálne veci súvisiace s témou (obliekajú si hasičskú uniformu, v skupine kolujú z lesa prinesené šišky, listy, trus srnky :-)), 
  4. dotýkanie sa modelov zastupujúcich reálne veci (model hasičského auta, umelohmotné figúrky lesných zvierat...),
  5. študovanie sprostredkovaných predmetov prostredníctvom kníh, videofilmov, obrázkov, počítačových hier... (videofilm o hasičskom zásahu, herbár...),
  6. učenie sa prostredníctvom symbolov – vedecké vzorce, matematické rovnice...

Čím je učenie viac zamerané na zažitie reálnej situácie, tým je efektívnejšie a trvalejšie – čím je náhrada za reálnu situáciu abstraktnejšia, tým je efekt učenia slabší.

6. spolupráca

Cielená podpora sociálneho učenia, kooperatívneho učenia – skrátka, spoločné učenie vo dvojiciach, menších skupinkách spolupracujúcich na plnení zadaní zvyšuje efekt učenia sa a dáva jeho účastníkom okrem zručností a vedomostí potrebných na splnenie samotnej úlohy, aj pridanú hodnotu učiť sa a zdokonaľovať sa v zručnostiach potrebných na spoluprácu, efektívnu komunikáciu, riešenie problémov a konfliktov...Spolupracujúce stratégie sú v triedach uprednostňované pred súťažou.

7. okamžitá spätná väzba

Vo VEU neznamená okamžitá spätná väzba iba poskytovanie spätnej väzby učiteľom, ale najmä to, že deti pracujú na takých úlohách, venujú sa takým aktivitám, ktoré samotné prinášajú, obsahujú v sebe spätnú väzbu. Ak sú aktivity vymyslené tak, že deti sami vidia, či sa im darí úlohu plniť, zisťujú čo potrebujú vedieť, aby sa im darilo lepšie, ktoré zručnosti zaberajú a ktoré sú kontraproduktívne – tak dostávajú okamžitú spätnú väzbu.

Skúšanie pokusom a omylom, pokusom a úspechom, ale aj plánovité zvolenie postupu pri plnení úlohy im dáva potrebnú spätnú väzbu o tom, ako sa im darí. Na druhom, ale rovnako dôležitom mieste, je využívanie spätnej väzby pri práci v skupinách – ak deti sami získajú zručnosti aktívneho počúvania a oceňovania, budú si pri spoločnej práci v aktivite dávať navzájom spätné väzby, ktoré ich podporia v ďalšom učení. Spätná väzba je poskytovaná opisne, nehodnotiaco.

8. dokonalé zvládnutie

VEU hovorí o dokonalom zvládnutí, o kompetencii alebo o majstrovstve, ak človek, ktorý sa niečo nové učil, je schopný naučené využiť pri riešení problémov, vie ukázať, vysvetliť alebo naučiť danú vec inú osobu, je schopný použiť terminológiu naučeného v komplexných situáciách a sociálnej interakcii a ak je schopný naučené využiť v neočakávaných situáciách.

Metódy učenia v VEU potom smerujú k tomu, aby vytvárali situácie, kde si človek môže overiť ako naučené zvládol a sú aj prostriedkom hodnotenia, či sa človek danú vec naozaj naučil.

9. zámerný pohyb

Predstava intelektuálnej aktivity je v našej kultúre spojená hlavne s činnosťou mozgu. Neuropsychologické výskumy posledných desaťročí potvrdzujú názory, že učenie sa neodohráva len v našej hlave. Významnú úlohu telesnej aktivity pri rozvoji poznávacích schopnosti potvrdzuje súčasná psychológia (Bernstein). Pohyb tela od najrannejšieho detstva významne ovplyvňuje procesy myslenia. Preto sú do vyučovania zaraďované aktivity, ktoré využívajú telo v procese učenia v súvislosti s preberaným vyučovacím obsahom.

Kinestetické učenie zlepšuje ukladanie informácií do dlhodobej pamäte a ich uchovanie je až o 68% lepšie. Fyzická aktivita podporuje aj činnosť mozgu. Zásobuje ho glukózou, kyslíkom a zväčšuje nervové spojenia, čím uľahčuje učenie.

Program VEU prináša do tried pozitívnu sociálnu klímu, zmysluplné učenie v súvislostiach, možnosť výberu a podporuje vlastnú aktivitu detí. Jeho prínosy boli potvrdené aj je experimentálnym overovaním. Do tried sa zavádza postupne viac rokov. Na rozdiel od Montessori pedagogiky sa dá ale aplikovať aj v prostredí bežnej triedy a klasického vyučovania. Preto je pomerne obľúbený a využívajú ho učitelia aj na mnohých školách na celom Slovensku.


Viac informácií o VEU (niekedy označené ako Integrované tematické vyučovanie môžete získať:

V nasledujúcom pokračovaní nášho seriálu sa pokúsime priblížiť VEU v praxi v rozhovore s pani učiteľkou Martou Paligovou.

Článok vznikol na základe podkladov poskytnutých Asociáciou Susan Kovalikovej - Vzdelávanie pre 21. storočie na Slovensku.

Séria “Aká má byť škola 21. storočia?” vzniká v spolupráci s neziskovou organizáciou Indícia, ktorá sa venuje zavádzaniu inovácií do vzdelávania na základných a stredných školách a vytváraniu príležitostí pre učiteľov vymieňať si skúsenosti a poznatky v tejto oblasti. Viac informácií nájdete na www.indicia.sk.

Článok redakčne pripravil PaedDr. Roman Baranovič, viac informácii nájdete na blogu http://blog.baranovic.info.

Odosielam Váš hlas...
Hodnotenie: 5.0 z 5. Celkom 1 hlas(ov).
Kliknite na hviezdičky pre ohodnotenie článku.
Zaujíma vás niečo iné k téme Zákony a rodič?
Najčítanejšie
Recept týždňa
TIP
Komentáre k článku
luluu napísané 27.10.2012 23:53

Veeelmi dobry clanocek.. I ked mozno na prvy pohlad tazko aplikovatelne.. ale predpokladam, ze ani nevieme, ako lahko by sa to dalo vniest aj do praxe na nasich skolach.. A myslim, ze vnesenie co i len naznaku by dost pomohlo.. V reali - ked si po x rokoch spominam na skolu - strednu a vysoku tak sa mi vzdy vybavi naozaj len par najatraktivnejsich hodin.. A to bolo s ucitelmi, ktori sa nebali rozpravat o zivote, o praxi.. o ich skusenostiach.. o tom, co kde prezili.. a ako aplikovali danu vec v praxi.. a pripadne si aj sami zo seba vedeli spravit srandu...ale pritom nam dali drobnymi prikladmi zo zivota do zivota tolko.. co mi z inych predmetov len z tazka dalo celorocne drvenie z knih.. (klobuk dolu, pani uc. Lengyelova, pan uc. Pavlik.. - p.uc. Štefančík..).. klobuk dolu tomuto clanku, pani S. Kovalikovej a ucitelkam u nas, ktore sa neboja zapojit kus seba... zwinker

smile zwinker Big Grins Confused Cool Cry Eek Evil Frown Mad Mr. Green Neutral Razz Redface Rolleyes Sad Surprised





tehotenstvo
5 najväčších strachov v tehotenstve
26.11.2020   0
K pohode najmä prvorodičiek neprispieva pretlak informácií - veľa sa hovorí o pôrodoch v médiách, diskutuje sa o úrovni nášho pôrodníctva, názory a skúsenosti rodičiek možno nájsť aj na internetových fórach a väčšina z nich nie je zrovna priaznivá, skôr k strachu a obavám tehotných pridávajú.
25. november - Katarína
25.11.2020   2
Vianoce sú ideálne obdobie, kedy otehotnieť
23.11.2020   0
Ak túžite po bábätku, skorá zima, ideálne obdobie na počatie dieťatka, je práve pred vami. S touto teóriou prišiel nový výskum z Indianskej univerzity. Najúspešnejšie sú decembrové počatia, z ktorých sa narodí najviac detí.
babetko
20 básničiek pre Mikuláša
26.11.2020   3
Poďte sa s nami naučiť básničku pre Mikuláša. Aspoň jednu alebo hoci aj všetkých 20!
Deti, ktoré sú vonku aj v mínusových teplotách, sú odolnejšie
25.11.2020   0
Prevenciou proti prechladnutiam a sezónnym chrípkam je pobyt vonku za každého počasia, a to aj pri mínusových teplotách.
Kávovar Krups Evidence One - podozrivo jednoduchý
24.11.2020   0
Čítame návody a mačkáme tlačítka na OLED displeji. Vyzerá to až podozrivo jednoducho (+ video)
detské choroby
Ploché nohy a hravé cvičenie
17.11.2020   0
My, čo máme deti s plochými nohami vieme, že ak chceme aby mali naše deti zdravé nôžky – prázdniny neprázdniny – cvičiť sa musí každý deň aspoň desať minút. Aspoň trošku rozhýbať tie chodidielka.
Alergia na mak je zriedkavá, vie však veľmi skomplikovať život
13.11.2020   0
Súčasťou maku je ópium - látka, ktorá sa využíva v medicíne a objavuje sa vo viacerých liekoch. Tým najznámejším je marfium, ktorým sa lieči intenzívna bolesť ťažko chorých pacientov. Ópium je však aj súčasťou najpredávanejšieho lieku na svete - kodeínu, ktorý sa používa pri kašli a žalúdočných problémoch.
Má vaše dieťa teplotu? Robte si teplotný graf.
06.11.2020   0
Je pomerne užitočné sledovať v čase, ako sa vyvíja krivka rastu a poklesu teploty, po podaní liekov, či bez podania liekov.
zvery
Tehotná žena a zvierací miláčikovia
26.11.2020   0
Tehotenstvo je fáza života, počas ktorej sa žena musí naučiť zodpovednosti nielen za seba, ale aj za nový život, ktorý privedie na svet. Aké riziká so sebou prináša vzťah s domácim zvieratkom? Čo je pravda o toxoplazmóze a čo sú mýty?
Prepočítajte si psí vek na ľudské roky
19.11.2020   2
Približne od roku 1950 sa traduje ako ekvivalent jedného psieho roku pri porovnaní s ľudským vekom 7 rokov. Aj keď tento vzorec platí už prekvapujúco dlhý čas, skutočnosť nie je tak úplne jednoduchá a existuje nový model výpočtu.
Akého papagája do rodinky ?
11.11.2020   0
Rozmýšľate? Tak je dobré vedieť niečo o tom, ktoré skupiny papagájov sú vhodné do akých rodinných podmienok. Pre malé deti? Väčších školákov? Alebo len pre dospelákov? Nie každý papagáj je vhodný do každej rodiny. A naopak, nie každý človek je vhodný majiteľ papagája.