Krátky výlet do histórie a dnešná podoba školy

PaedDr. Roman Baranovič 5
foto: isifa.com

Na úvod série článkov v projekte “Aká má byť škola 21. storočia?” považujem za potrebné pohovoriť aspoň trochu o širšom pohľade na model školy, aký máme dnes a na to, ako sme sa k nemu dostali.

Skúsme sa pozrieť na školy s trochou historickej perspektívy. Možno si to dnes rodičia uvedomujú, možno nie, ale školy, do ktorých dnes chodia ich deti sa až tak veľmi nelíšia od škôl, do ktorých chodili sami. A tie sa zase až tak veľmi nelíšili od škôl, do ktorých chodili ich rodičia. A tie sa zase až tak nelíšili od škôl, do ktorých chodili ich rodičia.

Takto by sme mohli vystopovať podobu dnešnej školy niekam do 18. storočia. Iste, nedá sa povedať, že dnešná škola niekde v Košiciach je úplne rovnaká, ako bola škola na oravských lazoch v 19. storočí, ale pri podrobnejšom pohľade sa dá nájsť veľa spoločných prvkov. Obľúbený vtip hovorí, že ak by sme strojom času preniesli lekára z 19. storočia do dnešnej bežnej ambulancie, bol by v nej úplne stratený, ak by sme preniesli učiteľa z 19. storočia, bez väčších problémov by pokračoval vo výklade aj v triede dnešnej školy. Samozrejme, že tento pohľad je zjednodušujúci, ale má v mnohom pravdu.

zdroj: msap.sk

Napríklad Múzeum školstva a pedagogiky zverejnilo nedávno na svojej webovej stránke ako jeden z artefaktov zo svojich zbierok triedny výkaz a katalógový list žiaka používaný na školách v 60. rokoch 20. storočia.

Ak by ste si pozreli, ako vyzerá dnešná podoba tohto dokumentu, len ťažko by ste hľadali rozdiely. Úplne správna a oprávnená otázka, ktorú si treba položiť preto znie, či

je táto nemennosť školy niečím dobrým alebo zlým.

Aj ked na ňu ja osobne mám svoju odpoveď, uznávam jej legitimitu a skutočnosť, že sú takí, ktorí so mnou nemusia súhlasiť. Náš seriál s predstavovaním zmien ju ale ako dôležitú otázku určite nechce opomenúť.

Vráťme sa späť do 18. storočia, keď základný model školy vznikol. Musím skonštatovať, že v tom čase postačujúco plnil spoločenskú objednávku, ktorú mu vtedajšia spoločnosť zadala – poskytnúť základné vzdelanie čo najväčšiemu počtu obyvateľov, aby títo mohli prežiť v rodiacej sa industriálnej spoločnosti. Pre život v nej už nestačilo vedieť to, čomu sa dalo naučiť od rodičov alebo starých rodičov, pre život začínali byť potrebné nové vedomosti a zručnosti. Tak úlohu zabezpečiť vzdelanie pre obyvateľov na seba prevzal štát. Zhodou okolností sa tento model objavil vo vtedajšom Prusku, ktoré bolo svojím zriadením, dnes by sme povedali, takmer vojenskou diktatúrou a to ovplyvnilo veľa z toho, ako vyzerá.

Samozrejme, nedá sa povedať, že model školy vznikol a okamžite sa rovnaký nasadil všade, ale je faktom, že sa postupne šíril vtedajšou Európou a prisťahovalci si ho so sebou priviezli aj do Ameriky a na ostatné kontinenty. V tomto článku nie je priestor podrobne históriu analyzovať, možno sa nám to, v prípade záujmu čitateľov o túto tému, podarí niekedy v ďalšom pokračovaní, pre potreby úvodu do nášho seriálu by som historickú vsuvku skončil s konštatovaním, že v 18. storočí sa zadefinovali základne vlastnosti celého modelu – vzdelávanie v triedach, v ktorých sú žiaci rozdelení podľa veku, štát určuje obsah toho, čo sa učí (kurikulum) a certifikuje toho, kto má právo učiť.

Vzhľadom na nedostatok iných zdrojov (nedostatok kníh a ich finančná nedostupnosť a podobne) bol v tomto modeli

učiteľ hlavným zdrojom poznatkov,

štát zabezpečil a zafinancoval napríklad učebnice. Ešte jedna vlastnosť bola pre tento model pomerne dôležitá a síce, okrem úlohy zabezpečiť základné vzdelanie, bolo úlohou školy nájsť a identifikovať v populácii nadaných jedincov, schopných administratívnej alebo akademickej kariéry a tým podľa možností umožniť ďalšie vzdelávanie, či už pre potreby administratívy krajiny alebo, dnes by sme povedali, vedy a výskumu. Napríklad bolo jeho úlohou nájsť deti s najlepšou pamäťou, lebo v takom 19. storočí bola schopnosť veľa si pamätať pre úspešnú akademickú kariéru vedca veľmi dôležitá.

Fakt, že tento model školy pomerne dobre fungoval viac ako 200 rokov a pritom sa mu stále darilo napĺňať spoločenskú objednávku, vedie k ďalšej oprávnenej otázke a síce, aká je dnes spoločenská objednávka vo vzťahu ku škole. Lebo ak sa má dnešná škola meniť, tak by mala túto zmenenú objednávku odrážať. Aj túto otázku si chceme klásť.

Bolo by ale nesprávne skonštatovať, že model školy sa nastavil v 18. storočí a prvý krát sa niekto nad ním zamýšľa v 21. storočí. To by určite nebola pravda. Napríklad aj na začiatku 20. storočia sa objavili ľudia, ktorí sa snažili pozrieť kriticky na tento model a zadefinovať ho inak. Boli to známe mená ako Mária Montessori alebo Helen Parkhurstová, ktoré miesto toho, aby pozerali na školu očami napĺňania potreby štátu, dali do centra diania v škole dieťa a prišli s konceptom tzv. pedocentrickej pedagogiky.

Ale ďalší ľudia, ktorí sa snažili hľadať iný model školy alebo aspoň prísť s iných pohľadom boli aj pred nimi aj po nich napríklad Johne Dewey, Rudolf Steiner, Seymour Papert, Jean Piaget, Susan Kovalikova, Ken Robinson, na Slovensku Vít Hejný. Je pritom fascinujúce vidieť, ako napriek často dobrým argumentom a v konečnom dôsledku aj výsledkom, základný model školy, podľa ktorého funguje prevažná väčšina škôl na svete, odolával a zostával nezmenený a myšlienky na jeho zmenu sa do praxe dostávali a dostávajú skôr na okraji hlavného prúdu.

Na Slovensku ich dokonca zvykneme nazývať “alternatívne” pedagogiky,

čím ich vytláčame do oblasti experimentov, kde zostávajú a napokon končia v zabudnutí.

Napríklad úvodné slová základného diela Helen Parkhurst s názvom “Vysvetlenie Daltonského  plánu” publikovaného v roku 1926 – “Na začiatok musíme opustiť tézu, tak dlho podporovanú, že deti sa neradi učia. V minulosti sme sa pri vzdelávaní učiteľov sústredili na jedno – ako učiť. Predpokladali sme, že úlohou učiteľa je vykonať všetku prácu a nakoniec sme sa na celý proces vzdelávania pozerali hlavne z jeho perspektívy.

Nikoho nenapadlo, že …. mladá myseľ dokáže nie len robiť predpísané cvičenia, ale dokáže, ak má k tomu príležitosť, vyriešiť problém svojho vzdelania oveľa lepšie, ako to za ňu dokážu vyriešiť iní…” sú ako prebraté zo súčasných diskusií o podobe školy a vzdelávania. (zdroj: An explanation of the Dalton Laboratory Plan, Parkhurst H.1926).

O akých zmenách teda môžeme a chceme v našom seriáli hovoriť?

O zmenách v tom,

  • ako školy fungujú, teda po stránke rozdelenia žiakov do tried, spolupráce s rodičmi a podobne,
  • čo, sa na školách deje, teda rôzne inovatívne pedagogické metódy či už v podobe ucelených koncepcií alebo len čiastkových aktivít, ktoré učitelia zaraďujú do vzdelávacieho procesu.

Tieto dve oblasti sú navzájom prepojené, často sa fungovanie školy mení v súvislosti s tým, čo sa v nej deje a naopak. Napríklad v predchádzajúcom článku, v ktorom sme predstavili inovatívny prístup k vyučovaniu matematiky, sme sa dotkli zmeny v tom, čo sa v školách deje. V našom seriáli budeme ďalej pokračovať aj článkami, v ktorých predstavíme niektoré z ucelených konceptov prístupu ku vzdelávaniu (Dalton, Montessori, ITV) a skúseností, ktoré s nimi majú učitelia, ako aj rodičia a možno sa nám v prípade niektorých podarí aj získať skúsenosti dnes už dospelých absolventov.

Chcete sa o historickom pohľade na model školy dozvedieť viac? Odporúčame nasledovné zdroje:

  • článok „1774 Školství podle Marie Terezie“, časopis Tajemství české minulosti 12/2012

O tom, ako na vtedajšie pomery nový model školy prichádzal na Slovensko, a ako na to vtedy ľudia reagovali nepriamo pojednáva film Vianočné oblátky. Pripomenúť si to môžete v nasledovnej ukážke.

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (4 hlasov, priemerne: 4,00 z 5)
Loading...

Komentáre k článku

  1. Nesúhlasím, že sa nelíšia. Veľmi sa líšia z pohľadu pomôcok. Nemám ani základné pravítka na tabuľu, farebné kriedy mi kupujú rodičia, Na prvom stupni nie sú tie veľké počítadlá. Skladacie telesá na predstavu o plášti i objeme sa rozpadli a nové sú drahé. Lebo proste tie 40 rokov staré sa rozpadli a na nové je málo peňazí. Nemáme v škole žiacku kuchynku, lebo sme potrebovali triedu a tak sme ju zrušili.

    Takže z hľadiska pomôcok, ktorých bolo neúrekom pred 40-timi rokmi teraz nie je.

    1. To neviem Silvia, asi závisí aj od školy. Čo ja vnímam ako rozdiel v tom, ked som chodila do školy ja? Ideológia bola nad všetkým. Mna vyvolala učitelka, nechala stáť pred tabulou, bombardovala otázkami, na ktoré dobre vedela, že nemám šancu vedieť odpovede, len aby ma napokon mohla zhodiť, že „na to by ma bolo, po kostoloch hvízdať, ale učiť sa to nie“.
      Kedže ma videla ísť v nedelu do kostola. Takto si ja pamatám moju základnú školu.

    2. Silvia a integrativnu tabulu nemate???
      Teraz som rpiudko ironicka a mozno mi aj autor clanku vysvetli, že to cele chapem zle, ale mne sa nedostatok nazornych pomocok a ich nahradzanie digitalizaiou vuobec nepaci.
      Ano, ja si pamatam z mojej skoly este chemicke laboratorium, fyzikalne laboratorium, pestovatelske prace, dmace prace, ak srobiky sme si vyrabali vo zveraku ;-)))
      Nemozem povedat, ze by som rpave tie srobky nejak prudko pri mojom VS vyuzila, ale som spatne rada, ze bolo bezne ucit sa v skole, ako sa pestuju rastliny, ako sa pecie kolac, ako sa sije. Zislo sa mi to v zivote aj pre mna, aj napr ocenujem muza, ktory nema problem vymenit zastrcku, umyvadlo, vodnu bateriu.
      Ked to sucasnym detom pustime z youtube, napr aj to zapajanie elektrickych obvodov, kde mame garanciu, ze proste nevypnu obraz a zvuk, ako ked pozeraju reklamu v telke?
      Dnesna doba je natolko zahltena audiovizualnymi podnetmi, ze ta selektvna hluchota je v mene prezitia asi jedina mozna. Preco si potom myslime, ze tento efekt nebude fungovat aj v skole?
      Ja si myslim, ze cela ta digitalizacia skol je naprd.

  2. tak k teme vyuzivania technologii na skolach sa v seriali este urcite dostaneme, takze by som to nechal na neskor, zatial by som hodil do placu len dve myslienky a sice, ze kde je napisane, ze priaznivci vyuzivania technologii (teda napriklad aj ja) pozaduje, ze len technologie a nic ine. to skor ludia ako vy, ktori sa profiluju ako odporcovia, to stavaju na hranu a tvaria sa, ze je to bud jedno alebo druhe. ja hovorim, ze jedno aj druhe patri do zivota dietata a ma sa s tym v skole stretavat. samozrejme, vzhladom na to, ze den ma vzdy len 24 hodin je mozne, ze prichodom ikt sa niekde musi ubrat ale rozhodne nesuhlasim s tymto kategorickym delenim, ze jedno vylucuje druhe. technologie napokon nemaju byt cielom same o sebe ale nastrojom na riesenie beznych uloh. druhy postreh je zase o tom, ze ci sa vam to ako dospelemu paci alebo nepaci, musite akceptovat realitu, ze pre dnesne deti je zivot v digitalnom svete sucastou ich zivota a jednak sa im to paci a dvak do buducnosti to pojde tiez tymto smerom a tak patria technologie aj do skoly. v opacnom pripade sa skola pre nich stava nerelevantnou. ale o tom naozaj niekedy nabuduce.

    1. O akých technológiach sa bavíme? Chcela by som do triedy aspoň meotar. Ak myslíte toto. Podľa mňa sa dá veľa odučiť s pravítkom, kriedou a tabuľou. To že na hodine bežne varím s deťmi (proste som z domu doniesla platničku), že staviam telesá z polystyrénu, lebo zatepľujú susedný dom, učím projektovo a nebránim sa ani výuke počas teplých dní na školskom dvore matematike. Viete ako sa nám podarilo vymerať so žiakmi hektár a aký boli prekvapení ako je to veľa? Aj keby som chcela do triedy zapojiť projektor a počítač, nepôjde to, lebo sme dali urobiť ventilátor na stenu kvôli teplu na jar a v lete. A aj tak mi sa tam nedá chytiť fifi, lebo jej niečo zavadzia v rozvode.
      Nemám rada výmenu manuálnej činnosti za digitálnu – ako píšete Karin -. Radšej kúpim platelínu a paličky.
      Môžete si prísť pozrieť moje hodiny, hoci ich poznáte veľmi dobre, kedysi sme spolu učievali v susedných miestnostiach. A chodili ste ku mne na prax.
       
      Odporúčam články o mojej práci:
      http://www.dobrenapady.info/vysivame-a-pocitame-r856.htm
      http://www.dobrenapady.info/namet-na-hodinu-matematiky-r698.htm
       
       
      alebo zbierku príkladov v sekcii Hráme sa s číslami alebo Hráme sa s geometriou, či v sekcii Pomôcky
       
      Nájdete ich u mňa omnoho viac.

Pridaj komentár