Hejného metóda deti baví, školy sa jej však stále boja

Je prirodzená, zábavná, interaktívna a búra zažité predstavy o učení. Hejného metóda je čoraz žiadanejšia – najmä zo strany rodičov a detí.

Hodina, po ktorej túžia všetky deti

Učiteľka prechádza po triede a rozdáva niektorým deťom farebné kocky. Deti nedokážu obsedieť, usmievajú sa a hlásia. Každé ich chce mať v opatere. Kocky dostanú štyri deti a učiteľka rozdeľuje úlohy – ty budeš zastávka pri botanickej záhrade, ty pri škole…

Nakoniec vyberie žiaka, ktorý dostane papierovú krabicu prerobenú na modrý autobus. Autobus sa vyberie po triede a zastaví na prvej zastávke.

Chlapček s kockami sa postaví, vloží do krabice tri kocky a ráta: “Nastúpil jeden, druhý, tretí cestujúci.” Autobus sa pohne ďalej. Aj žiačik na ďalšej zastávke ráta: “Jeden cestujúci vystúpil, dvaja cestujúci nastúpili.”

Kocky pritom dvíha dovysoka, aby ich deti dobre videli. Autobus takto obíde všetky zastávky  a nakoniec dorazí k učiteľke, ktorá sa spýta: “Koľko cestujúcich je v autobuse?”

Deti sa začnú prekrikovať. Niektoré napočítali 6, avšak väčšine vyšlo 7, čo je správna odpoveď. V papierovom autobuse naozaj zostalo 7 kociek, teda 7 cestujúcich.

Prečítajte si aj: Deťom škodí skorý začiatok vyučovania

Pani učiteľka potom požiada deti, ktoré mali na starosti zastávky, aby si za seba vybrali náhradníkov, a hra pokračuje.

Nie, nie sme v súkromnej škole vo Švajčiarsku, ale medzi slovenskými prvákmi na hodine matematiky. Hejného metóda v praxi.

Milan Hejný – matematik, pedagóg, no predovšetkým človek

Hejného metóda zatiaľ zostáva len alternatívnou formou, ktorá sa na školách vyučuje v prípade, že o ňu vedenie a učiteľ matematiky prejaví záujem.

V takom prípade ponúkajú jej priaznivci školám možnosť vzdelať sa vo vyučovaní v rámci kurzov a prednášok. Pre bežné vyučovanie zas pripravili učebnice a osnovy, podľa ktorých môže učiteľ na hodine postupovať.

Autorom metódy je 83 – ročný profesor Milan Hejný z Karlovej Univerzity v Prahe, ktorý v rámci pedagogickej praxe pôsobil v Čechách aj na Slovensku. Základy metódy moderného vyučovania matematiky pripravoval už jeho otec Vít Hejný, ktorý svojho syna inšpiroval k tomu, aby si vyskúšal učenie detí v praxi.

Hejného metóda je založená na rešpektovaní základných potrieb dieťaťa v triede – socializácii a prirodzenenj túžbe objavovať.

Učiteľ tak stráca rolu prednášajúceho a stáva sa súčasťou kolektívu a vedúcim diskusie. Jeho úlohou je vytvoriť prostredie, kde sa odohráva hra, a kladie deťom otázky, na ktoré nachádzajú odpovede.

Pri hre na autobus napríklad môžeme vidieť, že učiteľ rozdá počiatočné úlohy a pomáha deťom rátať, udržiava tempo a dozerá na rešpektovanie pravidiel pri hre.

Nakoniec položí otázku a nechá deti, aby povedali správny výsledok, ale aj vysvetlili, ako naň prišli.

Chyba je normálna, kalkulačka nie je smrť

Hejného metóda je postavená na 12 princípoch výučby, ktoré majú predovšetkým rešpektujúci a socializačný charakter. Požaduje, aby sa vzdelávanie stavalo na vlastných zážitkoch dieťaťa.

Žiak sa nemá učiť izolovane, ale rozvíjať pri učení matematiky také schopnosti (kreativita, samostatnosť), ktoré využije aj na iných predmetoch, no najmä v praktickom živote.

Jednou zo základných úloh Hejného metódy je zapájanie detí na hodine tak, aby sa rešpektovala ich osobná úroveň. Úspech výrazne nadaného dieťaťa bude iný ako úspech dieťaťa, ktoré trpí poruchou učenia. To ale neznamená, že bude menej hodnotný.

Hejného metóda stiera starý hodnotiaci systém a pomáha objavovať prirodzenú radosť z učenia. Druhou dôležitou úlohou je práca s chybou. Chyba nie je dôvod na pokarhanie, ale má pomôcť zanalyzovať riešenie príkladu.

Prečítajte si aj: Ľubica Noščáková: Máme nastavenú normu „normálnosti“ a deti sa musia prispôsobiť

Milan Hejný upozorňuje aj na ďalšie dva faktory: spolupráca v triede umožňuje šikovným žiakom prejaviť sa, ale prostredníctvom nájdenia spoločného riešenia umožňuje, aby úspech zažili aj slabší.

Zároveň deti môžu vyskúšať, ako sa riešia úlohy viacerými spôsobmi a objaviť ten najefektívnejší. Milan Hejný sa nebráni ani použitiu kalkulačiek, ktoré hodnotí ako pozitívnu pomôcku.

Podľa jeho slov je kalkulačka ako automatická práčka – tiež sa neučíme najprv prať ručnena potoku, ale pomáhame si modernou technológiou.

V čom sa rôznia názory na Hejného metódu?

S Hejného metódou má skúsenosti aj mamička a učiteľka Lenka. Jej dcéra je v prvom ročníku a matematiku sa v triede učí “po novom”.

“Páči sa mi, že metóda je postavená na spolupráci a pôsobí na socializačnú oblasť. Buduje tímového ducha v tomto individualistickom svete. Uspejem nie sám, ale ako tím.

Dobrým príkladom sú triedy, ktoré už naša pani učiteľka odchovala. Tá atmosféta v nich je úplne iná. Deti spolu vedia komunikovať, spojiť sa pre spoloční cieľ, sú prosociálne.”

Pozitívne ju vníma aj osobná asistentka Anna, ktorá sa venuje deťom s poruchami pozornosti na prvom stupni základných škôl.

“Hejného metóda som mohla pozorovať minulý rok v prvom ročníku v triede, kde som pomáhala. V alterntívnych a súkromných školách, pokiaľ viem, je už bežná, a je veľmi obľúbená.

Obávam sa však, že je vhodná len pre triedy s menším počtom detí, povedzme do tých 15 žiakov na učiteľa. Vôbec si ju neviem predstaviť v triede s 25 deťmi – či už v rámci práce pedagóga, alebo zapojenia toľkých detí. Je skvelá, ale najmä do menšieho, komorného kolektívu.”

Hejného metóda má aj množstvo kritikov. Mnohí učitelia či matematici ju považjú za nekomplexnú, a neoverenú praxou. Obávajú sa, že u detí sa takýmto spôsobom nedá vytvoriť dostatočne kvalitný základ, na ktorom sa dajú stavať ďalšie vedomosti. Je tento argument pravdivý?

(Ne)objektívny názor z redakcie

V roku 2016 sa Slovensko zapojilo do testovania žiakov OECD, ktoré bolo zamerané na matematiku a prírodné vedy. Zo 49 krajín sme sa v rámci matematických zručností ocitli na 32 mieste. Predbehli nás aj krajiny ako Litva, Bulharsko, Poľsko či Srbsko.

Prečítajte si aj: Prečo nám študenti utekajú na zahraničné vysoké školy

Len pre porovnanie dosiahol Singapur ako víťaz rebríčka 616 bodov a najhoršie dopadli žiaci v Kuvajte (353 bodov). Slovenskí žiaci dosiahli priemerné skóré 498 bodov, čím sme nedosiahli ani európsky priemer, ktorý predstavuje 527 bodov.

V testovaní PISA v roku 2018 dosiahli slovenskí žiaci podobné výsledky. Aj to je odpoveď na kvalitný a silný základ, aký dosahujú žiaci pri štandardnej výučbe.

Správa svetového ekonomického fóra vydala v roku 2018 rebríček zručností, aké budú firmy v blízkej budúcnosti (a niektoré už dnes) očakávať od svojich zamestnancov.

Na prvých priečkach sa tak objavilo kritické myslenie, emocionálna inteligencia, kreativita, komunikačné zručnosti, schopnosť prevziať zodpovednosť, pracovať v ľudsky rozmanitom tíme či flexibilita. To všetko sú schopnosti, ktoré rozvíja aj Hejného metóda.

Stojí za to pouvažovať, či rozvíjanie detí v tom, čo raz budú naozaj potrebovať, nestojí za väčšiu pozornosť.