Štedrý deň v rôznych kútoch Slovenska

Deti sa od rána tešia na darčeky, rodičia zas na štedrú večeru a príjemnú rodinnú atmosféra. Napriek tomu však vyzerá tento deň od dverí k dverám inak.

Aké zvyky a tradície si zachovávajú jednotlivé kraje a naopak, ktoré novinky sa u nás už stihli udomácniť?

Na východe je štedro

Mamička Janka býva v Košiciach. Spolu s manželom sa snažia zachovávať čo najviac spoločných tradícií.

„Na východnom Slovensku musí byť Štedrá večera skutočne štedrá. Nie div, tento kraj si pamätá chudobu. U nás začíname spoločnú večeru modlitbou, potom nasledujú oblátky s medom.

Tradičná kapustnica sa nezaobíde bez ryže a paradajkového pretlaku, to priniesla moja mama z Trebišova. V mužovej rodine majú namiesto kapustnice hríbovú polievku.

Potom sa podávajú pirohy, ktoré sa plnia buď bryndzou, sladkou kapustou alebo zemiakmi. Ale tým večera nekončí. Nasleduje samozrejme kapor so zemiakovým šalátom, niekde aj rezne. 

Na záver večere máme „bobáľky“, teda opekance, ktoré robím s makom aj orechami. Moja mama zvykla pripraviť aj tradičný biely kysnutý koláč.

V našej rodine je zvykom držať celý deň pôst, odkedy sú dcéry väčšie, tak aj ony. Okrem toho je na východe tradícia, že žena celý deň nesmie vyjsť z domu. Odchádza len muž, aby priniesol domov Betlehemské svetlo.

Na východnom Slovensku je aj veľa pravoslávnych rodín, ktoré sa prispôsobili našim zvykom. Štedrú večeru si však zopakujú aj 6. januára, kedy oficiálne začínajú pravoslávne Vianoce.“

 

Na dolniakoch začína večera prvou hviezdou

Agátka si na dolniacke Vianoce spomína s úsmevom.

„Večera u nás začína s prvou hviezdičkou na nebi. Na začiatku vinšuje gazdiná so sitom – oplátky s medom a cesnakom, ovocie. A otec dáva dcéram na čelo krížik, aby poslúchali.

Do rohov sa zvyknú hádzať orechy a rozkrojí sa jabĺčko.  Každý, kto sedí za stolom, dostane kúsok, aby vždy našiel cestu domov. Potom zavinšuje otec rodiny, pripijeme si a prípitok zajedáme koláčom. 

Po koláči nasleduje fazuľová mäsová polievka so slaninou, ryba so šalátom a makové bobáľky. Kedysi sme zvykli aj spievať koledy.

Ešte pred polnocou sa ideme prejsť na cintorín, zapálime sviečky a pomodlíme sa. 25. decembra u nás chodievajú po spievaní koledníci.“

 

Čarovné oravské Vianoce

Zuzana sa vydala na Oravu a vianočné zvyky ju tu milo prekvapili. 

„Prvé Vianoce s mužom sme strávili u svokrovcov, keďže náš dom ešte nebol hotový. Páči sa mi silné kresťanské povedomie, aké na Orave vládne. Svokrovci držia prísny pôst a celý deň trávia v príjemnej atmosfére prípravou večere.

Stromček sa zdobí až na Štedrý deň ráno. Potom svokra začína pripravovať kapustnicu s hríbmi a sušenými slivkami a pečie čerstvý chlieb, čo robí len jediný raz v roku, na Štedrý deň, ako je u nich zvykom. Upečie aj štedrák, tradičný oravský koláč. 

Štedrá večera začína na Orave pozvaním ku stolu a príhovorom hlavy rodiny a spoločnou modlitbou. Potom nasledujú oblátky s medom, kapustnica a kapor so šalátom. Pre deti sa robieva filé.

Večera končí opekancami s makom a medom. Až potom zazvoní niekto z rodiny zvoncom a celá rodina sa pustí do rozbaľovania darčekov.

Starší chlapci a dievčatá potom idú po spievaní a koledovaní. Tradíciou je aj polnočná omša, ktorá je dojemná a krásna.“

Halászlé v každom dome

Nina pochádza z Komárna, kde sa podľa nej slovenské vianočné zvyky pestro miešajú s maďarskými. 

„Namiesto tradičnej kapustnice začíname Štedrý večer rybacou polievkou halászlé, ktorá je od domu k domu iná. Každá žena má svoj obľúbený recept, podľa ktorého ju varí.

Na Štedrý deň držíme pôst a aj večera je bezmäsitá, aj keď veľmi dobrá. To je práve vplyv maďarskej kultúry, že jedlo je vždy vynikajúce. 

My štedrú večeru začíname oblátkami a potom si dáme strúčik cesnaku namočený v mede. Nasleduje halászlé, kapor so šalátom a svätoštefanský koláč. V našej rodine sú Vianoce veľmi spoločenské, stretávame sa a spievame koledy.“

Vianoce v Bratislave

Elena z Bratislavy si Vianoce pamätá ako zmes rôznych tradícii.

„Ja mám mamu z východu a otec pracoval roky v zahraničí. Vianoce sú u nás zmesou všetkému, čo si priniesol z ciest. Od rána zdobíme stromček, popíjame punč a počúvame koledy.

Nemáme napríklad tradičný majonézový šalát, ale zemiakový s cibuľkou. Kapra sme rýchlo vymenili za pstruha, neskôr za lososa. Mama nerobí kapustnicu, ale šošovicovú polievku.

Namiesto bežných koláčov každý rok pečieme mandľovú tortu a po štedrej večeri chodievame na prechádzku. Užívame si ticho, sneh, samotu, ktorá je v Bratislave výnimočná. Darčeky sú symbolické. Každý dostane jeden, ktorý si naozaj prial.

25. decembra potom pečieme hus, to je zvyk z Rakúska. Tento rok to budú aj prvé Vianoce môjho syna a už sa na ne naozaj teším.“