Čo hovoria ľudové múdrosti o advente?

Štyri nedele pred Vianocami každoročne zapaľujeme prvú sviečku. A potom týždeň po týždni k tej prvej pribúda druhá, tretia a napokon štvrtá.

Čo o advente hovorili, čo počas neho robili a ako si ho uchovávali naši prarodičia? Ak advent nadelí záhradám inovať, na rok im nadelí bohatú úrodu. A ak cez advent vietor fúka, bude hojnosť ovocia.

Advent obvykle začína koncom novembra a vtedy tu máme Ondreja (30.11.). Pár dní po ňom oslavuje Barbora (4.12.) a po nej zas chodí Mikuláš (6.12.).

O tejto trojke sa dozvedáme, že keď svätý Ondrej peknú cestu Lucii spraví, aj Mikuláš ho pochváli. Alebo aj:

aký Ondrej, takí všetci.

Zimou sa však vedeli popýšiť aj jednotlivo:

Keď na Ondreja sneží, sneh si dlho poleží.

Keď svätý Ondrej na plot mráz posadí, nemusíme sa báť povodní ani vody.

Po svätej Baruši daj pozor na uši.

Svätá Barbora ťahá sane do dvora.

Svätá Barbora vetry rozháňa

Keď na deň Mikuláša sneží, bude požehnaný rok.

Na svätého Mikuláša už je všetka zima naša.

A čo sa v prvom adventom týždni zvyklo robiť?

Zase nám to prezradia títo traja svätí: 

Na Ondreja sa začali podomové obchôdzky vinšovníkov. Pastieri prinášali zelené prúty, malí chlapci oceľ. Oboje symbolizovalo želané zdravie a silu.   

Slobodné dievčatá chceli zistiť, kedy a za koho sa vydajú. Liali olovo do vody a podľa tvaru odliatku hádali, aké povolanie bude mať ich nastávajúci.

Varili tiež halušky, do ktorých vložili lístky s chlapčenskými menami. Meno toho pravého skrývalo cestíčko, ktoré pri varení vyplávalo na povrch ako prvé.

Aby zistili, ktorým smerom sa vydajú, triasli plotom, ovocným stromom alebo slamenou strechou. Potom počúvali, z ktorej strany pes zašteká.

Na Barboru si dievky odrezali čerešňové halúzky, dali doma do vody a dúfali, že im do Štedrého dňa vykvitnú a teda že sa do roka vydajú.

	Prečítajte si tiež: Barbora ťahá sane do dvora

A Mikuláša poznáme aj dnes, už roky chodieva po domoch, kde majú malé deti a nosí im ovocie a sladkosti alebo naopak, uhlie a cibuľu. Sprevádza ho nadudraný čert a láskavý anjel.

V polovici adventu prichádza Lucia (13.12.). Niektorí o nej hovorili ako o váženej svätici, iní ju mali za bosorku. A ako bola Lucia opradená množstvom legiend, jej deň sprevádza množstvo čudesných zvykov.

Ono totiž od Lucie do Vianoc, každá noc má svoju moc:

Chlapi začali na Luciu robiť luciový stolček, každý deň urobili na ňom voľačo tak, aby bol hotový presne na Štedrý deň. Na polnočnej omši mohli pomocou neho uvidieť všetky strigy z dediny.

Dievčatá si zas napísali na 12 lístočkov mená chlapcov a každý deň jeden náhodne vybraný spálili. Posledný si otvorili na Štedrý deň a ten im mal veštiť meno ich budúceho muža.

Týchto dvanásť dní dievčatá postupne odhrýzali aj z jablka, aby sa na Vianoce dozvedeli meno svojho nastávajúceho. A to podľa toho, kto išiel prvý okolo, keď na Štedrý deň jablko dojedali.

Ženy na Luciu nesmeli priasť, šiť, vyšívať ani párať perie. Pred bosorkami sa ľudia chránili tak, že jedli cesnak, robili si ním krížiky na čelo aj na veraje domu či maštale.

Z chotára chceli strigy vyhnať tak, že narobili kopec hluku – plieskali bičmi, trúbili na rohoch, cengali na zvoncoch, hvízdali, rozbíjali starý riad, trepali trlicami.

Ale dobré Lucie prichádzali do domov aby z nich symbolicky vymietli všetko zlé. Boli to dvojice žien oblečené celé do bieleho, s husacím krídlom v ruke.

	Prečítajte si tiež: Na svätú Luciu (13. december)

A prečo sa Lucii hovorí, že je kráľovnou zimy? Lebo…

Keď príde Lucia, nájde ju už zima. Lucia noci upíja, ale dňa nepridá. Keď si Lucia na mena háby zablatí, v januári si ich prať bude.

Ku koncu adventu je, teda v starom kalendári kedysi bolo, Tomáša (21.12.) Je to deň zimného slnovratu a aj preto sa počas neho dialo všeličo zaujímavé. Svätý Tomáš sa mal tesne pred Vianocami postarať o nasledovné:

O čerstvé mäso na sviatky, preto sa v tento deň konali zabíjačky. Dobrá bola aj čerstvá bravčová masť v tento deň vytopená a maslo na Tomáša umútené.

Učiteľ posielal svojich žiakov – pomocníkov, aby do domov poroznášali vianočné oblátky. Chlapci do domov donášali aj polazníčky, teda čečinové vetvičky alebo dokonca malé vianočné stromčeky.

Do hory sa však chodiť v tento deň nesmelo, aby sa nestalo nešťastie, aby niekoho neprivalilo, alebo aby si nezaťal do ruky. A bolo treba vrátiť všetko požičané a vyrovnať dlhy, aby si na sviatky sadal každý k „čistému stolu“.

Predzvesť bielych Vianoc je vypovedaná aj v Tomášovských pranostikách: Na svätého Tomáše zima sa nám rozpáše. Tomáš s oceľou (mráz) znamená, že bude v nastávajúcom roku zrno plné.

Posledným dňom adventu je Štedrý deň, teda 24. december.

Prípravy na sviatky vrcholia, je to deň pracovný a zároveň slávnostný. A keď vyjde prvá hviezda…začínajú Vianoce!