Ako prežiť, keď Vianoce nie sú, čo bývali

Kedysi sa mi zdal rok nekonečne dlhý. Od Vianoce do Vianoc to odsýpalo strašne pomaly a ja som od konca prázdnin odrátala dni.

Len aby už bol Štedrý deň, ozdoboval sa stromček, varila sa kapustnica, vyberali šaty, rozbaľovali darčeky. Strašne som sa tešila.

Dlho som sa dokázala tešiť aj v puberte a na výške som si užívala klasické cestovanie domov, dlhé cesty vlakom v páperovej bunde, maličkosti pre rodinu a punč na námestí.

Fakt neviem, čo sa stalo. Ale mám pocit, že prvý raz som pocítila, ako mi čaro sviatkov preteká pomedzi prsty, keď som chystala Vianoce pre svoju rodinu.

Kde je to čaro Vianoc?

Odrazu nebola žiadna kuchyňa naplnená vôňou škorice, nikde nehorel adventný veniec. Len ja som ako šiši pobehovala po byte a snažila sa jednou rukou pulírovať okná a druhou stavať stromček.

Riešili sme s mužom odlišné zvyky, odlišné koláče aj prístup.

Naša rodinná tradícia bola byť na Vianice veselí, baviť sa, smiať a sánkovať na kopčeku za domom. Na každý sviatok sme si zachovali peknú spomienku.

Napríklad ako sme sa išli na Štedrý večer bicyklovať, lebo nenasnežilo, alebo keď sme si zlaté prasiatko (ktoré uvidíte, ak sa celý deň postíte) pomýlili so susedovou mačkou.

Náš stromček bol obvešaný všetkým, čo sme našli a vyzdobili, a pomedzi rozprávky sme organizovali vianočné besiedky pre hračky.

Môj muž si, naopak, pamätá hlavne perfekcionistický stromček, ku ktorému sa nesmela priblížiť detská ruka, špajzu plnú koláčov a nábytok bez smietky prachu.

Hneď po večeri sa celá rodina vyčerpane zvalila pred telku, rozbalili jeden (!) praktický dar a kým česká Popelka vytiahla šaty z orecha, od únavy zaspali.

Na druhý deň navštívili príbuzných, na Štefana mladí skočili na miestnu diskotéku, a ďalšie ráno už bolo po sviatkoch. 

A tak musel nevhynutne nastať zraz dvoch kultúr…

Vianoce plné rozdielov

Ja som nechápala, ako to, že sa pred svadbou nepriznal, aký je suchár. Muž nevedel pochopiť, prečo nechystám Vianoce už do októbra, a prečo si nedávam viac záležať na peknej výzdobe.

Keby som si doniesla tradície z Grónska a on z Austrálie, nemohol by to byť väčší rozdiel. Aspoň kapustnicu sme robili rovnako.

Vianoce plné emócií

Spolu s príchodom detí sa ukázalo, že Vianoce nie sú len o radosti a nadšení. Niekoľko sviatkov po sebe som sa ako správna mama a manželka musela vyrovať aj s rôznymi prekvapeniami.

Mám za sebou Vianoce, o ktorých som ani netušila, že boli. To boli dni plné únavy, plienok a kojenia. 

Aj jedny, na ktoré spomínam so smútkom a fakt nerada. Zažila som Vianoce, keď som nedostala jediný darček, lebo muž zabudol… Ja som mu podarovala pexeso s domácimi fotkami, ktoré som vyrábala po večeroch.

Obaja sme nechápavo stáli pod jedličkou a rozmýšľali, čo tým ten druhý chcel povedať.

Rodinný život už je taký. Máme za sebou spálené medovníčky, štedrú večeru s animákmi (ešte dnes ma mrazí hrôzou), krásne aj príšerné darčeky.

Sviatky u svokrovcov, u našich, s košeľou poliatou vínom, Vianoce, keď sme si k stolu sadli s nedoriešenými problémami, aj plní nadšenia.

Čaro detstva už sa neopakovalo. Nedokázala som sa naladiť na atmosféru, keď vám okolo hlavy lietajú jednorožce a vybuchuje ohňostroj.

Ale keďže naše deti sa na tie tohtoročné nenormálne tešia, vypisujú Ježiškovi a rátajú dni do zdobenia stromčeka, predsa len je u nás asi celkom dobre.

Vzdať sa perfektných Vianoc

Dávno som sa vzdala predstavy, že by vianočné sviatky dokázali byť perfektné ako celok. Ale naučila som sa tešiť z drobností, ktoré v nás vedia na chvíľku zablikať a pripomenúť, že sviatočné obdobie je ozaj výnimočné.

Moment, keď rozkrojím pomaranč a izba vonia Vianocami.

Keď deti prosia, aby mohli sfúknuť sviečky na adventom venci.

Keď prvýkrát zapneme svetielka na stromčeku.

Keď otvorím okno a na skle vidím námrazu.

To sú tie momenty, keď si poviem, že je to všetko veľmi krásne, a že mám veľké šťastie. Môžem sa s takých drobností stále tešiť a uvedomovať si ich.

Chvíle, keď deti bežia k stromčeku a nadšene rozbaľujú vytúženú hračku, patria určite k tým najkrajším, na aké budem spomínať.

Viem, že tie momenty nič nestoja a nedá sa na ne pripraviť. Prídu samé od seba a neriadia sa vianočným plánovačom ani mojou snahou, aby všetko bolo ešte lepšie. Vianoce sú dokonalé také, aké sú.

Hoci sa nezaobídu bez zamračených pohľadov, urazeného ticha, rozliateho čaju a ručičiek od čokolády. Pre tie malé momenty sa oplatí tešiť sa na ne.