Slovenský raj s deťmi

Pre svoje výnimočné prírodné a estetické hodnoty bol Slovenský raj roku 1964 vyhlásený za chránenú krajinnú oblasť a od roku 1988 je to národný park.

»»»»»» Prečítajte si aj: Kam na výlet s deťmi? Tipy pre celé Slovensko.

 

Kde nájdeme Slovenský raj

V severnej časti Slovenského rudohoria, na juh od Hornádskej kotliny medzi Spišskou Novou Vsou, Hranovnicou a Dobšinou vystupuje pohorie, navonok nevýrazné, ktoré v dvadsiatych rokoch 20. dostalo názov Slovenský raj.

Slovenský raj je ukážkou najtypickejšieho horského krasového územia s hlbokými roklinami, s vodopádmi a rozľahlými náhornými planinami. Nachádza sa tu 11 národných prírodných rezervácií a 8 prírodných rezervácií.

Rokliny a vodopády Slovenského raja

Pôvodne bola celá oblasť národného parku veľkým plošným celkom, ktorý postupne toky riek Hornád a Hnilec, potoky Veľký Sokol, Suchá Belá, Biely potok rozkrájali na niekoľko väčších i menších plošín Glac a Geravy.

Menšie toky vytvorili za tisícročia pre Slovenský raj tak charakteristické rokliny Kyseľ, Piecky, Sokoliu dolinu, Zejmarskú roklinu. V roklinách a tiesňavách je množstvo vodopádov, od malých až po vysoké niekoľko desiatok metrov.

Medzi najznámejšie a najkrajšie patrí Závojový vodopád (75 m), Obrovský vodopád (60 m), Karolinyho vodopád (25 m), Kaplnkový vodopád (15 m), Okienkový vodopád (15 m), Veľký vodopád (12 m), či Misové vodopády (29).

Jaskyne v Slovenskom raji

Bohato vyvinutý je tu aj podzemný kras a nachádza sa v ňom už 436 jaskýň. Známejšími jaskyňami verejnosti neprístupnými sú Stratenská jaskyňa, Čertova diera, Kešeľova diera, Medvedia jaskyňa, Ružová jaskyňa, Duffart, Kláštorská jaskyňa.

Zo 69 doteraz preskúmaných sú verejnosti prístupná len Dobšinská ľadová jaskyňa, ktorá je otvorená od polovice mája do konca septembra, denne okrem pondelkov. Prístupných je 475 m s prevýšením 43 m a prehliadka trvá 40 minút.

 

Kláštorisko. Srdce Slovenského raja

Turistické centrá v Slovenskom raji majú bohatú históriu. Ich vznik sa viaže na začiatky turizmu v tejto oblasti.

Sú rozmiestnené po obvode Slovenského raja až na jedno, Kláštorisko, ktoré leží uprostred a hovorí sa mu tiež „srdce Slovenského raja“. Z histórie je Kláštorisko známe ako Lapis refugii – Skala útočište.

V roku 1241 našli obyvatelia okolitých obcí v priestore Kláštoriska útočište pred Tatármi, pretože z troch strán chránené tiesňavami a hlbokými dolinami, bolo prakticky nedobytné.

Na mieste záchrany okolo roku 1305 vybudovali kláštor pre rehoľu kartuziánov. Dnes sú tu iba ruiny so zvyškami muriva, ktoré sa postupne rekonštruujú. Prvú turistickú útulovňu tu postavili roku 1923, v súčasnosti je tu vybudované turistické centrum s reštauráciou, chatami a penziónom.

Čingov a Podlesok

Najstaršie a najväčšie turistické stredisko na severnom okraji Slovenského raja, v kotlinovitom rozšírení rieky Hornád, východisko náročnejších turistických značkovaných trás na severe sa volá Čingov. Na blízkej vyvýšenine Hradisko je významné archeologické nálezisko slovanského osídlenia.

Podlesok je významné celoročné turistické stredisko v západnej časti neďaleko obce Hrabušice, v údolí Veľkej Bielej vody pri ústi rokliny Suchá Belá. Je východiskom na všetky túry do centrálnej a severozápadnej časti Slovenského raja.

 

Dedinky

V údolí rieky Hnilec, nad priehradou Palcmanská Maša, ktorá patrí k najchladnejším na Slovensku, ležia Dedinky. Obec vznikla roku 1933 spojením dvoch menších obcí – Štefanovce a Imrichovce.

Geravy

Nad Dedinkami je planina Geravy, odkiaľ vedú turistické chodníky po takmer do každej časti Slovenského raja. Sedačka na Dedinky-Geravy z roku 1970 je do odvolania mimo prevádzky kvôli technickým problémom.

Mlynky

Najvýznamnejším strediskom zimných športov v Slovenskom raji je obec Mlynky vytvorená z bývalých baníckych osád: Biele Vody, Havrania Dolina, Mlynky, Palcmanská Maša, Prostredný Hámor, Rakovec a Sykavka.

Vodné plochy – Blajzloch, Hansjakubova, Klauzy, Palcmanská Maša vytvárajú zaujímavý krajinársky prvok. Všetky sú umelo vytvorené za účelom vodných športov, rybolovu a rekreácie. V minulosti slúžili niektoré ako prostriedok na splavovanie dreva.

 

Túry s deťmi v Slovenskom raji

Veku detí a ich schopnostiam treba prispôsobiť rôznu náročnosť a dĺžku turistických trás. Dajú sa naplánovať ľahšie aj ťažšie celodenné túry, prechádzky po asfaltkách tu však nenájdete.

Pre menšie deti rozhodne treba zobrať šatky alebo nosiče, aj keď pozor, celodenné nosenie detí nie je pre nich zrovna prospešné.

V národnom parku je zakázané pohybovať sa, stanovať a bivakovať mimo vyznačených turistických chodníkov a miest. Prechod roklinami je povolený jedine smerom nahor, t.j. proti smeru potoka.

»»»»» Prečítajte si aj: Akú dlhú túru zvládnu deti?

Nenáročné trasy v Slovenskom raji

Ak sa predsa len rozhodne ísť na túru s malými deťmi, vyberte sa do tiesňavy Malý Kyseľ. Vedie ňou modrý turistický chodník iba v smere proti toku potoka. Je to krásna nenáročná prechádzka, bez rebríkov. Odmenou sú dva krásne vodopády. A navyše nebýva tu tak veľa turistov ako na iných trasách.

Pre nenáročných turistov je vhodná prechádzka z Čingova na Tomášovský výhľad. Malé prevýšenie, prekrásny výhľad do Prielomu Hornádu a cestou späť na spišskú krajinu v Hornádskej kotline, skalné útvary, nenapodobiteľnú flóru a pohľad do roklín Slovenského raja i na Vysoké Tatry.

Nenáročný je aj náučný chodník po stopách baníctva v Dobšinej, ktorý približuje históriu na deviatich informačných tabulách. Trasa začína na Námestí baníkov a je vhodná pre menej náročných turistov a cykloturistov.

 

Geravy, jazda na koňoch

Určite veľkou atrakciou (nielen) pre deti je jazda na koňoch. Ponúkajú sú viaceré možnosti – vyhliadkové jazdy kočom, vozenie detí a začiatočníkov, vychádzky do prírody aj viacdenné výlety s kempovaním v prírode pre pokročilých.

Koníkov nájdete pri horskom hotely Geravy, na Salaši Malý Majer asi 300 m od rekreačného strediska Podlesok, na Ranči pod Ostrou skalou v Stratenej, v dedinke Dobšinská ľadová jaskyňa u Martina Oravca.

Netradičné výlety s deťmi

Pre lezenia chtivých je tu aj Lanový park Tarzania Ostrá skla. Nachádza sa 1,5 km od Dobšinskej ľadovej jaskyni. Je postavená z 23 prekážok vo výške približne 5 až 7 m nad zemou. Jej súčasťou je aj trasa pre najmenších Tarzančekov.

Úplne netradičný výlet, ktorý nadchne deti i dospelých je cesta člnkom a rikšou z Dediniek do Stratenej. Cestu môžete začať pri vlakovej stanici Dedinky, kde vás elektrický čln odvezie do chatovej osady Stratenská píla. Odtiaľ môžete ísť rikšou do Stratenej. Vrátiť sa môžete opäť rikšou a člnom, peši alebo vlakom.

Výlety v okolí

V bezprostrednej blízkosti národného parku sa nachádzajú obce s historickými pamiatkami – Spišská Nová Ves, Markušovce, Spišský Štvrtok, Hrabušice.

Z ubytovacích stredísk je možné robiť aj celodenné výlety do širšieho okolia, do Vysokých a Nízkych Tatier, na Pieniny, Spišský hrad či do Levoče.

Levoča

Levoča vznikla z dvoch pôvodných slovanských osád, ktoré spustošili Tatári roku 1241. Prvýkrát sa pomenovanie Levoče ako „Leucha“ vyskytuje v listine Belu IV. z roku 1249. Mesto sa postupne stalo najvýznamnejším mestom Spiša. Od roku 1271 bolo sídlom samosprávy 24 spišských miest.

Levoča patrí svojimi historickými stavebnými pamiatkami k najvýznamnejším mestám na Slovensku. Mesto má obrovské stredoveké námestie obklopené viac ako 50 meštianskymi domami. Medzi najzaujímavejšie patrí renesančný tzv. Thurzov dom zo 16. storočia.

Zo sakrálnych stavieb je cenný gotický minoritský kostol s kláštorom zo 14. storočia pri mestských hradbách, Kostol sv. Ducha a kláštor minoritov sa nachádza pri Košickej bráne a pochádza z roku 1747.

Historické centrum obklopuje mohutný hradobný systém zo 14. a 15. storočia s dĺžkou 2,5 km. Reštaurované sú viaceré bašty, veže, Košická a Menhardská brána.

Radnica v Levoči

Architektonicky zaujímavá je radničná budova z 15. storočia, zvonica z rokov 1656 – 1661, či klietka hanby z roku 1600, ktorá je pred radnicou.

Pobyt v klietke mal byť pre previnilca potupou i príučkou a okoloidúcim dostatočnou výstrahou. Trest sa preto vykonával počas jarmokov.

Verejnej hanbe boli takýmto spôsobom údajne najčastejšie vystavené ženy, ktoré sa po zažatí lámp objavili v uličkách nočnej Levoče bez sprievodu muža.

Chrám sv. Jakuba v Levoči

Najväčším skvostom Levoče je národná kultúrna pamiatka a druhý najväčší kostol na Slovensku Chrám sv. Jakuba. Postavený je pred rokom 1400 a nachádza sa v ňom mimoriadne cenný interiér, fresky, sochy i 11 krídlových oltárov.

Veľmi pozoruhodný je najmä hlavný oltár vysoký 18,6 m a široký 6 m (najvyšší drevený neskorogotický oltár na svete), pochádzajúci zo začiatku 16. storočia. Sochárska časť pochádza z dielne Majstra Pavla z Levoče.