Hrady v Malých Karpatoch

Nevysoký, pomerne úzky pás vrchov a hôr, dlhý asi 100 km sa tiahne od Bratislavy až po Nové Mesto nad Váhom. Malé Karpaty a územie v ich blízkosti bolo však už oddávna intenzívne osídlenou lokalitou.

Na ich úpätí leží mnoho miest, mestečiek a dedín, ktoré vznikli na starších sídliskách raných kultúr. Bezpečie ich obyvateľom poskytovali hradiská na kopcoch a na ich miestach neskôr vznikali novšie pevnosti a hrady.   

 

Malé Karpaty

Malé Karpaty sú súčasťou rozsiahleho karpatského oblúka, sú jeho okrajovým pohorím v jeho juhozápadnom cípe.

Malé Karpaty skutočne nie sú veľkým pohorím, ich výškové rozpätie je od 300 – 800 m/m. No vypínajú sa zo širokej roviny a preto pôsobia pomerne mohutne. Kopce sú pokryté listnatými lesmi, prevažuje dub, buk, jaseň, javor a lipa, na slnečných juhovýchodných svahoch sa pestuje vinič.

Horské trávnaté stráne na jar a v lete zakvitajú žltými kvetmi hlaváčika, fialovým poniklecom, či bielym klinčekom a žije tu asi 700 druhov motýľov.

Malé Karpaty sú domovom viacerých vzácnych druhov vtákov. Najhojnejší výskyt tu má sokol rároh, okolo skál a hradných zrúcanín môžeme vidieť lietať skaliara pestrého a skaliarika sivého. V oblasti hniezdia aj ďalšie dravé vtáky, čierne bociany a sovy.

Zaujímavosti

Pohorie Malých Karpát tvorí prirodzené rozhranie medzi Záhorskou a Podunajskou nížinou. Aj to ho predurčilo za miesto stretu dvoch ríš, dvoch kultúr.

V stredoveku tu bola západná hranica Uhorska a veľký význam preto zohrávala bohatá sieť pohraničných strážnych hradov. Niektoré by sme dnes už sotva hľadali, z ďalších zostali ruiny, iné sa zachovali v plnej kráse. Poďme sa pozrieť na niektoré z nich.

Devín

Začnime pri Devínskej bráne, kde sa na strmej skale nad sútokom Dunaja a Moravy vypína slávny hrad Devín. Vďaka dobrej strategickej polohe toto miesto osadili už starí Kelti aj Rimania, a po celé svoje dejiny patril rôznym majiteľom významných rodov.

No najviac sa nám Devín spája s obdobím Veľkej Moravy a s kniežaťom Rastislavom. Práve na Rastislavovu žiadosť bola v roku 863 k Slovanom vyslaná byzantská misia, ktorú viedli Konštantín a Metod.

Odkaz Veľkej Moravy si ctili aj Štúrovci. Známa je ich vychádzka na Devín v roku 1836, kedy sa tu tajne zišli, horlivo diskutovali o veciach národných a na znak vlastenectva si k svojim menám dali slovanské prímenia. 

Strážne hrady

V ruinách ostali aj ďalšie hrady: Plavecký hrad, Dobrá Voda, Biely Kameň, Korlátka. 

Postavené boli v 13. storočí ako pohraničné pevnosti. Strážili priesmyky a horské cesty na Uhorsko – Českej hranici.

Tieto strážne hrady sa ale v ďalších storočiach postupne menili na sídla šľachty. Vlastníci si ich dostavovali a rozširovali o ďalšie paláce, budovy a hradné nádvoria a ďalej opevňovali.

Ako obydlia slúžili do 17. – 18. storočia. Potom sa šľachta začala sťahovať do novopostavených kaštieľov v podhradiach, ktoré jej na tú dobu poskytovali oveľa pohodlnejšie bývanie.

Dračí hrádok

História Dračieho hrádku nad dolinou Stupavského potoka začala podobne, no v 15. storočí bol počas husitských vpádov vypálený a ostalo z neho už len torzo. 

Pajštún

Pajštún sa vďaka svojej polohe a opevneniu vyhol dobytiu vojsk, ale aj ten v 18. st. vyhorel a na ruinu sa zmenil v roku 1810, kedy ho napoleonskí vojaci vyhodili do povetria.

Iný osud mali dva hrady, ktoré dnes pripomínajú rozprávkové paláce. 

Smolenický zámok

Smolenický zámok začal tiež pustnúť, chátrať a dokonca vyhorel. No Pálffyovci, jeho poslední majitelia, sa  postarali o jeho znovuvybudovanie a začiatkom 20. st. začali na hradných ruinách stavať terajší zámok v romantickom duchu.

Po vojne sa stal vlastníctvom štátu, prestavba bola dokončená a dnes v ňom sídli Slovenská akadémia vied.  

Červený kameň

Pálffyovci sa postarali aj o zveľadenie hradu Červený Kameň, keď sa pustili do prestavby strohej pevnosti na renesančno-barokové sídlo s nádhernou vnútornou výzdobou. Dnes je v jeho priestoroch múzeum, ktoré prezentuje kultúru bývania šľachty. 

Sala terrena s dielami talianskych majstrov patrí k ranobarokovým skvostom svetskej architektúry. V hradnej knižnici je vyše 14 tisíc kníh. V hradnej lekárni sa vraj vyrábali aj likéry a sladkosti pre deti.

A v hradnej kaplnke je lavica, ktorú nechala spraviť Blanka Pálffyová z postele svojho mŕtveho manžela, aby sa na nej denne modlila za dušu svojho milovaného manžela.

Keď sa vyberiete k týmto hradom s deťmi

Ľahko prístupné sú Devín a Červený Kameň, ktoré sú dnes múzeami. Pod hradmi sú parkoviská a premáva sem aj autobusová doprava a ich areály sú upravené tak, že sa tu dá prechádzať aj s kočíkmi.

Inak je to v prípade ostatných hradov. K ich ruinám treba stúpať pešo, ale nejde o náročné túry a dovedú vás k nim značené turistické chodníky.

Ako sa k hradom dostanete

Na Plavecký hrad vedie z Plaveckého Podhradia široký chodník cez les. Stúpanie je mierne a cesta tam trvá asi ½ hodinu.

Na Pajštún je to najkratšie z Borinky, asi 1 a ½ hodinová vychádzka. Ale dá sa predĺžiť a vyraziť zo Záhorskej Bystrice cez Marianku.

Najdlhšia, ale vraj najkrajšia túra na Pajštún vedie z bratislavskej Rače s trvaním asi 4-5 hodín. Touto cestou sa dá zastaviť aj na Dračom hrádku.  

Ku Korlátke je to z Rozbehov asi 20 minút a takisto sa dajú zvoliť dlhšie trasy z Prieval alebo Bukovej.

Na Biely Kameň vybehnete zo Svätého Jura asi za ½ hodiny.

Cyklovýlet

Pokiaľ si však chcete pozrieť viacero hradov za jeden deň, dá sa. Ak vaša rodinka patrí k milovníkom cykloturistiky, treba využiť cyklotrasy v Malých Karpatoch.

Jazda po asfaltkách prestriedaná kľukatými stúpaniami a klesaniami po horských cestách bude nielen športovým zážitkom, ale odmenou za jej zvládnutie bude pre vás pohľad na prírodné krásy týchto čarovných vrchov západného Slovenska.

Ako tu strávite rodinný čas?

Každý z hradov ponúka iné možnosti na trávenie dovolenkového času alebo víkendov.

Návšteva spomínaných zrúcanín (Pajštún Plavecký hrad, Dobrá Voda, Biely Kameň, Korlátka, Dračí hrádok) je spojená s turistikou po kopcoch a lesoch Malých Karpát a spoznávaním podhradských obcí.

Výlet na Devín si radi plánujú rodiny z Bratislavy a okolia, alebo tí, ktorí prídu navštíviť naše hlavné mesto.

 

Smolenický zámok je pre verejnosť prístupný ako múzeum , inak sa dá táto nádherná stavba poobzerať aj zvonka. Má úžasný zelený park, ktorý stojí za výlet alebo piknik.  Neďaleko je  jaskyňa Driny, jediná sprístupnená jaskyňa na Západnom Slovensku.

Na Červenom Kameni môžete stráviť príjemný deň. Múzeum ponúka stále expozície, skupinové prehliadky aj s výkladom po jednotlivých priestoroch hradu.