Lyžovanie a deti

Hor sa na lyže!

A dostávame sa – v reči tínedžerov – do vyššieho „levelu“. Lyžovanie je nádherný šport. Predstavte si, že stojíte na vrchole niekoľkotisícovky, pohľadom, hoci chráneným, sa dotýkate oblakov, slnko sa kúpe v zamrznutej zjazdovke, lyže vrždia na snehu pod tlakom vášho tela… Ste tam len vy a šum ticha. Kto spoznal tento pocit, hory a možnosť nespútanej jazdy na lyžiach už neopustí.

A je veľa rodičov, ktorí sa toto očarenie snažia preniesť aj na svoje deti. Tí skúsenejší si s ich učením lyžovať vedia poradiť aj sami. Máme však zopár rád i odpovedí na otázky menej zainteresovaných rodičov, ktorí pri kúpe lyží, lyžiarskeho výstroja alebo akým spôsobom učiť lyžovať, hľadajú tie správne informácie.

Na veci s týmto spojené sme sa preto opýtali trénera 1. triedy zjazdového lyžovania z lyžiarskeho klubu ASC Mgr. Dušana Ambrosa, dodnes aktívneho pretekára medzinárodných pretekov usporadúvaných FIS aj Slovenského pohára Masters, víťaza posledných troch sezón, niekoľkonásobného majstra Slovenska v slalome i obrovskom slalome.

Azda najzákladnejšia otázka je, v akom veku je vhodné začať s takýmto športom. Na svahoch totiž vidíme 3-ročných „pretekárov“, ale aj 10-ročných ustráchancov…

„Z hľadiska veku sa to nedá všeobecne povedať. Áno, sú 3- až 4-ročné deti, ktoré bez problémov zlyžujú čierne zjazdovky, ale napríklad 6-ročného začiatočníka predsa nepostavíme na strmý kopec len preto, že má 6 rokov, ale na mierny svah, kým sa nenaučí potrebným zručnostiam. Závisí to teda od vývojového štádia dieťaťa, nakoľko má rozvinuté koordinačné aj silové schopnosti. Mnohé deti v neskoršom veku majú problém s udržaním rovnováhy, pravoľavej, predozadnej a je tu aj posuvný pohyb dopredu.

Na okraj poznamenám, že u detí od dvoch-troch rokov, až do ukončenia osifikácie kostí v puberte, je dôležité mať primerané nároky na záťaž detského organizmu a robiť prestávky medzi jednotlivými zaťaženiami. Maličké deti na lyžiach väčšinou stoja, postačí ich len po rovine troška potiahnuť, aby si uvedomili ten kĺzavý pohyb. Až neskôr a postupne zvyšovať nároky na dieťa.“

Nemôže sa stať, že čím začne dieťa s lyžovaním neskôr, tým má horšie návyky?  

„Presnú kategorizáciu nemožno určiť, ale všeobecne v každom veku je dieťa senzitívne na určitú danosť. Napríklad pre rozvoj je vek 3 – 7 rokov preň najvhodnejší. Potom sú obdobia, keď treba pracovať s koordináciou a až oveľa neskôr s vytrvalosťou a silou.“

Aké lyže by mali rodičia zaobstarať na začiatok?

„Určite neodporúčam papučkové, pretože nemajú stabilitu v žiadnom smere, nie sú na nich hrany a na úplne miernom svahu dieťa na nich nie je schopné ani stáť. Z hľadiska dĺžky lyží sú pre najmenších začiatočníkov najlepšie po bradu, pre tých starších, čo už zídu svah, prípadne sa vedia vyviezť vlekom, medzi bradou a nosom. Ak by som si mal vybrať typ lyží, uprednostňujem carvingové, pretože práve pri týchto si dieťa cvičí prácu s rovnováhou, stačí, keď sa len troška nakloní, lyža sa už sama zatočí. Klasické rovné lyže si vyžadujú viac sily.“

Podstatnou zložkou lyžiarskeho výstroja je kvalitná obuv. Existujú všeobecné kritériá jej výberu?

„Áno, dôležitý je napríklad sklon komína lyžiarky. Každé dieťa má zo začiatku tendenciu jazdiť v záklone, teda sa do nej opiera. Ale ak má lyžiarka určitý predklon, je nútené prenášať hmotnosť viac dopredu.

Aj počet klipsní má svoj účel. Čím je ich viac, tým lepšie. Jednoklipsňové, v ktorých je noha zafixovaná len v jednom bode, nie sú bezpečné, lebo pôsobia ako páka a vzniká tu väčšia pravdepodobnosť zlomeniny. Keď je noha pevnejšie uchytená v dvoch  a viac miestach, hmotnosť sa rozkladá rovnomernejšie na celú kosť a tak je riziko zranenia menšie. Preto i tie najmenšie deti by mali používať lyžiarky aspoň s dvoma klipsňami, 4- až 5-ročné už môžu mať troj- či štvorklipsňovú obuv.“

Tento šport často prekvapuje aj nepríjemnými úrazmi. Čo by ste odporučili na ochranu a bezpečnú jazdu?

„V prvom rade si treba chrániť hlavu, preto najzákladnejším ochranným prvkom každého lyžiara by mala byť prilba. U nás je jej používanie len odporúčané, v Rakúsku je povinná, v Taliansku takisto a tu ju musia mať deti do 14 rokov. Z hľadiska druhostupňovej prevencie proti poraneniu by som navrhoval „korytnačku“ – na chrbát. Nejde tu o to, že by si deti samy ublížili. Majú ešte slabú chrbticu a pružné kosti, a keď sú vzdialené čo len pár metrov od rodičov, je tu veľká šanca zrážky s rýchlejším snoubordistom alebo lyžiarom. Práve korytnačka dokáže zmenšiť riziko úrazu dieťaťa pri náraze zozadu.“

Niektorí rodičia sú nedočkaví a vyrážajú i so svojimi deťmi na kopec, ktorý nemusí byť pre ne práve najvhodnejší…

„Všetko treba brať s rozumom a najmä nepreceňovať silu, schopnosť i zdatnosť dieťaťa. Výber zjazdovky by sa mal adekvátne prispôsobiť tak jeho vekovým, ako aj silovým a kondičným možnostiam.

Pri strnulej jazde a keď dieťa ešte nevie pracovať s kolienkami sa strmý svah neodporúča, no len čo dokáže pri oblúčiku zatlačiť a rozhýbať kolená, vtedy začína jazdiť samostatne a môže sa s ním prejsť na náročnejšie trasy. S týmto súvisí aj spôsob jazdy s dieťaťom.

Možností je niekoľko:

• úplný začiatočník a tie najmenšie deti – rodič alebo tréner ide cúvaním pred dieťaťom a drží mu špičky lyží, dieťa jazdí prívratom (pluhom),
• paličky – jazda popri dieťati, dieťa sa drží paličky – používajú sa pri kompenzácii nestability dieťaťa, najmä ak je fyzicky slabšie a nemá pohybovú predprípravu,
• lano – dieťa má lano okolo pása a učiaci ho drží vo vzdialenosti  cca 2-3m za dieťaťom. Ak je dieťa zdatnejšie a silnejšie, je to preň len ako záchranná brzda, svah zlyžuje samo a aj to lepšie preciťuje, nestabilitu vyrovnáva svojou rovnováhou, čo je v rámci učenia lepšie“.

Koľko času by malo dieťa tráviť na svahu?

„Opäť záleží na fyzickej danosti konkrétneho dieťaťa. Dôležité sú primerane časté prestávky, či už na občerstvenie, toaletu alebo len tak ako oddych. Pre menšie deti ich treba robiť častejšie, tie staršie už znesú viac.“