Kristína Dubajová je ďalšou ženou, ktorá sa rozhodla v práci byť si sama sebe šéfkou a porozprávala nám o svojej ceste za „vlastným chlebíčkom“.

Spoznala som ju v roku 2007, keď prišla ako nastávajúca maminka ku nám do kurzu pre budúcich rodičov. Vždy s úsmevom, vždy v dobrej nálade. Teraz sa už niekoľko rokov venuje cvičeniu s detičkami, ale nielen tomu.

Čo je tvojim „chlebíčkom“?

Po materskej dovolenke sme s kolegynkami založili v Pezinku pri Bratislave Centrum zdravej rodiny ARUNKA, ktoré moje aktivity zastrešuje, hoci som sa po materskej dovolenke vrátila k živnosti.

Som lektorkou pohybového vzdelávania detí, teda sa venujem cvičeniu bábätiek a detí spolu s maminkami. Pre tehotné ženy ponúkam tanec rodičiek, harmonizačné cvičenia vychádzajúce z gravidjogy a cvičenie na fit loptách. Venujeme sa aj cvičeniu po pôrode (za účasti bábätka).

Pravidelne spájam ženy v ženských kruhoch a seminároch o menštruačnom cykle a tajomstvách ženského lona. Sprevádzam ženy prechodovými rituálmi a vytváram priestor pre „oživovanie“ prúdenia lásky medzi partnermi na večeroch „Partnerského ladenia“ s jemnými tantrickými technikami.

Pamätáš si moment, kedy a kde vznikol nápad začať s podnikaním?

Pamätám si na ten moment celkom presne, bolo to pred cca deviatimi rokmi na víkendovom seminári pre ženy. Prišla mi taká silná myšlienka, až ma to doslova zrazilo do kolien: „ Toto máš robiť aj ty…“ Vravela som si: „Preboha, veď nemám žiadne znalosti, žiadne skúsenosti, je to veľká zodpovednosť a veď je toľko ľudí, ktorí sú skúsenejší a lepší ako ja..“ Práca s bábätkami a deťmi sa mi otvorila až s príchodom našej dcérky.

Prečo si vlastne začala podnikať – samozamestnala sa?

Po materskej dovolenke som už mala úplne jasno, že sa do komerčného sveta nechcem vrátiť. Zároveň som nechcela cestovať každý deň do Bratislavy, keďže sme sa presťahovali do lesa na nádherné miesto v Malých Karpatoch. Som tvorivý človek s dušou umelca, takže som si „zhmotnila“ prácu, ktorá ma baví a napĺňa.

Začala som postupne a pomaly, ešte počas materskej dovolenky som vyštudovala lektorský kurz pohybového vzdelávania detí a následne lektorský kurz o psychomotorickom vývoji bábätiek. Následne prišlo rozhodnutie ísť študovať do Prahy kurz pre lektorky vedomej a aktívnej prípravy na materstvo a rodičovstvo.

Predchádzalo tomuto rozhodnutiu podnikateľsky plán, jasná predstava, čo to obnáša, alebo to bolo skôr rozhodnutie skúsim a uvidím?

V mojom prípade to šlo veľmi postupne, tak ako som sa sama rozvíjala, tak ako sa otváral môj potenciál práce so skupinami, tak ako som sa učila viac o dynamike skupín a psychológii komunikácie verbálnej a v tejto práci aj neverbálnej – cez pohyb, telo, dotyk…

Keďže som zodpovedný tip, do každého ďalšieho kroku som sa pustila až keď som mala pocit, že som v téme dostatočne sama zakorenená, veľa som pracovala na sebe a so sebou, všetko som vyskúšala na sebe a skúmala som aktivity aj na dcérke (tej sa to veľmi páčilo).

Predtým si fungovala v ŽIVICI – prečo prišlo rozhodnutie „presedlať“ z eko témy na predsa len trocha inú tému?

Čím hlbšie skúmam súvislosti, tým jasnejšie vidím prepojenia – veď materské lono je prvým ekologickým prostredím pre nového človeka. Už v Živici som si všimla, že ženy ktoré pred tehotenstvom žili „úplne normálnym komerčno-spotrebiteľským životom“ sa začali veľmi meniť, pocítili zodpovednosť za dieťa v ich lone a začali uvažovať o tom čo jedia, čo pijú a dýchajú a to ich priviedlo k ekologickému poľnohospodárstvu a vedomému spotrebiteľstvu.

V Živici som prišla prvý krát do kontaktu s deťmi cez environmentálnu výchovu pre škôlky. Organizáciu som si vyskúšala na niekoľkých ročníkoch festivalu Dych Zeme a na akciách ku Dňu Zeme. Veľa som sa naučila aj o zhmotňovaní projektov, keď som bola pri tom, ako sa podarilo získať grant a následne zrealizovať stavbu vzdelávacieho centra na Zaježovej.

Väčšinu roka to však predsa len bola kancelárska práca na projektoch a mňa viac lákal „terén“ a práca s ľuďmi.

Máš svoju podnikateľskú múzu, radcu, sprievodcu, inšpirátora?

Prvotným inšpirátorom bola určite kolegynka lektorka pohybového vzdelávania detí a masáží pre deti a kojencov Žanetka Zelmanová. Inšpiráciou bola aj lektorka ženských kurzov Tamara Melissa Marková a štúdium v Prahe v A centre pod vedením Kataríny Zatovičovej. Veľa mi dalo aj štúdium u Anky Sedláčkovej a Angeliky Kováčovej v OZ Babyfit. Inšpirovala ma aj Tereza Baroková, lektorka mohendžodára- tantra jogy pre ženy.

Čo sa „podnikania“ týka, od týchto inšpiratívnych žien som aj pomaly odkukávala ako sa robia plagátiky, promo na akcie, aké sú dnes cenové relácie za kurzy, semináre, víkendové pobyty, tábory pre rodiny. Postupne som si našla svoju cestu a systém a klop, klop kurzy, semináre aj tábory pre rodiny máme stále plné.

Vy študovala si konzervatórium, hrala si napr. v Radošinskom naivnom divadle. Nelákajú ťa tie dosky, ktoré znamenajú svet?

Z hereckého sveta som vypadla veru dávno, pred materskou dovolenkou som sa zbalila a na rok som si užívala /ale aj tvrdo pracovala/ v Austrálii a potom som takmer rok strávila v Indii.

Zažila som to, čo naozaj nemá možnosť každý človek, žiť takmer rok bez časových obmedzení – bez mobilu, hodiniek, bez presného cestovateľského plánu… nechať sa unášať prúdom a venovať sa len duchovnej ceste.

Táto skúsenosť mi do života dala veľmi veľa – spoznala som samu seba, to kto naozaj som a nie tým, kým som tak húževnato chcela byť, stíšila svoju hektickú myseľ a naučila som sa pranayamické a očistné techniky, ktoré používam dodnes. A cvičením jogy začínam svoj deň, mám rada keď cez dar, ktorý sme dostali – naše telo – cítim energiu života vo mne krásne prúdiť. Pravidelne mi volajú z kastingových agentúr kvôli role v seriáli alebo reklame a vždy sa tak čudujú, keď odmietnem…

Kto ti pri realizácií tvojho sna najviac pomohol?

Jednoznačne môj manžel Martin. Vďaka jeho podpore a láske som mohla naplno prejaviť svoje talenty. Podporil ma finančne pri štúdiách, takže v jazyku „biznisu“ vložil do mňa prvotný kapitál a veril, že to zhmotním, že to dokážem. Staral sa o dcérku, keď som víkendy trávila na lektorských kurzoch, chodil po mňa v noci keď som prichádzala z Prahy a keď som mala pochybnosti o sebe vždy ma podporil.

Jedna naša príhoda vraví za všetko: keď som prišla z výcviku kňažiek celá nadšená, že budem sprevádzať prechodové rituály na žiadosť konkrétnej ženy- rituál prvej menštruácie, pred svadobný rituál, predpôrodný rituál, rituál pohanskej svadby, rituál menopauzy, rituál rozvodu a rituál rozlúčky so zomrelým človekom, rituál rozlúčky po samovoľnom potrate či interrupcii – iný muž by si asi pomyslel, že mi už načisto preskočilo a môj Martin na to len povedal: „Ja viem, že do roka a do dňa to naozaj aj robiť budeš…“

Čo je najväčším benefitom tvojej práce?

Sloboda, ktorú ako vodnár, vo svojom živote veľmi potrebujem. Čo si vymyslím, to si aj zrealizujem. Mám voľné ruky a tak môžem naplno využívať svoju kreativitu.

V hereckom svete boli pre mňa ťažké obdobia, keď som lietala z doobednej skúšky v divadle do dabingu alebo rozhlasu, či na nakrúcanie v televízii a potom zase späť na predstavenie, prípadne ešte dvoják (dve predstavenia za sebou) a potom zase nasledovalo obdobie kedy som len čakala na príležitosť a chodila po konkurzoch. Aj keď sa herectvu vraví, slobodné povolanie, cítila som sa závislá na rozhodnutiach iných- režisérov a šéfov divadla.

Čo považuješ za úspech? (osobný/ aj pracovný)

Teším sa zo svojej rodiny, z lásky k dcérke a k mužovi a odvahe čeliť výzvam v partnerstve a aj rodičovstve. Užívam si prírodu a nádherné miesto v prírode kde žijeme – považujem za úspech, že sme si išli za svojim snom, napriek tomu, že si ľudia klepkali na čelo 🙂 Teším sa z toho, že sa mi čoraz viac darí „púšťať“ veci a nebyť nenahraditeľná, dôverovať životu aj ľuďom, nemať to všetko pod kontrolou… Učím sa byť v každej chvíli uvoľnená, alebo si byť aspoň vedomá svojho napätia v tele, a odkiaľ pramení. Učím sa byť viac v prítomnom okamihu spokojná tam kde som, s tým čo mám…

Som šťastná, keď sú deti, ženy a rodičia spokojní a ja, keď večer zaspávam, mám pocit zmysluplnosti svojej práce a života. Som šťastná keď vidím ako v deťoch podporujeme ich potenciál a ich kreativita, muzikalita, rytmus ale hlavne, že ich radosť z poznávania stále rastie.

Som šťastná, keď vidím ako si ženy po seminári dokážu samé vyliečiť nepravidelnú alebo bolestivú menštruáciu, či chronické gynekologické problémy.

Ako vnímaš svoje pôvodné rozhodnutie začať podnikať s odstupom času?

Ako to najlepšie, čo sa mi v pracovnom živote mohlo stať. Stále som ešte nedoriešila ten vnútorný odpor, keď riešim dane a návšteva sociálnej a zdravotnej poisťovne mi vždy odoberie veľa síl, pretože veľa veciam, priznám sa, vôbec nerozumiem. Ale pomáha mi kolegynka Žanetka, ktorej čísla, doklady a faktúry hovoria viac ako mne. Takže aj tento hendikep sa dá vyriešiť.

Ako by si pomenovala možné riziká, ktoré čakajú na začínajúce podnikateľky?

Ako podnikateľka sa necítim, hoci som živnostníčka a všetko od nápadu cez promo, organizáciu, realizáciu si robím sama.. V mojom pracovnom odvetví je už teraz úplne iná situácia, pretože každá mestská časť, každé materské centrum ponúka tieto aktivity, takže môže byť teraz náročnejšie začínať vzhľadom na silnú konkurenciu.

Z mojej skúsenosti sa ale netreba báť, pretože je bohužiaľ veľa lektorov, ktorí začnú po nejakom len víkendovom kurze, ale ľudia po čase vycítia, že tam nie sú znalosti, hĺbka a vrátia sa k vám. Treba zo seba dávať to najlepšie a zbytočne sa nestrachovať kvôli konkurencii. Pozitívne na konkurencii je, že nás núti vymýšľať nové veci, skúšať veci inak a nezostať na jednom mieste. Je to ako byť v prúde rieky života a dôverovať jej toku. ( Aj ja sa to stále učím 🙂 )

Čo robíš, keď sa nestaráš o deti, o rodinu, o manžela a o prácu ?

Pracujem iba toľko, aby som stále mala z čoho „rozdávať“, keďže na moje kurzy a semináre ženy aj deti, prichádzajú zrelaxovať, načerpať, zabaviť sa a venovať sa aspoň chvíľu sebe.

Žena vytvára to čaro domova, teplý krb a tak si harmóniu medzi pracovným nasadením a časom s rodinou veľmi strážim. Keďže máme ešte len šesťročnú dcéru, mám také pravidlo, že pracovne môžem byť večer z domu len dva krát do týždňa.

Vo voľnom čase rada cvičím jogu, milujem prechádzky v prírode, v zime veľa čítam a neustále sa vzdelávam, na jar sa hrabem v zemi v záhradke a pestujem bio zeleninku a bylinky, v lete milujem plávanie v jazerách a bubnovačku pri ohni s priateľmi, v poslednom čase skladám texty a piesne o archetypoch ženskej duše. Pravidelne s priateľmi a pre priateľov aj s deťmi, slávime v prírode jesennú a jarnú rovnodennosť a zimný a letný slnovrat.

Robím to čo ma baví a tak sa moja práca a osobný život veľmi prelína. Je to veľký dar a ja si každý deň pripomínam vďačnosť vo svojom srdci.

Ak sa niekto spýta tvojej Jasmínky, čím je jej mama, ako odpovedá?

Cvičí a tancuje s detičkami a maminkami, aj s bábenkami v brušku 🙂

Keďže ju často so sebou beriem, na jej obrázkoch sa objavujú tancujúce tehuľky s tancujúcimi detičkami v brušku. V hre si vypisuje zoznamy detí, vytvára skupiny podľa veku, vymýšľa tance, divadielka, tvorivé dielničky, „telefonuje“ – dáva informácie vymysleným maminkám o kurzoch…

Niekedy si hovorím, či to nie je až príliš ako je ovplyvnená mojou prácou, ale nakoniec to hodnotím pozitívne.

Rozhovor pripravila Mária Kopčíková.