ZDRAVIE.sk Šport7.sk Rodinka.sk Klik-Klinik - online doktori
Internet.sk
ĽudiaĽuďom.sk Fony.sk ephoto.sk Dnes24.sk
inzercia
Rodinka
inzercia

26.04.2016verzia pre tlač


Alžbeta I. – kráľovná, ktorá sa nikdy nevydala

Autor: Michaela Vargová

Anglicko je aj dnes monarchiou, Alžbeta je aj dnes jeho kráľovnou. Áno, ale iná, ako tá, o ktorej bude reč. Predchodkyňou dnešnej známej Alžbety II. bola pred pol tisícročím slávna Alžbeta I. z rodu Tudorovcov.

Volali ju panenská kráľovná, lebo sa nikdy nevydala. Ako žena však vládla krajine plnej vnútorných rozporov, a predsa upevnila postavenie protestantskej anglikánskej cirkvi, viedla vojny, získala nové zámorské územia, podporovala obchod, remeslá, školy, umenie a kultúru.

Zdroj: englishhistory.net

 

Obdobie jej panovania sa označuje ako alžbetínska doba - zlatý vek. Jej cesta k trónu však nebola ani jednoznačná, ani hladká. Rovnako, ako jej panovanie.

Jej kráľovský otec

Narodila sa 7. septembra 1533 vtedajšiemu kráľovi Henrichovi VIII. a jeho druhej manželke Anne Boleynovej. Z ich vzťahu bola Alžbeta jediným dieťaťom, nevlastných súrodencov však mala viac. Napriek tomu, že Henrich VIII. bol vášnivým obhajcom katolíckej viery a jej siedmych sviatostí, svoj súkromný život si zariadil podľa seba.

Okrem toho, že mal niekoľko oficiálnych mileniek, stihol sa aj 6 krát oženiť. A svojský bol aj jeho postup pri likvidácii manželiek, ktoré ho už zunovali. Prvou bola španielska princezná Katarína Aragónska, s ktorou mal dcéru Máriu. Keďže kráľ sa od nej dediča trónu nedočkal a navyše sa mu zapáčila jej dvorná dáma Anna Boleynová, vyvinul všetko úsilie o anulovanie prvého manželstva.

Alžbetini rodičia, zdroj: speedy.theanneboleynfiles.com

 

Keď neuspel, vyhlásil odtrhnutie domácej cirkvi od pápeža a sám seba vyhlásil za hlavu novej štátnej anglikánskej cirkvi. Novou kráľovnou sa tak mohla stať Anna, ktorá mu však porodila zas len dcéru, Alžbetu. Očakávaný chlapec sa mal narodiť z druhého tehotenstva, to sa však skončilo potratom a Henrich obvinil svoju druhú manželku z čarodejníctva a vlastizrady a dal jej sťať hlavu.

Podobne kruté boli rozlúčky aj s jeho ďalšími manželkami. Tretia mu vytúženého syna porodila, no krátko po pôrode zomrela a ani ich syn Eduard sa napokon nedožil dospelosti. Štvrté manželstvo malo byť pre Anglicko politicky výhodné, no nevesta, ktorú Henrichovi dohodil jeho minister sa mu znepáčila a tak zväzok s ňou opäť anuloval. O hlavu v tomto prípade prišiel minister.

Piata manželka, hoci krásna, mu bola neverná a tak aj ona skončila na popravisku. Prežila ho jedine jeho šiesta, posledná manželka Katarína Parrová. Aj jej hrozil popravou kvôli ich vzájomným náboženským nezhodám, no ona sa kráľovi podvolila a do cirkevných záležitostí viac nezasahovala.  

Alžbetin korunovačný portrét, zdroj: wikimedia.org

 

Život princeznej 

Už sa dá tušiť, že život mladej princeznej nebol vôbec rozprávkový. Práve naopak. Keď na povel svojho otca prišla o matku, mala len niečo cez dva roky. Navyše ju kráľ ako svoju dcéru vyhlásil za nelegitímnu a ani sa s ňou nestretával. Napriek tomu jej umožnil získať dobré vzdelanie.

Alžbetu si obľúbila Henrichova posledná manželka Katarína Parrová. Keď kráľ umrel, ujala sa vtedy trinásťročnej Alžbety a vychovávala ju. No vdova po kráľovi sa znovu vydala a jej nový manžel sa až príliš okato začal točiť okolo jej zverenkyne. Mladú princeznú preto poslala z dvora preč. 

Smrťou Henricha VIII. sa začal boj o trón jeho možných nástupcov a ten bol sprevádzaný intrigami, sprisahaniami a podvodmi zo strany ľudí, ktorí sa na ich moci chceli priživiť. Ako prvý bol pripravený vládnuť Henrichov jediný syn Eduard, ale zomrel ešte pred dovŕšením plnoletosti.

Jeho miesto sa podarilo zaujať Henrichovej neteri Jane Greyovej, no len na 9 dní. Z trónu ju zosadila Henrichova dcéra z prvého manželstva, razantná a krutá Mária. Táto fanatická katolíčka vydatá za španielskeho princa Filipa tvrdo postupovala proti protestantom a dávala ich upaľovať ako kacírov. Z kacírstva a vlastizrady obvinila a uvrhla do väzenia aj svoju nevlastnú sestru Alžbetu.

Panovníčka Alžbeta, zdroj: englishhistory.net

 

Krvavá Mary, ako ju jej poddaní nazývali, zomrela bezdetná po piatich rokoch vlády. Tak prišiel rad na menovanie novej anglickej kráľovnej. Tou sa stala 25 ročná Alžbeta. 

Kráľovná je mŕtva, nech žije kráľovná!

Jej nástup na trón, po období krutovlády jej otca a jej sestry, vítal ľud s nadšením. Písal sa rok 1558 a celá Európa bola rozdelená na katolíkov a protestantov, zúrila inkvizícia, hrozila svätá vojna. To sa dotýkalo aj Anglicka a práve náboženské spory musela hneď na začiatku svojej vlády riešiť aj nová kráľovná Alžbeta. Bola síce vychovávaná ako protestantka, no rozhodne odmietala fanatizmus.

V parlamente presadila náboženské reformy, aj prijatie zákona o zvrchovanosti anglikánskej cirkvi. Svojim postojom si znepriatelila Vatikán, pápež ju exkomunikoval, vyhlásil za nepravú kráľovnú a dokonca dovolil siahnuť na jej život. Vnútorné náboženské rozpory však neboli jediným problémom, ktoré Alžbetu čakali pri nástupe na trón. Zdedila slabý rozvrátený štát, ktorý mal takmer prázdnu pokladnicu, pevnosti neschopné obrany, armádu neschopnú boja a rozpadnuté námorné sily.

Mária Stuartovna, zdroj: arthermitage.or

 

Anglicko bolo ohrozované útokmi Španielov a Francúzov, zviechalo sa zo zdrvujúcich vojnových konfliktov a navyše si na anglický trón robila zálusk Alžbetina sesternica Mária Stuartovna, kráľovná katolíckeho Škótska. Ohrozované bolo Anglicko a viackrát bol ohrozený aj Alžbetin život. Postupne sa jej však podarilo stále odhodlanejšie odolávať útokom na svoju osobu aj na svoju krajinu.

Dostalo sa jej dôkazov o sprisahaní proti kráľovnej, ktoré mala viesť Mária Stuartovna spojená s pápežom, Španielmi aj s opozíciu na Anglickom dvore. Alžbeta váhala s vynesením rozsudku, no nakoniec dala Máriu Stuartovnu sťať. Pri následnom útoku Španielska zostavila kráľovná flotilu, ktorá španielskemu vojenskému loďstvu zabránila vylodiť sa, zahnala ho a porazila.

Toto slávne víťazstvo pomohlo Anglicku stať sa jednou z najsilnejších námorných mocností a kolonizovať nové územia na americkom kontinente.  

Vydala sa za Anglicko

Kráľovnú Alžbetu sprevádzalo množstvo dvorných dám a vo veciach politiky jej radilo mnoho ministrov a poradcov. No jej komnaty súkromne navštevovalo aj niekoľko vyvolených pánov. Alžbetinou dlhoročnou láskou bol gróf Robert Dudley.

Robert Dudley, zdroj: en.wikipedia.org

 

Vzťah s ním bol verejným tajomstvom. Zoznámila sa s ním ešte ako princezná a stretávala sa ním aj vtedy, keď nosila kráľovskú korunu. Napriek priazni, ktorú k nemu prechovávala Alžbeta, nebol na jej dvore veľmi obľúbený. Robert bol ženatý, ovdovel a oženil sa aj druhý krát. Alžbete to tajil a keď sa o tom dozvedela, nahnevaná ho vykázala z dvora. 

Jej ďalší ľúbostný život sa spája ešte s inými mužmi. Bol medzi nimi kapitán, gróf, básnik, člen parlamentu a dokonca aj námorný pirát. No žiaden z týchto vzťahov nemal perspektívu. Od počiatku jej panovania však členovia kráľovskej rady aj parlamentu presviedčali kráľovnú, aby sa vydala a mala deti.

Manželstvo malo zaručiť jej bezpečie a stabilitu krajiny, potomok zas následníka trónu. S vyslancami rôznych štátov dohadovali pre Alžbetu niekoľko možných ženíchov, pričom sobáš mal priniesť predovšetkým politický prospech. Ponúkané manželstvo so španielskym kráľom malo zabezpečiť spojenectvo so Španielskom, sobáš s vojvodom z Anjou zas zmierenie s Francúzskom.

Alžbeta bola v tom období každopádne dobrou partiou a tak návrhy na vydaj dostávala od kráľov a princov zo všetkých strán Európy. Alžbeta síce záujem o nich predstierala a dohadovanie manželstiev dlho naťahovala, no zrejme len zo strategických dôvodov. Nakoniec všetkých potenciálnych ženíchov odmietla. Nechcela sa vydať.

Nechcela byť slabou ženou po boku muža, ktorý by rozhodoval za ňu. Nechcela svoju krajinu sobášiť so zahraničím. Ona sa vydala za Anglicko.  

Synovec Jakub, zdroj:de.wikipedia.org

 

Zlatý vek

Svojej krajine Alžbeta I. oddane vládla 45 rokov, až do svojej smrti v roku 1603. Zomrela ako 70 ročná a pred smrťou rozumne zvažovala, komu by mal patriť anglický trón. Keďže deti nemala, nemal pokračovanie ani Tudorovský rod.

Rozhodla sa pre Jakuba, syna svojej sesternice Márie Stuartovny, niekdajšej veľkej rivalky, ktorú dala popraviť. So synovcom Jakubom však na rozdiel od jeho matky vychádzala dobre. Jakub bol v tom čase už škótskym kráľom a Alžbeta mu s dôverou zverila aj Anglicko. Táto voľba znamenala zároveň zmierenie a spojenie týchto dvoch krajín.  

Angličania dodnes považujú Alžbetu I. za jednu z najväčších osobností svojich dejín. Počas jej vlády sa Anglicko zaradilo medzi najrozvinutejšie krajiny a stalo sa jednou z najväčších svetových mocností. Ona sama získala meno kráľovnej, ktorú rešpektovali doma i v zahraničí. Bola rozvážnou panovníčkou, ochotnou zastať sa svojho ľudu, chrániť a zveľaďovať svoju krajinu.

Ešte počas života si vyslúžila prezývku Good Queen Bess – dobrá kráľovná. Celkom určite bola výnimočnou ženou vo svete, kde vládli muži. 

Súvisiace články

Hodnotenie

Odosielam Váš hlas...
Hodnotenie: 5.0 z 5. Celkom 13 hlas(ov).
Kliknite na hviezdičky pre ohodnotenie článku.

Komentáre

smile zwinker Big Grins Confused Cool Cry Eek Evil Frown Mad Mr. Green Neutral Razz Redface Rolleyes Sad Surprised


Poslať odkaz priateľovi

inzercia