O práve ženy a práve počatého dieťaťa

25. marec je Deň počatého dieťaťa.

A tak dnes trochu viac premýšľam.

Hovorí sa o práve ženy rozhodnúť sa.

Hovorí sa o práve nenarodeného dieťaťa.

Mnohí hovoria o znásilnených ženách, a tým obhajujú potrat.

Iní sú sudcami a najradšej by videli všetky ženy, ktoré boli na umelom prerušení (asi by bol presnejší výraz „ukončení“) tehotenstva v pekle.

Iste, každý človek má svoje právo

Naše právo sa však končí tam, kde sa začína právo druhého človeka…

Kedy je to dieťa?

A tak by sme prišli k otázke, kedy začať vnímať to, čo rastie v tele ženy, ako dieťa.

Mnohí by povedali, že je to v 6. mesiaci. Iní by argumentovali, že je to hneď pri oplodnení. Čo človek, to názor. Kto nám v tom pomôže? Veda? Svedomie? Náboženstvo?

Myslím si, že žena túžiaca po dieťatku už od prvého okamihu vníma to, čo v nej rastie, ako dieťa. (Aspoň ja som to tak prežívala.) Je šťastná. Keď sa stane, že potratí, plače. Cíti v duši bolesť. Stratila dieťatko.

A žena, ktorá ide na potrat?

Kto z nás môže súdiť druhého? Kto z nás môže spoznať celú jeho dušu a pochopiť jeho rozhodnutie? Nehovorme o ženách, ktoré chodia na potrat namiesto antikoncepcie.

Hovorme o tých, pre ktoré je to ťažké a v hĺbke duše cítia bolesť. Možno sa im zdalo, že nemajú iné východisko.

Možno mali pocit, že sa nemajú o koho oprieť. Možno by sa dnes rozhodli ináč a svojmu počatému, nenarodenému dieťaťu zapália sviečku. Možno si hovoria, že majú v nebi anjela.

To, čo urobili, nemusí druhý človek považovať za správne. Ale nesúďme, aby sme neboli súdení…

Väčšina z vás, ktoré chodíte na rodinka.sk, ten pocit poznáte:

Je krásne čakať dieťatko a tešiť sa.

Pripravovať výbavičku.

Rozprávať sa s bruškom.

Cítiť, ako sa dieťatko hýbe.

Zariaďovať detskú izbičku. Pustiť si ešte nad prázdnou postieľkou s voňavými obliečkami najkrajší kolotoč, aký mali v obchode a predstaviť si bábätko, ktoré tam onedlho bude ležať a čudovať sa nad tými pohyblivými figúrkami.

Je to krásne, keď je po boku tejto ženy muž, ktorého miluje, ktorý sa teší, že sa stane tatkom. Je krásne, keď jej celá rodina dáva najavo podporu a radosť. Je to nádherné obdobie!

Ja chcem však vyjadriť obdiv iným ženám

Ženám, ktoré otehotnejú a je to to najhoršie, čo sa im mohlo stať. Možno majú šestnásť. Možno nechce dieťa ich partner. Možno nemajú zázemie vo svojej mame a otcovi. Možno ani nemajú žiadnu rodinu. Možno nemajú peniaze a žiadne miesto, ktoré by mohli nazvať domovom. Možno majú zdravotné ťažkosti a preto obavy. A napriek všetkému sa tieto ženy rozhodli ponechať život, nech rastie…

A dieťatko dajú po narodení na adopciu.

A aj vďaka takýmto ženám sa mohli dvaja moji známi stať štvorčlennou rodinou. Svoje vlastné dieťatko zo zdravotných dôvodov nikdy mať nebudú. Požiadali o adopciu a domov si v priebehu dvoch rokov doniesli dve maličké bábätká. Vďaka ženám, ktoré prijali život ako dar a svoje právo nenadradili nad právom počatého dieťaťa…

„Dovoľujem si prehlásiť, že život v človeku existuje od počatia do dospelosti a akékoľvek prerušenie v ktoromkoľvek okamžiku znamená jeho ukončenie.“

Doktor Jerome LeJeune,
profesor genetiky na Decartesovej univerzite v Paríži,
objaviteľ chromozómu Downovho syndrómu

Linka pomoci pre ženy, ktoré čakajú nečakané dieťa: 

0911 350 200 (T-Mobile)

0917 350 200 (Orange)

Informácie o Dni počatého dieťaťa

Deklarácia práv počatého dieťaťa 

Citát – zdroj: www.justthefacts.org

Foto: autorka, isifa