Mami, ako som prišiel na svet?

Neviem, kedy sa vás deti opýtali túto otázku. Naši to vzali rôzne, podľa povahy a zrelosti, ale všetci do tých 5-6 rokov boli plne „informovaní“, ako to v princípe funguje.

Dodnes si pamätám, ako sa ma ešte ani nie 4-ročná dcérky pýtala, kde mám teda tú chodbičku, kade príde von z bruška bábätko, lebo ona ju veľmi, veľmi chce vidieť… Čo by ste robili?

Bociany, zajace, obchody…

Nemám rada tieto bájky a nikdy som ich svojim deťom neponúkala. Ale nech som sa na to dívala akokoľvek, vždy mi to prišlo ako „výhybka“ pred priamou odpoveďou.

A často krát mi bolo dospelákmi prezradené, že oni vlastne ani nevedia, ako to tým deťom povedať. Že je to trápné… že im dajú knihu… pustia film…  že ešte nechápu… že keď budú väčší… len nie, preboha, hovoriť!

Deti presne vedia, kedy ich klameme

Lenže: deti presne vedia – na to sú už tie dnešné príliš múdre – kedy ich oklameme alebo povieme len polopravdu.

Otázka toho, ako som prišiel na svet, je tak dôverná a dôležitá, že ak ich v tomto smere oblafneme, naše „PR“ či rodičovský „rating“ v ich očiach prudko klesne – a prehráme.

 

Takže: žiadne rozprávky o bocianoch, ktoré nosia deti v zobákoch…

ani o obchodoch, kde sa kupujú deti.

Navyše, deti si v škôlke a v škole povedia už kadečo aj samé – a tieto úžasné veci o tajomstve života by mali patriť k právomociam, ktoré si nemáme nechať vziať, už len preto, lebo každý rodičovský pár má svoj slovník, svoj štýl, svoj rodinný „feeling“, oni najlepšie poznajú toho svojho, čo, ako, kedy mu je dobré povedať.

Ale ako?

Zúfalo sa pýtajú mnohí, hovoriť predsa slovníkom biológie učebnice druhého stupňa, či nebodaj gynekologickým je absolútne nevhodné. 

 

Odpoveď na otázku „ako“ je takáto: jednoducho a nápadito. Nikto vám nekáže hovoriť odborne, zvlášť pri menších a citlivejších deťoch by to bolo ako päsť na oko – pretože práve tu musia deti cítiť všetku tú nehu a lásku, ktorá k splodeniu a narodeniu dieťatka viedla.

Všetko, čo je pri narodení dieťatka také dôležité a čo to vaše potrebuje počuť, sa dá opísať primeranými pojmami, ktoré dieťa pozná z reálneho života.

Tu je zopár návodov:

• Vaječníky – komôrky, kde sú ukryté vajíčka (to sa dá aj ukázať zvonku, kde sa asi nachádzajú)
• Vajcovody – chodbičky z komôrky do izbičky, bazénika

• Vajíčka –  malilinké krásne princezné 

• Spermie – malilinkí odvážni a udatní rytieri

• Maternica – izbička, bazénik alebo aj domček pre bábätko

• Pošva  – tunel alebo tiež chodba vedúca k izbičke pre bábätko, zavretá zvonku takými dvierkami (pyskami ohambia)

• Pupočná šnúra – hadička, cez ktorú bábätko dostáva dobrotky od mamy na jedenie
• Krčok maternice –  bránka, ktorá je zavretá tak, aby bábätko nevypadlo z bruška, otvorí sa zväčša až vtedy, keď má bábätko čas a klope na ňu (tak vysvetlíte aj kontrakcie ako klopanie na bránku… „mami, už chcem ísť von!“)

Fantázii sa medze nekladú ani v tomto smere – možno vás napadnú ešte iné asociácie a prívlastky, ktorými sa dajú krásne, jemne vysvetliť aj také „náročné“ gynekologické termíny o tajomstve života.

Ak také máte a vlastníte, sem s nimi!