Fascinácie alebo čo sa (znovu) učím od svojich detí

Mária Kohutiarová 0

Necítim sa dokonalá. A pri takomto počte detí, ako máme, to ani nejde. Stále sa učím, stále rastiem, stále počúvam, stále padám.

A napriek tomu, že som a mám byť krok pred nimi, nad mnohými ich silnými črtami a schopnosťami padám na kolená.

Ingimage

Extrémny cit pre spravodlivosť

Drží ich všetkých, ale najviac toho prvého. Pritom nie je typ, ktorý by sa „pchal“ a bol viditeľný. Jeho odvaha sa vždy prejaví vo okamihu, kedy treba zastať pravdu a spravodlivosť – bez ohľadu na následky.

Obdivujem ho (aj keď niekedy jeho trpezlivé zastávanie sa lezie na nervy). Nestráca pri tom pokoj a nadhľad, láskavosť a vyrovnanosť. Rovnako doma ako aj v práci. Napriek kolíziám a krivým pohľadom. Napriek ťukaniu si na čelo, že sa to nenosí. Charakter, ako za starých čias. Klobúk dolu.

Jasný cieľ a vízia

Ak niekto u nás je cieľavedomý, až tak, že je dôsledný a prísny k sebe, tak je to jedna z našich dcér. Vidieť, ako si presne rozpísala témy, ktoré sa treba každý deň naučiť na maturitu zo štyroch predmetov (ťažkých!) a ako to dôsledne dodržiavala a odškrtávala, bola lekcia (a nie prvá), ktorá ma dostala.

Ja by som to ani dnes… nedala. Ale poučená začala som si písať zoznamy povinností na každý deň – mesiac dopredu. Zatiaľ padám, v jej škole by som dostala štvorku. Ale.. začať sa musí, nie?

Šoumen, ktorý spája

Tomu, čo robí náš kučeravý, rozumiem. Ale je to fajn vidieť na iných, ako toto fluidum funguje. Nie je geniálny žiak, tak trošku rozumný, tak trošku vypočítavý, tak trošku lenivý. Čo na ňom je mega, je jeho schopnosť spájať ľudí cez spôsob správania a komunikácie.

Radostný nadhľad nad vecou a humor (v prvom rade zo seba samého) dokážu odzbrojiť aj neviem akého mrzúta v triede. Je len málo členov pedagogického zboru, ktorých jeho úsmev a prejav nedostal. Platí, že úsmevom sa otvárajú všetky dvere…

Bezprostrednosť

Nie je to „len“ dôsledok jej ADHD. Ona je proste taká. Otvorená, priama, bezprostredná, pravdivá, odkrytá do posledného zákutia duše. Nerobí sa to, ľudia sú skôr naučení sa skrývať – aj deti v jej veku. Ale ona nie.

Niekedy privádza iných do rozpakov – nemá problém zverejniť, čo sa stalo nielen s jej ponožkami, keď je praskol pľuzgier, ale aj to, že jej došli vložky. Chváli rada a často – od účesu po nové gate.

Tí konzervatívnejší majú z toho asi vyrážky na čele. Paradoxne, priťahuje ľudí a aj deti, ktoré sú zakríknuté, tiché… v nej našli životabudič a nabíjačku bateriek, a to dokonca zdarma. Vždy ďakujú za jej existenciu a prítomnosť.

Vytrvalá tvrdohlavosť

Vždy som tú vlastnosť vnímala ako problémovú. Ale pri pohľade na nášho syna ju jednoducho v tom šuplíku nemôžem nechať. Nenavraví toho veľa, len pohľad stačí a je to jasné. On do toho ide, trošku viac zatne pery a poďme!

Niekedy je to na nervy… ale dokáže tak veci, ktoré by mnohokrát deti v jeho veku „nedali“. Ako to robí, netuším. Zvonku vyzerá nenápadne a „neškodne“. Ale keď sa zatne… J

Líder, ktorý ťahá

Predposledné dieťa nemá ešte vek na to, a predsa dokáže aj bez kurzu koučovania či manažérskeho vzdelania veci, nad ktorými padám na zadnicu.

Vidieť človeka, ktorý má jasne silné vodcovské dary v pozícii, že sa nanabaľuje, ale hľadí na iných s citlivosťou a múdrosťou (primeranou jeho veku, no aj tak nadštandardnou), je pohladením.

Na svete existuje aj líder, ktorý nemá nos dohora a nezabudol, že byť hore je vždy službou pre iných. Možno práve preto sa vždy deti z okolia tešia, keď ho vidia… možno práve preto je vodcom našich vrabcov.

Smejúce sa oči, ktoré vedia odprosiť

Keď sa narodil a mal pár mesiacov, vyhlásili o ňom naše deti: Jemu sa smejú aj oči. Fakt. Stále. Je v nich toľko života, že niekedy ani nemusí otvoriť ústa. (Aj keď to robí. A často.) Toľko energie človek dostane, už len keď sa na neho pozrie!

A dostáva ma do totálnej pokory vždy večer, keď z poschodovej postele tichúčko znovu zažiaria jeho oči: „Mami, chcel by som ťa poprosiť o odpustenie za všetko, čo som dnes vyviedol. Už to neurobím!“. Nikto ho to nikdy neučil. Ale neviem bez toho zaspať – bez vedomia, že všetko je vyžehlené, odpustené, že všetko je čisté…

Toto všetko sa napriek dospelosti od nich učím. Z niektorých vecí mám reparát, niektoré veci mi stále chýbajú a systém v nich škrípe. Mať toľko úžasných detí je školou rastu, v ktorej sa nedá nenaučiť a prepadnúť. Lebo mám denne privilégium byť v nej s nimi denne.

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (5 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)
Loading...
Author image

Mária Kohutiarová

Stále predovšetkým manželka, 7x mama, človek pre druhých. Chcem aj prostredníctvom riadkov priniesť presvedčenie, že svet je úžasné miesto a mať deti a rodinu je to najlepšie, čo nám mohlo byť dané.

články autora...

Pridaj komentár