Len nedávno sa v médiach riešil belgický zákon umožňujúci eutanáziu detí. Táto téma v spoločnosti naďalej vyvoláva rozporné názory. Mnoho krajín sa do nej preto radšej ani púšťať nechce a dobrovoľné ukončenie života detí striktne odmieta.
O to viac šokoval pred pár dňami český vedec svojimi výrokmi o eutanázii ťažko postihnutých novorodencov.
Na potrat povinne
Výrazy ako „zrůda“ či „monštrum“ použil Miroslav Mitlöhner pri opise ťažko postihnutých detí v práci do odborného časopisu. Otvára otázku eutanázie novorodencov s ťažkým postihnutím. Podľa jeho slov by sa spoločnosť mala zamyslieť aj nad tým, či nie je lepšie posielať ženy, ktoré čakajú ťažko postihnuté deti, na potrat. A to povinne.
Jeho práca sa ale miesto odborných čitateľov dostala aj na verejnosť, a hlavne do médií. Neskôr sa v rozhovore vyznáva, že jeho práca je nepochopená. Hanlivé slová „monštrum“ a „zrůda“ vraj používa len ako citáciu vedcov z minulosti.
Napriek tomu rezignoval zo svojej funkcie riaditeľa Ústavu sociálnej práce na Univerzite a odišiel z pozície vo vedeckej rade na Ministerstve práce a sociálnych vecí. Za svojou prácou si stojí. Nech ju však myslel akokoľvek vedecky – aj veda by mala predsa vždy mať ľudskú tvár. Inak sa už nezastavíme pred ničím.
Ľútostivá spoločnosť
Chcel rozpútať diskusiu v odbornom svete a nechtiac ju rozpútal aj verejne.
Sám tvrdí, že jeho práca je nepochopená.
Prácu som si prečítala a je vážne odvážna. Okrem iného píše aj o tom, že doktor by mal mať právo rozhodnúť o tom, či umelo predlžovať život ťažko postihnutého novorodenca alebo ho nechať zomrieť či ukončiť jeho život. A to bez súhlasu rodičov.
Ak už prácu myslel akokoľvek všeobecne, je správne rozhodovať za druhých? A je správne v slobodnej spoločnosti uvažovať o tom, že obídeme súhlas rodičov pri tak závažnom rozhodovaní, ktoré sa týka života ich dieťaťa?
Rodičia si vždy želajú hlavne zdravé dieťatko. Nie vždy sa to podarí. Ale mnohé rodiny nesú svoj údel s láskou a obetou. Mnohé sa cítia byť „iným dieťatkom“ vo svojich životoch obohatené. A mnoho pacientov s ťažkým postihnutím urobilo pokroky, ktoré nikto nečakal.
Autor cituje situáciu z minulosti
Aristoteles podľa neho tvrdil, že právo by malo zamedziť výchove znetvorených detí. Rímske právo vraj považovalo usmrtenie takýchto detí za beztrestné, v stredoveku boli považované za splodené diablom.
Lenže my žijeme v súčasnosti. Mali by sme byť poučení udalosťami z dávnej minulosti, ale aj tej bližšej, kedy nacisti selektovali, kto by mal žiť a kto nie. Kto sa nám výzorom do spoločnosti hodí a kto sa nehodí.
Nikto si nevie predstaviť, čo prežívajú rodičia ťažko postihnutého novorodeniatka,
len samotní rodičia. Každý sa k tomu stavia podľa vlastných hodnôt, skúseností a vierovyznania. Ovplyvňuje nás kultúra štátu, v ktorom žijeme.
Niektorí ľudia tvrdia, že ťažko postihnuté deti zaťažujú štátny rozpočet a zbytočne ničia život rodine. Počuli ste to ale povedať nahlas rodičov, ktorí sa o takéto dieťa starajú? Ktorí dávajú bezpodmienečnú lásku?
Na túto diskusiu sa nedá pristúpiť. Eutanázia detí či novorodencov, nútený potrat. Nech už sme akéhokoľvek vierovyznania alebo bez neho, to sú veci, ktoré sa nezlučujú s čistou materinskou láskou, ktorú nám dala príroda.
»»» Dva týždne. Naše dieťa dostalo nálepku prežitia dva týždne. A ja som tomu vôbec nerozumela. Mám začať odrátavať dva týždne od momentu ako to vyslovila? Alebo od najbližšieho rána? Či tie dva týždne končia už zajtra? Príbeh Katky Herákovej: Dva týždne. |
|---|
»»» Dva týždne. Naše dieťa dostalo nálepku prežitia dva týždne. A ja som tomu vôbec nerozumela. Mám začať odrátavať dva týždne od momentu ako to vyslovila? Alebo od najbližšieho rána? Či tie dva týždne končia už zajtra? Príbeh Katky Herákovej: Dva týždne.
(9 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)
Loading...
Som neschopná, tučná, blbá. Patria tieto hlasy skutočne nám?
Odborník: Pravda o užívaní liekov v tehotenstve
Keď má po pôrode depresiu - otec
Niečo pre „novomačkárov“ alebo Dôležité veci, ktoré by ste si mali premyslieť, kým si zaobstaráte mačku
Aj mačka môže byť v strese
Ako kŕmiť mačku?
Ludia by mali zodpovednejsie pristupovat k pocatiu. bolo by vhodne zmiernit tlak spolocnosti na jednotlivca v zmysle splnenia si tradicneho poslania v zivote, kedy vela jednotlivcov vytvara vztahy a plodi potomstvo lebo sa nevedia vyrovnat s tlqkom okolia, ktore ich az nevkusne pri kazdej prilezitosti aj neprilezitosti nabada najst si niekoho, no a ked si najde, tak nestaci, ale kedy uz bude pokracovanie, v podobe tehotenstva, a potom nestacibjedno, ale kedy bude dalsie….
Pridavky na deti – zrusit uplne. Niektori a to nehovorim o ciganoch, si myslia, ze spasili svet ked maju deti a maju plodenie potomstva za pracovnu cinnost, ku ktorej im zamestnavatel musi vytvorit vsetky podmienky vo vlastnom zaujme( toho zamestnavatela)
Dat ludom prisluchajucu odmenu za pracu. Kym si zalozia rodinu, mozu si co to nasetrit, tym by sa stali cielavedomejsimi, na co pouziju zarobok, kym su slobodni. Aj tak dnes cakaju do 30 kym si zalozia a pracuju aj ked su studenti, a robia managerov a managerky uz 20 rocni ludia, tak o com su vsetky tie prispevky a ulavy, tie by mali dostavat len siroty
Neviem ci si to nikto este nevsimol, ale ludi je na Zemi dost
Mohol by sa davat rodicovsky pas a predtym nez niekto pristupi k plodeniu, mal by absolvovat vzdelanie k rodicovskej zodpovednosti a testy, ci je vobec sposobily byt rodicom. Musel by to preukazat a dokladovat, hlavne z hladiska zodpovednosti,
Tak. To je jedine riesenie ak nechceme vojny, agresivitu, neuctu, a ine veci toho druhu
Kto nebude splodeny, tomu to vadit nebude, ani ho ,ebude trapit otazka ze ako bude ludstvo ak to tie zeny nebudu f u r t len rodit. A vyriesia sa aj spory o prava nenarodeneho plodu.
Navrhujem aby sa do ustavy zaviedlo pravo zeny nenechat sa oplodnit.